„Po dôkladných rozhovoroch sme si istí, že Mark Rutte je pripravený prijať opatrenia na posilnenie Aliancie a že Estónsko môže podporiť jeho ambície,“ oznámilo ministerstvo zahraničných vecí v Tallinne. Súhlas s Ruttem na tomto poste vyslovila aj estónska premiérka Kaja Kallasová, o ktorej sa pritom v minulosti tiež hovorilo ako o možnej nástupkyni dosluhujúceho šéfa NATO Jensa Stoltenberga.
Čítajte viac Klasika. Všetci dôležití sú za, ale Viktor Orbán je proti
Litovský prezident Gitanas Nauséda po utorňajšom stretnutí s Ruttem vo Vilniuse označil holandského premiéra za jedného z politikov, ktorí včas rozpoznali hrozbu, akú predstavuje Rusko, a radikálne zmenili svoj postoj k tejto krajine. Rutte zároveň podľa Nausédu prejavil mimoriadne porozumenie a citlivosť voči hrozbám, ktorým čelí tzv. východné krídlo NATO.
Meno Stoltenbergovho nástupcu má byť známe pred júlovým summitom NATO vo Washingtone. Úradujúci šéf Severoatlantickej aliancie sa svojho postu vzdá k 1. októbru, a to po celkovo desiatich rokoch, v rámci ktorých mu funkčné obdobie štyrikrát predĺžili aj vzhľadom na vojnu na Ukrajine.
DPA pripomína, že Rutte potrebuje súhlas všetkých 32 členských krajín Aliancie, aby mohol byť vymenovaný za jej generálneho tajomníka. V súčasnosti by mohol mať podľa tejto nemeckej tlačovej agentúry podporu 28 členov vrátane krajín ako USA, Británia a Nemecko.
Čítajte viac O miesto šéfa NATO sa pokúsi rumunský prezident Klaus Iohannis
Proti jeho kandidatúre sa však zatiaľ stavajú Maďarsko a Rumunsko, ktoré má v hre o generálneho tajomníka svojho vlastného kandidáta.
Budapešť ho na tomto poste zatiaľ odmieta podporiť, keďže v minulosti ostro kritizoval maďarskú vládu, a to predovšetkým pre obavy z dodržiavania princípov právneho štátu.
O post generálneho tajomníka NATO sa v súčasnosti uchádza aj úradujúci rumunský prezident Klaus Iohannis.