Švajčiarsko sa rozhodlo urýchliť predefinovanie svojej stratégie národnej bezpečnosti

Švajčiarsko prijalo 12. decembra bezprecedentné rozhodnutie týkajúce sa svojej národnej bezpečnostnej politiky. Bern sa rozhodol predčasne prehodnotiť túto politiku, hoci ju štandardne aktualizuje v intervaloch piatich až desiatich rokov; poslednú stratégiu schválilo v roku 2021 a následne doplnilo v septembri 2022 v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine. Na základe „zhoršenia bezpečnostnej situácie“ Federálna rada pristúpila k úprave strategického smerovania na nasledujúce obdobie. Hlavným cieľom je zvýšiť odolnosť krajiny, zlepšiť ochranné a preventívne opatrenia a posilniť obranné kapacity. Zasadnutie z 12. decembra iniciovalo konzultačný proces, poverilo relevantné rezorty implementáciou opatrení a stanovilo termín ukončenia konzultácií na 31. marec 2026.

Bern dospel k záveru, že vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v uplynulých rokoch je nevyhnutné pripraviť novú stratégiu v spolupráci so všetkými zapojenými stranami. Táto stratégia predstavuje základný smer pre celý komplexný systém obrany štátu – zahŕňa organizáciu ozbrojených síl aj obstarávanie zbraňových systémov, pričom sa dotýka aj oblastí ako občianska spoločnosť, hospodárstvo či akademické prostredie. Cieľom dokumentu je:

• Posilniť odolnosť: Znížiť zraniteľnosť a závislosti krajiny s cieľom minimalizovať riziko útokov a škôd.
• Zlepšiť ochranu a prevenciu: Lepšie pripraviť Švajčiarsko na predchádzanie útokom a efektívnejšiu ochranu obyvateľstva.
• Posilniť obranné kapacity: Zvýšiť schopnosť účinne sa brániť proti ozbroveným útokom, aj v spolupráci s partnermi.

Bern informuje o „urýchlenej implementácii“ nového plánu s ohľadom na aktuálnu medzinárodnú situáciu a predpokladá jeho úplnú funkčnosť do roku 2028.

S cieľom objasniť otázku týkajúcu sa švajčiarskej neutrality v kontexte udalostí na začiatku konfliktu na Ukrajine je potrebné poukázať na diskusiu, ktorá sa v tom období rozprúdila o význame a postavení švajčiarskej neutrality. Po tom, čo Švajčiarsko vo februári 2022 prijalo sankcie Európskej únie voči Rusku, pristúpilo k ich uplatňovaniu za podmienky dodržiavania prísnych pravidiel neutrality – konkrétne nenasadzuje svoje ozbrojené sily ani neumožňuje použitie zbraní švajčiarskeho pôvodu v konfliktoch. Sankcie boli zavedené z dôvodu, že ruská invázia na Ukrajinu predstavovala závažné porušenie základných princípov medzinárodného práva. Je dôležité poznamenať, že sídlo OSN patrí medzi najvýznamnejšie inštitúcie so sídlom v Ženeve. Švajčiarsko nepripúšťa priame dodávky zbraní do vojnových oblastí zo svojho územia ani tranzit takýchto dodávok, avšak tieto opatrenia neboli postačujúce na zabránenie ruskej propagande, ktorá vykreslila Švajčiarsko ako krajinu podporujúcu blok NATO. Zhoršenie bezpečnostnej situácie v Európe, predovšetkým v súvislosti s aktivitami Ruska, viedlo Bern v júli 2023 k zapojeniu sa do iniciatívy integrovanej protivzdušnej obrany ESSI (European Sky Shield Initiative) pod vedením Nemecka.

Podľa alpskej krajiny je hrozba pre európsky kontinent reálna. Švajčiarsko ju dokonca prirovnáva k sovietskej hrozbe počas studenej vojny, v období, keď sa v alpskej krajine povinne stavali domy a bytovky s protiatómovými krytmi. Bern prepisuje svoju stratégiu skôr, čím priznal nedostatok času na riešenie výraznej hrozby. Švajčiarsko chce byť lepšie pripravené – teda vyzbrojené – aby jej dokázalo čeliť. Švajčiarsko má jeden z najunikátnejších systémov obrany na svete. Napriek neutralite má krajina zavedenú povinnú vojenskú službu a systém milícií, kde si vojaci po skončení výcviku berú svoje osobné zbrane domov. Krajina je tiež známa strategickými tunelmi a mostmi, ktoré sú pripravené na okamžité zničenie v prípade invázie.

V rámci rozsiahlej modernizácie a programu Air2030 Švajčiarsko aktuálne realizuje nákup viacerých kľúčových zbraňových systémov. Cieľom je nahradiť zastaranú techniku a prispôsobiť sa novej bezpečnostnej realite v Európe. Systémy, ktoré krajina obstaráva alebo zavádza do výzbroje: Vzdušné sily a protivzdušná obrana (Program Air2030)

• Stíhačky F-35A Lightning II: Švajčiarsko si objednalo 36 kusov týchto amerických lietadiel piatej generácie od spoločnosti Lockheed Martin. Nahradia súčasné flotily F/A-18 Hornet a F-5 Tiger. Hoci pôvodný plán počítal s 36 kusmi, v decembri 2025 sa objavili informácie o možnom znížení počtu z dôvodu rastúcich nákladov a Trumpových ciel, pričom vláda sa snaží nakúpiť maximum v rámci schváleného rozpočtu.
• Systém protivzdušnej obrany Patriot: Krajina kupuje 5 batérií tohto amerického systému (Raytheon) na obranu proti hrozbám z dlhého dosahu.
• Systém IRIS-T SLM: Na ochranu stredného dosahu Švajčiarsko vybralo nemecký systém IRIS-T, ktorý sa osvedčil aj v bojoch na Ukrajine.
• Modernizácia radarov: V marci 2025 bol dokončený projekt modernizácie štyroch radarových staníc v rámci systému Florako, čo zlepšuje prehľad o vzdušnej situácii.

Pozemné sily a delostrelectvo

• Nový delostrelecký systém (Piranha IV s AGM): V novembri 2024 bol vybraný systém od spoločnosti KNDS (Nemecko), ktorý pozostáva z modulu AGM (Artillery Gun Module) namontovaného na kolesovom podvozku Piranha IV (výrobca GDELS-Mowag). Nahradí staré húfnice M109.
• Mínomety Mörser 16: Armáda práve v rokoch 2024 – 2025 preberá nové 120 mm samohybné mínomety (systém RUAG Cobra na podvozku Piranha 5). Celkovo bolo objednaných 48 kusov.
• Protitankové riadené strely Spike LR2: Švajčiarsko nakupuje tieto izraelské strely od konzorcia EuroSpike na posilnenie schopností boja proti obrneným cieľom.

Ostatné technológie a výstroj

• Nové útočné pušky: V roku 2025 bola vybraná nová zbraň v spolupráci firiem LMT a SWISSLOXX (LMT Defense AR-15), ktorá čiastočne nahradí staršie modely.
• Modernizácia logistiky a kybernetická bezpečnosť: Súčasťou balíkov sú aj nové obrnené nákladné vozidlá na prepravu munície a výrazné investície do Cyber Command (Kybernetického veliteľstva), ktoré bolo plne sfunkčnené v roku 2024.

Toto „prezbrojenie“ je sprevádzané aj vstupom Švajčiarska do iniciatívy European Sky Shield Initiative (ESSI), čo je projekt spoločnej európskej protivzdušnej obrany, hoci si Bern oficiálne zachováva svoju neutralitu.