Denník tvrdí, že rekonštrukciu operácie opiera najmä o osobné rozhovory s ľuďmi zapojenými do príprav, s ich známymi a s osobami z ukrajinského bezpečnostného prostredia. Mená hlavných aktérov z bezpečnostných dôvodov neuvádza.
Najodvážnejšia z celej skupiny
Jednou z ústredných postáv príbehu je ukrajinská potápačka z Kyjeva, ktorú The Times označuje krycím menom Freya. Podľa denníka išlo o skúsenú technickú potápačku, ktorá sa pred vojnou bežne ponárala do hĺbok presahujúcich 100 metrov, teda hlbšie, než sa dostane väčšina bojových potápačov.
Freya podľa článku vyrastala v Kyjeve, živila sa aj modelingom a neskôr sa naplno venovala potápaniu. Jej známi ju opisovali ako človeka plného energie a radosti zo života. Priatelia, s ktorými reportér The Times hovoril, ju vnímali ako stelesnenie ukrajinského výrazu „žyttjeradisna“, teda človeka naplneného láskou k životu.
Samostatne k rovnakej téme vystúpil aj investigatívny novinár Bojan Pancevski, ktorý prípad opísal v knihe Die Nord-Stream-Sprengung — teda Odpálenie Nord Streamu — s podtitulom Skutočný príbeh sabotáže, ktorá otriasla Európou. Pancevski tvrdí, že sa osobne stretol s organizátormi aj vykonávateľmi operácie a v podcaste šéfredaktora BILDu Paula Ronzheimera povedal, že „najodvážnejšou potápačkou v celej skupine bola žena“.
Ženu, ktorú označuje krycím menom Freya, opisuje ako bývalú modelku z kyjevského nočného života. Podľa BILDu mala v minulosti pózovať aj pre provokatívne fotografie a objaviť sa na obálke erotického časopisu.
Po ruskej anexii Krymu v roku 2014 sa Freya zapojila do zbierok na pomoc ukrajinským vojakom. Po začiatku rozsiahlej invázie 24. februára 2022 sa s ďalšími Ukrajincami vrátila zo zahraničnej potápačskej cesty domov a začala pomáhať civilistom pri frontovej línii. Charita, ktorú spoluzakladala, nakupovala potraviny, lieky, prikrývky a pomáhala aj opusteným zvieratám.
Potrebujem niekoho šialeného
V apríli 2022 ju cez známeho z potápačskej komunity oslovila utajená jednotka ukrajinských špeciálnych služieb. Dvaja vysokopostavení spravodajskí dôstojníci, označení ako Generál a Plukovník, hľadali civilných potápačov na nebezpečnú sabotážnu operáciu. Keď Freyi povedali, že misia môže byť životu nebezpečná, mala odpovedať: „Kde sa mám podpísať?“
Výber potápačov mal byť mimoriadne prísny. Kandidátov sledovali, psychologicky preverovali a vystavovali stresovým situáciám. The Times tvrdí, že ich telefóny boli odpočúvané a vybraní záujemcovia boli neskôr skúšaní aj falošnými policajnými zásahmi. Freya bola jedinou ženou medzi regrútmi a nie všetci ju chceli v tíme. Plukovník však podľa článku veril, že má vlastnosť, ktorú nemožno naučiť: nebála sa. Keď mu jeden známy povedal, že je „pozitívne šialená“, mal odpovedať: „Dobre. Na túto operáciu potrebujem niekoho šialeného.“
Operácia sa opakovane odkladala
Cieľom operácie boli ruské plynovody Nord Stream v Baltskom mori a TurkStream v Čiernom mori. Nord Stream tvorili štyri potrubia vedúce po morskom dne z Ruska do Nemecka. Stáli približne 20 miliárd dolárov, zatiaľ čo TurkStream mal stáť okolo 8 miliárd dolárov. Na začiatku vojny v roku 2022 Rusko dodávalo takmer polovicu európskeho dovozu plynu a významná časť prúdila práve cez tieto trasy.
Sabotéri plánovali použiť provizórne nálože vytvorené z potápačských tlakových fliaš naplnených výbušninami. Starší expert na výbušniny im mal vysvetliť, že aj malý otvor v natlakovanom potrubí môže spustiť ničivú reťazovú reakciu. Nálože preto mali byť umiestnené na spoje medzi jednotlivými, približne 12 metrov dlhými segmentmi potrubia, kde bola konštrukcia najslabšia.
Potápači trénovali v zaplavenom žulovom lome asi 130 kilometrov západne od Kyjeva. Potom však nasledovalo viac než trojmesačné čakanie, pretože operácia sa opakovane odkladala. Keď v polovici augusta 2022 konečne prišiel súhlas, Plukovník rozdelil tímy: skúsenejší potápači mali ísť na TurkStream, zatiaľ čo tím B, v ktorom bola aj Freya, dostal za cieľ Nord Stream.
Pili alkohol, akoby nebolo zajtrajška
Pred cestou sa obe skupiny presunuli do bezpečného domu v Poľsku, kde čakali na falošné doklady Európskej únie. The Times opisuje chaotické dni plné napätia, horúčavy a nervozity. Alkohol bol oficiálne zakázaný, no vedúci čiernomorskej skupiny neskôr autorovi priznal, že posádku musel „zásobovať alkoholom, akoby nebolo zajtrajška“, aby sa nevzbúrila.
Freya a jej tím sa mali plaviť na jachte Andromeda, Bavaria C50 dlhej približne 15 metrov, prenajatej v nemeckom Rostocku. Na palube boli okrem potápačov aj kapitán, vojak a skúsený jachtár z Odesy, ktorého The Times označuje ako Skipper. Loď vyplávala 9. septembra 2022 z nemeckého ostrova Rügen. Najprv zamierila k dánskemu Bornholmu a potom k ostrovu Christiansø.
Foto: Commons Wikimedia
Prvý ponor sa podľa rekonštrukcie uskutočnil 11. septembra nad potrubím Nord Stream 1 v hĺbke približne 80 metrov. Freya a ďalší potápač zostúpili k morskému dnu s takmer 40-kilogramovou náložou. V tejto hĺbke už bežný vzduch pôsobí toxicky, a preto používali zmes kyslíka, dusíka a hélia. Našli spoj potrubia, pripevnili nálož a Freya aktivovala časovač nastavený na 26. september o 19.03.
Nechajte ma ísť samú
Počas ďalších dní sa počasie v Baltskom mori prudko zhoršilo. Vlny mali viac než dva metre, pršalo a loď sa zmietala v búrke. Keď časť posádky uvažovala o zrušení ponoru, Freya mala podľa The Times vstať a zakričať: „Nechajte ma ísť samú, rýchlo to dokončím.“ Jej potápačský partner sa napokon prihlásil, že ju nenechá riskovať bez neho.
Tím v nasledujúcich dňoch misiu dokončil sériou mimoriadne riskantných ponorov. Po návrate do prístavu Wiek na Rügene posádka oslavovala narodeniny Skippera aj úspech operácie šampanským. Podľa článku skončili o deň skôr, než plánovali. Druhá skupina, ktorá mala útočiť na TurkStream v Čiernom mori, však pre nečakané hliadkové lode úplne zlyhala.
Sabotáž vyvolala medzinárodný otras
Výbuchy v Baltskom mori nastali 26. septembra 2022. Prvá explózia prišla o 2.03 dánskeho času južne od Bornholmu na jednej vetve Nord Stream 2. Večer o 19.03 nasledovali ďalšie výbuchy, ktoré poškodili obe vetvy Nord Stream 1. Podľa The Times sa potrubia pretrhli v dĺžke viac než 200 metrov a do atmosféry uniklo takmer 500-tisíc ton metánu. Denník to označuje za najväčší zaznamenaný ľudskou činnosťou spôsobený únik skleníkových plynov.
Sabotáž vyvolala medzinárodný otras. NATO ju označilo za „bezohľadný“ akt sabotáže, Rusko žiadalo rokovanie Bezpečnostnej rady OSN a vyšetrovanie spustili Švédsko, Dánsko aj Nemecko. V informačnom vákuu sa objavovali viaceré teórie vrátane podozrení voči CIA alebo ruskej FSB. Podľa The Times však ukrajinský tím v Kyjeve úspech oslavoval tvrdým alkoholom.
Nemeckí vyšetrovatelia našli koncom decembra 2022 Andromedu v suchom doku na Rügene. Na palube mali objaviť fľašu s odtlačkami prstov, pohár patriaci Skipperovi, stopy krvi jedného z mužov, zvyšky výbušnín zhodné s nálezmi na miestach explózií a jeden vlas. Ten mal patriť Freyi.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vedomosť o útoku poprel. The Times však cituje ľudí blízkych Valerijovi Zalužnému, vtedajšiemu hlavnému veliteľovi ukrajinských ozbrojených síl a dnešnému veľvyslancovi Ukrajiny v Británii, podľa ktorých mal Zalužnyj prezidenta pred operáciou informovať. Tí istí ľudia zároveň tvrdia, že Zelenskyj ani Zalužnyj nemali v misii operačnú úlohu.
Ak ho opravia, vyhodíme ho do vzduchu znova
The Times píše, že operácia stála približne 250-tisíc dolárov a pripravovala sa len niekoľko týždňov. Jeden z mužov, ktorého denník spája s posádkou Andromedy, bol neskôr zadržaný talianskymi karabiniermi pri Rimini a má čeliť procesu v Hamburgu pre obvinenia zo sabotáže. Freya podľa článku účasť na vyhodení plynovodov do vzduchu popiera a dnes je registrovaná ako príslušníčka jednej zo špeciálnych jednotiek SBU.
Keď reportér The Times hovoril s Generálom o možnosti, že by sa Nord Stream v budúcnosti opravil a znovu využíval, dostal odpoveď: „Nech to pokojne opravia. Aby sme to mohli vyhodiť do vzduchu znova.“
