Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v sobotu 25. apríla 2026 azerbajdžanské mesto Gabala, kde sa po prvýkrát od roku 2019 stretol s prezidentom Ilhamom Alijevom. Počas tejto významnej diplomatickej misie azerbajdžanský líder opätovne deklaroval jasnú podporu územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny a zdôraznil, že obe krajiny sa budú v tejto otázke navzájom podporovať na pôde všetkých medzinárodných organizácií. Výsledkom rokovaní bolo podpísanie šiestich dôležitých dokumentov, ktoré pokrývajú spoluprácu v oblasti bezpečnosti, obchodu, energetiky a poľnohospodárstva. Kľúčovým bodom programu sa stalo posilnenie vojensko-technickej spolupráce, konkrétne plány na spoločnú ukrajinsko-azerbajdžanskú výrobu zbraní, ktorá má posilniť stabilitu oboch národov a slúžiť ako odstrašujúci faktor pre budúcich agresorov.
Čítajte viac Prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev oznámil prechod armády na štandardy NATO
Okrem bilaterálnych vzťahov sa prezidenti venovali aj širšiemu geopolitickému kontextu a možnostiam mierového riešenia prebiehajúceho konfliktu. Zelenskyj vyjadril plnú pripravenosť Kyjeva na ďalšie kolo trojstranných rokovaní vo formáte USA – Ukrajina – Rusko, ktoré by sa mohli uskutočniť práve v Azerbajdžane. Táto diplomatická iniciatíva prichádza v čase, keď sú rozhovory medzi veľmocami fakticky pozastavené v dôsledku eskalácie napätia na Blízkom východe a vojny medzi USA a Izraelom proti Iránu. Napriek tomu, že americkí vyjednávači sú momentálne vyťažení riešením iránskej krízy, šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov naznačil mierny optimizmus, keď uviedol, že Moskva a Kyjev sa postupne blížia k hľadaniu kompromisu a k možnej mierovej dohode.
Čítajte viac Zelenskyj potvrdil pokračovanie úderov na ruskú energetiku a zbrojársky priemysel
Zelenskyj počas pobytu v Azerbajdžane absolvoval aj stretnutie s ukrajinským expertným tímom zameraným na ochranu vzdušného priestoru, pričom zdôraznil, že Ukrajina aktívne zdieľa svoje skúsenosti v oblasti protivzdušnej obrany s partnermi z regiónu Perzského zálivu aj Európskej únie. Diskusie v Gabale prebiehali tak v súkromnom formáte medzi štyrmi očami, ako aj v rozšírenom zložení delegácií, pričom obe strany sa dohodli na ďalšom prehlbovaní ekonomických väzieb prostredníctvom činnosti spoločnej medzivládnej komisie. Ukrajinský prezident v závere zdôraznil, že pre dosiahnutie trvalého mieru je nevyhnutné, aby Rusko našlo vnútornú silu ukončiť agresiu a pristúpilo k úprimnej diplomacii.
Vzťahy medzi Azerbajdžanom a Ruskom prešli od roku 2024 zásadným a pomerne dramatickým ochladením. Hoci sa krajiny ešte vo februári 2022 (tesne pred inváziou na Ukrajinu) zaviazali k „spojeneckej spolupráci“, séria incidentov túto rovnováhu narušila. Hlavné míľniky zhoršenia vzťahov sú:
- Letecký incident (december 2024) – Za zlomový bod sa považuje 25. december 2024, kedy došlo k pádu azerbajdžanského civilného lietadla (let J2–8243). Podľa oficiálneho vyjadrenia Baku bolo lietadlo zasiahnuté ruskou protilietadlovou raketou pri meste Aktau. Napriek tomu, že sa Vladimir Putin za incident ospravedlnil, Rusko odmietlo priznať priamu vinu, čo prezident Ilham Alijev označil za pokus o krytie pravdy.
- Incident v Jekaterinburgu (júl 2025) – Napätie sa vyostrilo po raziách ruskej polície v Jekaterinburgu zameraných na azerbajdžanskú komunitu. Počas týchto zásahov zomreli dvaja bratia (Zijaddin a Husejn Safarovci). Azerbajdžanská prokuratúra uviedla, že telá vykazovali známky mučenia, a začala vyšetrovanie vraždy.
- Odveta voči ruským médiám (august 2025) – V reakcii na dianie v Rusku azerbajdžanské úrady zasiahli proti pobočke ruskej štátnej agentúry Sputnik v Baku. Zadržali niekoľko zamestnancov vrátane šéfredaktora a obvinili ich z prania špinavých peňazí a šírenia kremeľskej propagandy. Tento krok bol vnímaný ako priama demonštrácia suverenity voči Moskve.
- Strategický odklon a podpora Ukrajiny (2026) – V roku 2026 sa Azerbajdžan začal otvorene orientovať na spoluprácu so Západom a Ukrajinou. Aktuálna návšteva Volodymyra Zelenského v meste Gabala (apríl 2026) a dohody o spoločnej výrobe zbraní sú jasným signálom, že Baku sa už nesnaží o údajnú „neutralitu“ voči Rusku, ale aktívne buduje obranné kapacity s nepriateľom Moskvy.
Čítajte viac Masívny ruský útok zasiahol Dnipro a ďalšie ukrajinské mestá, záchranári pátrajú po ľuďoch pod troskami
Od Huljajpoľa po Časiv Jar: Rusi sa pokúšajú o obkľúčenie ukrajinských pozícií
Ruská armáda v súčasnosti realizuje na viacerých úsekoch frontu strategické prípravy, ktoré majú vytvoriť podmienky pre budúci hlboký prielom ukrajinskej obrany. Podľa Pavla Lakijčuka z Centra globálnych štúdií Stratégia XXI sa nepriateľ snaží obsadiť čo najvýhodnejšie pozície, z ktorých by mohol spustiť rozsiahlu ofenzívu. Úspech týchto plánov však závisí od schopnosti Ruska dopĺňať rezervy, pretože bez nich budú okupanti na niektorých miestach nútení prejsť do defenzívy.
Na južnom fronte dochádza k viditeľnej zmene rovnováhy síl, pričom mimoriadne intenzívne boje prebiehajú na Huljajpoľskom a Oleksandrivskom smere. Hoci ukrajinské obranné sily naďalej podnikajú protiútoky, ich ofenzívny potenciál naráža na limity a postupne klesá, zatiaľ čo ruská strana do bojov neustále presúva čerstvé zálohy. Rusi využívajú svoju prevahu v zdrojoch a západne od Huljajpoľa sa pokúšajú obísť krídlo Orichivského uzla. Ich cieľom nie je len samotný Orichiv, ale najmä snaha postúpiť cez tylo opevnených línií a rozšíriť tak priestor pre útoky z juhu.
Situácia na Donbase zostáva kritická najmä na Pokrovsko-Myrnohradskom smere, kde po faktickom obsadení oboch miest ruské jednotky koncentrujú sily na ďalší postup. Nepriateľ sa tu pokúša o prienik cez dva úzke kliny, ktoré sa však ukrajinským obrancom darí eliminovať údermi na krídla. Táto taktika núti ruské velenie neustále obetovať nové sily v stiesnených úsekoch frontu. Okrem toho nepriateľ stupňuje tlak aj v oblasti Časiv Jaru, kde sa pokúša o frontálny útok na celú aglomeráciu zahŕňajúcu mestá ako Kramatorsk či Kosťantynivka. Aj v tomto prípade sú však jeho plány nateraz brzdené aktívnou obranou ukrajinských síl na krídlach útočiacich formácií.
Na frontovej línii bolo za uplynulý deň, 25. apríla 2026, zaznamenaných 149 bojových stretov Síl obrany Ukrajiny s ruskými útočníkmi. Ako informuje Ukrinform, uvádza to Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny vo svojej správe o situácii k 8:00 hod. dňa 26. apríla na sociálnej sieti Facebook. Nepriateľ vykonal dva raketové útoky s použitím 50 rakiet a 66 leteckých útokov, pri ktorých zhodil 203 riadených leteckých bômb. Okrem toho Rusi nasadili 9 658 samovražedných dronov a vykonali 3 206 delostreleckých ostreľovaní obývaných oblastí a pozícií ukrajinských jednotiek, z toho 28-krát s použitím salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 325 650 (včera o 960) vojakov.
Čítajte viac Rozsiahly útok ukrajinských dronov na ruskú energetickú infraštruktúru a oblasť Samary
Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili od večera 25. apríla 124 zo 144 vypustených ruských bezpilotných lietadiel. Ako informuje Ukrinform, Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Ukrajiny o tom informovalo na sociálnej sieti Facebook. V noci na 26. apríla (od 18:00 hod. 25. apríla) nepriateľ útočil 144 útočnými bezpilotnými lietadlami typu Shahed (vrátane prúdových verzií), Gerbera, Italmas a dronmi iných typov zo smerov: Kursk, Brjansk, Orjol, Millerovo, Primorsko-Achtarsk – Rusko, a z dočasne okupovaného Donecka. Približne 100 z nich bolo typu Shahed. Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky elektronického boja (REB) a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Síl obrany Ukrajiny. Boli zaznamenané zásahy 19 útočných bezpilotných lietadiel v 11 lokalitách, ako aj dopady zostrelených strojov (úlomkov) v 6 lokalitách.
