videá

Čínska špionážna loď vo vodách Havaja monitoruje vojenské cvičenia

Čína chce potvrdiť svoju prítomnosť v rozsiahlej tichomorskej oblasti, čím demonštruje svoju schopnosť konkurovať americkej leteckej a námornej superveľmoci.

16.7.2025 10:10
odoberať
Google News
zdieľať

Americké ozbrojené sily monitorujú čínsku špionážnu loď, ktorá sa približne týždeň nachádza pri pobreží Havaja. Minulú stredu hovorca veliteľstva USA pre Indo-Pacifik potvrdil, že monitorujú „loď (Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády), ktorá operuje v medzinárodných vodách v blízkosti Havaja“. Americké veliteľstvo poskytlo málo podrobností o spozorovaní čínskej špionážnej lode blízko Havajských ostrovov, ktoré sú okrem sídla veliteľstva pre Indo-Pacifik posiate mnohými leteckými a námornými základňami, ako je Pearl Harbor, ktorá je nervovým centrom amerického námorníctva v celom Tichomorí.

Podľa servera it.insideover.com je opodstatnené domnievať sa, že Čínska ľudová republika (ČĽR) poslala svoju špionážnu loď, aby sledovala námornú aktivitu a zachytávala komunikačné signály v období, ktoré je obzvlášť intenzívne z hľadiska vojenských operácií: začali sa dve dôležité spojenecké vojenské cvičenia. Prvým je REFORPAC, manéver, ktorý zahŕňa presun obrovských vzdušných síl (približne 300 lietadiel) z rôznych základní v kontinentálnych Spojených štátoch na Havaj a ďalej. REFORPAC, čo je v podstate REFORGER pre Tichomorie, sa začal 10. júla a skončí približne po 14 dňoch.

Druhým rozsiahlym cvičením, tentoraz mnohostranným, je Talisman Sabre, ktoré sa však koná v austrálskych vodách, ale zapojí rôzne americké letecké a námorné prostriedky, vrátane silnej obojživelnej zložky. Multinacionálne cvičenie je najväčšie v Indo-Pacifiku po RIMPAC a koná sa každé dva roky od roku 2005. Na manévroch, ktoré sa začali 13. júla a skončia 4. augusta, sa zúčastní vyše 35 000 amerických, austrálskych a iných vojakov. Obe tieto cvičenia majú jasný cieľ pripraviť americké a spojenecké sily na možnosť rozsiahleho konfliktu s Čínskou ľudovou republikou, a je normálne, že Peking má záujem „zachytiť“ čo najviac informácií, aj keď len pozorovaním a zaznamenávaním komunikačnej prevádzky medzi veliteľstvami, aby pochopil schému, ktorá by sa mohla opakovať v prípade skutočného pohybu pre konflikt.

Havajské ostrovy, USA Havajské ostrovy, USA

To však nemusí byť jediný dôvod takejto prítomnosti čínskej špionážnej lode tak ďaleko od čínskych brehov: ČĽR chce tiež jasne potvrdiť svoju prítomnosť v rozsiahlej tichomorskej oblasti, čím demonštruje svoju schopnosť konkurovať americkej leteckej a námornej superveľmoci. Týmto spôsobom môže Peking presadzovať soft power u niektorých štátov Indo-Pacifiku a ukázať svojim regionálnym protivníkom, že je schopný operovať na veľmi veľké vzdialenosti od svojej vlasti, a teda nielen v najbližších moriach, ako je Juhočínske alebo Východočínske more. Napokon, PLAN (People's Liberation Army Navy – Námorníctvo Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády) tento rok uskutočnilo niekoľko misií za Prvým reťazcom ostrovov a po prvýkrát dosiahol Druhý reťazec ostrovov so svojimi lietadlovými loďami, čo je jasný signál projekcie sily do hĺbky. Projekcia sily, ktorá v prípade otvoreného konfliktu o Taiwan alebo Juhočínske more znamená boj proti americkým námorným zásobovacím líniám v blízkosti Prvého a Druhého reťazca ostrovov.

ČĽR sa zaviazala integrovať mnohé ostrovné národy do svojej iniciatívy Pás a cesta, a predpokladá sa, že mnohé čínske infraštruktúrne projekty majú „dvojaké využitie“, ktoré nielen podporujú obchod, ale potenciálne vytvárajú oblasti, kde budú môcť v budúcnosti operovať čínske ozbrojené sily a spravodajské služby. Peking tiež preukázal snahu posilniť pomoc a diplomatické úsilie na tichomorských ostrovoch s návratom prezidenta Donalda Trumpa do úradu, obávajúc sa väčšieho amerického angažovania v oblasti. Hoci veliteľstvo USA pre Indo-Pacifik nebolo zasiahnuté škrtmi stanovenými na začiatku tejto administratívy, uzavretie USAID (pomoci USA) spôsobilo ukončenie financovania niektorých kľúčových krajín Indo-Pacifiku, s rizikom otvorenia dverí pre čínske investície.

V poslednej dobe sa rozmiestnenie čínskych vojnových lodí v Tichomorí stalo viditeľnejším a oveľa rozhodnejším. Vo februári boli civilné lietadlá letiace medzi Novým Zélandom a Austráliou odklonené po tom, čo čínske námorné jednotky, plávajúce pozdĺž východného pobrežia Austrálie, vykonali cvičenia so živou streľbou vo vodách medzi týmito dvoma krajinami. Čínske vojnové lode sa plavili do a von z austrálskej výhradnej ekonomickej zóny, oboplávali kontinent a začiatkom marca sa opäť vydali na sever smerom k Indonézii. Cesta vyvolala v Austrálii rozruch, zatiaľ čo krajina uvažuje o stave svojich vlastných ozbrojených síl a o možnosti, že sa príliš spoliehala na Spojené štáty pri svojej obrane, vzhľadom na nedávne prehodnotenia USA, pokiaľ ide o jeden z pilierov dohody AUKUS, a to pilier jadrových útočných ponoriek pre Canberru.

V minulosti došlo k niekoľkým prípadom prítomnosti čínskej špionážnej lode v blízkosti Havaja a tiež ruských špionážnych lodí. Tento typ aktivity, vykonávanej aj Spojenými štátmi a ich spojencami, je úplne legálny a v súlade s námorným právom, ak sa vykonáva v medzinárodných vodách. Počet spozorovaní ruských alebo čínskych špionážnych lodí, a to nielen v tejto časti sveta, sa však zvyšuje, čím sa vraciame do čias studenej vojny.

diskusia
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najčítanejšie