Minsk varuje pred globálnou vojnou: Konflikt so Západom je vraj extrémne blízko
Bielorusko a Rusko vnímajú masívne budovanie síl Severoatlantickej aliancie pri svojich hraniciach ako priamu prípravu na možný vojenský stret. Podľa Chrenina je v Poľsku a pobaltských krajinách v súčasnosti rozmiestnených približne 21 000 vojakov NATO.
Riziko ozbrojeného konfliktu Ruska a Bieloruska so Západom dosiahlo extrémne vysokú úroveň. Šéf bieloruského ministerstva obrany Viktor Chrenin varoval, že takáto konfrontácia by mohla rýchlo prerásť z regionálneho stretu do globálnej vojny. Svoje vyhlásenie predniesol na zasadnutí Rady ministrov obrany krajín Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) v Moskve, kde zdôraznil, že pravdepodobnosť rozpútania vojenského konfliktu voči Rusku a Bielorusku ako členom tejto aliancie je mimoriadne vysoká. Situáciu vo východoeurópskom regióne označil za nebezpečnú z dôvodu posilňovania negatívnych trendov a úplného nezáujmu kolektívneho Západu o vybudovanie viacpolárneho sveta.
Bielorusko a Rusko vnímajú masívne budovanie síl Severoatlantickej aliancie pri svojich hraniciach ako priamu prípravu na možný vojenský stret. Podľa Chrenina je v Poľsku a pobaltských krajinách v súčasnosti rozmiestnených približne 21 000 vojakov NATO, pričom tieto štáty sa po vyhláseniach amerického prezidenta Donalda Trumpa o znížení kontingentu v Nemecku snažia o navýšenie americkej prítomnosti na vlastnom území. Aliancia navyše v rámci operatívnej a bojovej prípravy pravidelne nacvičuje presun vojsk na východné krídlo a simuluje priame útočné operácie zamerané proti Rusku a Bielorusku.
Aktuálne | pred 3 mesiacmi | 39
Prípravy na ozbrojenú konfrontáciu podľa bieloruského ministra potvrdzujú aj rekordné ročné vojenské výdavky štátov NATO, ktoré presiahli sumu 1,6 bilióna dolárov. Chrenin tvrdí, že západné politické elity a prepojené obranné korporácie vnímajú vojnu ako záruku vnútornej konsolidácie a stabilných ziskov, a preto sa tohto spôsobu riešenia medzištátnych rozporov nevzdajú. Kurz smerujúci k budúcemu vojenskému konfliktu s Ruskom je podľa neho pevne zakotvený v strategických a doktrinálnych dokumentoch USA, Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska a niekoľkých ďalších európskych krajín.
ODKB – Organizáciu Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (Организация Договора о коллективной безопасности). Ide o regionálnu medzinárodnú organizáciu a vojensko-politickú alianciu, ktorú vedie Rusko a v podstate predstavuje akúsi postsovietsku obdobu NATO. Založená bola v dnešnej podobe v roku 2002, pričom nadviazala na staršiu Taškentskú zmluvu z roku 1992. Medzi hlavné ciele organizácie patrí posilňovanie mieru, regionálnej bezpečnosti a kolektívna ochrana nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti jej členov. Kľúčovým prvkom aliancie je článok 4, ktorý funguje podobne ako článok 5 v NATO. Hovorí o tom, že akákoľvek vojenská agresia voči jednému z členských štátov sa považuje za útok na všetkých členov, ktorí sú v takom prípade povinní poskytnúť napadnutému štátu adekvátnu, vrátane vojenskej, pomoc. Členskú základňu v súčasnosti tvorí šesť krajín, a to Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Arménsko. Arménsko v roku 2024 fakticky zmrazilo svoju účasť v pakte po tom, ako aliancia odmietla vojensky zasiahnuť počas ozbrojených konfliktov s Azerbajdžanom.
Tieto vyhlásenia prichádzajú v čase, keď vysokopostavení európski predstavitelia pre denník The Wall Street Journal naznačili, že Rusko by mohlo napadnúť NATO v najbližších dvanástich mesiacoch. Kremeľ už v tejto súvislosti pristúpil k eskalácii voči pobaltským štátom. Ruský prezident Vladimir Putin koncom mája podpísal zákon umožňujúci použiť armádu na ochranu krajanov v zahraničí. Ruská diplomacia následne obvinila Lotyšsko, Litvu a Estónsko z represií voči Rusom s tým, že podá podnet na Medzinárodný súdny dvor OSN, zatiaľ čo tajná služba FSB obvinila Estónsko z porušovania hraničných zmlúv. V reakcii na tento vývoj začalo NATO pripravovať plány na zrýchlené nasadenie vojsk na obranu Pobaltia, pričom simulovalo vojnu na východnom krídle a ako jeden zo scenárov zvažovalo ofenzívu ruských síl priamo z územia Bieloruska. Samotné Bielorusko sa na možný konflikt intenzívne pripravuje. Prezident Alexander Lukašenko už skôr deklaroval, že krajina sa chystá na vojnu a mierový čas nateraz nemôže existovať. V polovici mája sa bieloruská armáda zúčastnila na najväčších ruských jadrových cvičeniach za posledných tridsať rokov. Putin navyše na Lukašenkovu žiadosť predtým rozmiestnil v Bielorusku taktické jadrové zbrane a nový balistický raketový systém Orešnik.
Zasadnutie Rady ministrov obrany v Moskve sa venovalo aj iným globálnym hrozbám. Účastníci najprv symbolicky položili kvety k pamätníku Matkám víťazov v parku Patriot a následne prebrali širší bezpečnostný kontext. Chrenin upozornil, že v dôsledku situácie v Iráne vznikli nové bezpečnostné riziká v stredoázijskom regióne. Vyjadril tiež vážne znepokojenie nad hrozbou humanitárnej krízy a migračných tokov vyvolaných pohraničným konfliktom medzi Afganistanom a Pakistanom, ktoré by mohli preniesť extrémistické ideológie a teroristické organizácie priamo na územie krajín ODKB.
Náhla mobilizácia v Bielorusku: Cvičenie alebo príprava na konflikt?
Aktuálne
|
pred 5 mesiacmi
Na zvládnutie týchto komplexných výziev je podľa bieloruského ministra nevyhnutná bezpodmienečná konsolidácia aliancie, vysoká rýchlosť rozhodovania a schopnosť konať ako jeden organizmus. Chrenin vyzval všetky členské štáty na aktívnu účasť na podujatiach spoločnej prípravy Kolektívnych síl ODKB a poukázal na nutnosť zintenzívniť spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, ktoré zdieľajú rovnaké bezpečnostné prístupy. Vyjadril presvedčenie, že spoločnými silami dokážu nielen reagovať na hrozby, ale stať sa aj hnacou silou pre sformovanie novej bezpečnostnej architektúry v Eurázii. Na záver generálporučík Chrenin pozval zástupcov partnerských štátov na nadchádzajúcu medzinárodnú vojensko-vedeckú konferenciu, ktorá sa uskutoční v polovici novembra v Minsku.