Čítajte viac
Aktuálne
|
pred 1 rokom
Švédsko pripravuje najväčšie zvýšenie výdavkov na obranu od studenej vojny
Predseda švédskej vlády Ulf Kristersson pripomenul, že obranný rozpočet krajiny už prekračuje cieľ NATO vo výške 2 % HDP, no podľa neho to nestačí. Podľa novej stratégie sa výdavky na obranu do roku 2030 zvýšia na 3,5 % HDP.
Švédsko má v úmysle výrazne zvýšiť výdavky na obranu, pričom na modernizáciu svojich ozbrojených síl vyčlení viac ako 300 miliárd švédskych korún (asi 28 miliárd eur). 26. marca 2025 to oznámil tamojší premiér Ulf Kristersson, ktorý zdôraznil, že pôjde o najväčšie posilnenie obranyschopnosti Švédska od studenej vojny. „Švédsko a celá Európa čelia novým, bezprecedentným bezpečnostným výzvam. Preto dnes predstavujeme najväčší plán prezbrojenia švédskych ozbrojených síl od studenej vojny,“ napísal Kristersson na sociálnej sieti X (predtým Twitter).
Predseda švédskej vlády pripomenul, že obranný rozpočet krajiny už prekračuje cieľ NATO vo výške 2 % HDP, no podľa neho to nestačí. Podľa novej stratégie sa výdavky na obranu do roku 2030 zvýšia na 3,5 % HDP. Na realizáciu tejto iniciatívy sa plánuje zvážiť úverové financovanie. Okrem toho Kristersson zamýšľa iniciovať preskúmanie požiadaviek NATO na úroveň vojenských výdavkov členských krajín aliancie. Na júnovom summite NATO v Haagu sa bude snažiť zvýšiť minimálny cieľ z 2 % na vyššiu úroveň.
Rozhodnutie Švédska výrazne zvýšiť svoj rozpočet na obranu prichádza v čase, keď Rusko stále pokračuje vo vojne proti Ukrajine. Ruská agresia podnietila vstup do NATO nielen Švédsko, ale aj Fínsko, čo výrazne zmenilo geopolitickú rovnováhu v regióne. V dôsledku vstupu Fínska do Aliancie sa dĺžka hranice NATO s Ruskom zvýšila o 1300 km. Helsinki sa oficiálne stali členom aliancie v roku 2023 a Štokholm ukončil prístupový proces na jar 2024.
Čítajte viac
Aktuálne
|
pred 1 rokom
Kristersson: Švédsko nie je vo vojne, ale nezažíva ani obdobie mieru
Aktuálne
|
pred 1 rokom
Ruský prezident Vladimir Putin predtým vysvetlil inváziu na Ukrajinu potrebou zabrániť rozširovaniu NATO a priblíženiu jeho vojenskej infraštruktúry k ruským hraniciam. Po tom, čo Fínsko a Švédsko požiadali o členstvo v aliancii, sa však rétorika Kremľa zmenila. Putin povedal, že Moskva nevníma ich vstup do NATO ako významnú hrozbu a komentoval to slovami: „Ak to chcú, tak nech sa páči."
