Nový maďarský minister obrany zložil prísahu
Úlohou nového ministra obrany generálporučíka Dr. Romulusza Ruszin-Szendiho bude obnoviť dôveru, bojaschopnosť a odbornú prestíž Maďarských obranných síl tak, aby ich príslušníci opäť cítili rešpekt, podporu a uznanie zo strany štátu.
Premiér Péter Magyar pri predstavení nových členov vlády uviedol, že vedením rezortu obrany poveril Romulusza Ruszina-Szendiho. Zdôraznil, že generál zasvätil celý svoj profesijný život službe vlasti, a to nielen ako vojak, ale aj ako náčelník generálneho štábu. Podľa jeho slov disponuje rozsiahlymi skúsenosťami potrebnými na preberanie zodpovednosti za ľudí a na rozhodovanie v náročných situáciách. Úlohou nového ministra obrany bude obnoviť dôveru, bojaschopnosť a odbornú prestíž Maďarských obranných síl tak, aby ich príslušníci opäť cítili rešpekt, podporu a uznanie zo strany štátu. Cieľom vlády je vybudovať obranné sily, ktoré budú v občanoch Maďarska dlhodobo vzbudzovať pocit bezpečia a hrdosti.
Svoje prvé vysokoškolské vzdelanie získal v roku 1995 na Vojenskej vysokej škole Lajosa Kossutha v študijnom odbore delostrelecký dôstojník a geodetické inžinierstvo. V roku 2010 absolvoval magisterské štúdium (MSc) v odbore vojenské vodcovstvo a zároveň získal doktorát (PhD) vo vojenských vedách na Národnej univerzite obrany Miklósa Zrínyiho. V roku 2014 si svoje odborné vzdelanie rozšíril o titul Master of Strategic Studies, ktorý získal na U.S. Army War College. Svoju vojenskú kariéru začal v roku 1995 v Tapolci pri 5. delostreleckom pluku raketometov Csobánc, kde pôsobil ako veliteľ zvukometnej batérie na vyhľadávanie cieľov a zároveň ako veliteľ čaty štábnej batérie. Od roku 1997 zastával funkciu zástupcu veliteľa batérie a výcvikového dôstojníka 3. raketometnej batérie 101. zmiešanej delostreleckej brigády Szigetvári Zrínyi Miklós v Pécsi. Následne pôsobil ako náčelník štábu a neskôr ako zástupca veliteľa bojových jednotiek práporu raketometov, a to až do roku 2001. V roku 2003 bol vymenovaný za vyššieho dôstojníka doktrinálneho oddelenia riaditeľstva operácií G3 Veliteľstva pozemných síl v Székesfehérvári.
Následne zastával funkciu náčelníka plánovania 25. ľahkej pešej brigády Györgya Klapku a následne pôsobil ako zastupujúci náčelník G3 v Tate. Po preložení do Szolnoku pokračoval v službe pri 34. prápore špeciálnych operácií Lászlóa Bercsényiho, kde vykonával funkcie náčelníka štábu, zástupcu veliteľa a veliteľa 25/88. ľahkého pešieho (výsadkového) práporu. V roku 2007 bol ustanovený do funkcie veliteľa vojenského poradného a styčného tímu (MALT) v rámci výcvikovej misie NATO v Iraku (NTM-I) a v roku 2011 bol vymenovaný za veliteľa Maďarského provinčného rekonštrukčného tímu (HUN PRT) v Afganistane.
V rokoch 2014 až 2016 zastával funkciu vedúceho oddelenia pozemných síl a zároveň pôsobil ako zastupujúci náčelník riaditeľstva operácií J3 Generálneho štábu Maďarských obranných síl. V roku 2016 bol vymenovaný za veliteľa 5. pešej brigády Istvána Bocskaia. Od roku 2019 pôsobil ako vedúci ministerského sekretariátu na ministerstve obrany a od roku 2020 do roku 2021 vykonával funkciu zástupcu štátneho tajomníka odboru riadenia ľudských zdrojov. Od 3. júna 2021 zastával post veliteľa Maďarských obranných síl a následne aj funkciu náčelníka generálneho štábu, ktorú vykonával až do 27. apríla 2023. V parlamentných voľbách v roku 2026 získal poslanecký mandát ako kandidát strany Tisza v 5. volebnom obvode župy Hajdú-Bihar. Dňa 12. mája 2026 ho prezident Maďarska Tamás Sulyok na návrh premiéra Pétera Magyara vymenoval do funkcie ministra obrany.
Je nositeľom viacerých významných vojenských a civilných ocenení a vyznamenaní. K jeho vojenským poctám patria okrem iného Rytiersky kríž Radu za zásluhy Maďarskej republiky (vojenská divízia), Zlatá medaila za službu, Dôstojnícka služobná medaila II. triedy, americké vyznamenanie US Army Achievement Medal (USAAM), ako aj medaila NATO za mierovú misiu ISAF, služobná medaila za prevenciu krízy nelegálnej migrácie a služobné medaily za protipovodňovú ochranu a krízové riadenie. V civilnej oblasti mu boli udelené aj viaceré prestížne ocenenia, medzi nimi zlatá minca Pro Scientia Maďarskej akadémie vied, zlatý prsteň Jánosa Korponaya udeľovaný Maďarskou asociáciou vojenskej vedy, cena Pro Urbe mesta Debrecín a titul čestného občana Univerzity v Miškovci.
Medzi jeho osobné záujmy patrí parašutizmus, pričom jeho životným krédom je úcta k ľudským hodnotám. Aj v tomto duchu bol v roku 2010 zvolený za predsedu Parašutistického športového združenia Honvéd v Szolnoku a v roku 2012 mu bol na regionálnom galavečeri cien Prima v župe Jász-Nagykun-Szolnok udelený titul Veliteľ roka. Je zároveň známy ako autor a iniciátor programu Maďarský vojak, prostredníctvom ktorého dlhodobo venuje osobitnú pozornosť posilňovaniu vzťahu medzi Maďarskými obrannými silami a občanmi Maďarska, ako aj sústavnému zvyšovaniu kvality spoločenských vzťahov.
