videá

Krvavé mexické supervoľby vyhrala klimatická vedkyňa

Mexiko potvrdilo latinoamerický trend posilňovania žien vo vysokej politike. Ľavicová politčka, profesne klimatická vedkyňa a niekdajšia guvernérka hlavného mesta Claudia Sheinbaumová (61) jednoznačne vyhrala prezidentské voľby v Mexiku. Stane sa tak prvou ženou na poste prezidenta Spojených štátov mexických.

3.6.2024 16:04
odoberať
Google News
zdieľať
Mexico Election
Foto: Marco Ugarte SITA/AP
Prezidentská kandidátka vládnucej strany Claudia Sheinbaumová (61) sa prihovára svojim priaznivcom na hlavnom námestí Zocalo v Mexico City po tom, ako Národný volebný inštitút oznámil, že vo voľbách vyhrala v pondelok 3. júna 2024.

V reakcii na prvé oficiálne výsledky Sheinbaumová v pondelok sľúbila, že ako prezidentka Mexičanov nesklame. Zaviazala sa tiež zaručiť slobodu slova.

Podľa jej slov nová vláda bude fiškálne zodpovedná; bude sa zasadzovať za energetickú suverenitu krajiny a za obnoviteľné energie; bude aj pokračovať v sociálnych programoch predošlej vlády ľavicového Hnutia národnej obrody (MORENA) a prezidenta Andrésa Manuela Lópeza Obradora, označovaného za mentora Sheinbaumovej.

Agentúra AP podotkla, že Mexiko zažilo prvé prezidentské voľby, keď sa súboj o prvenstvo odohrával medzi dvomi ženami.

Opozičná prezidentská kandidátka Xochitl Galvezová máva po zatvorení volebných miestností počas parlamentných volieb v Mexico City v nedeľu 2. júna 2024. Podľa predbežných výsledkov skončila s veľkým odstupom druhá. Foto: Marco Ugarte SITA/AP Opozičná prezidentská kandidátka Xochitl Galvezová máva po zatvorení volebných miestností počas parlamentných volieb v Mexico City v nedeľu 2. júna 2024. Podľa predbežných výsledkov skončila s veľkým odstupom druhá.

Sheinbaumová by mala podľa predbežných oficiálnych odhadov ústrednej volebnej komisie získať 58,3 – 60,7 percenta hlasov. Na druhom mieste by mala skončiť kandidátka opozície, bývalá senátorka a podnikateľka v oblasti technológií Xóchitl Gálvezová s 26,6 až 28,6 percentami hlasov a tretie miesto zrejme pripadne Jorgemu Álvarezovi Máynezovi s 9,9 až 10,8 percentami hlasov.

Právo voliť malo takmer 100 miliónov ľudí, no účasť sa zdala byť o niečo nižšia ako v minulých voľbách.

Krvavé supervoľby

Foto: Matias Delacroix SITA/AP Volička odovzdáva svoj hlas počas supervolieb v Mexiku, kde si naraz volili prezidenta, poslancov parlamentu, guvernérov jednotlivých štátov, starostov miest a miestnych poslancov.

Okrem hlavy štátu voliči tiež volili guvernérov v deviatich z 32 štátov a vyberali poslancov do oboch komôr Kongresu, ako aj tisícky starostov a primátorov a poslancov miestnych samospráv. Šlo o najväčšie voľby, aké kedy Mexiko zažilo.

Ako informovala agentúra Reuters, vládnuce hnutie MORENA by malo v Kongrese mať jednoduchú väčšinu, čo mu sťaží schvaľovanie zákonov. V rozhovore pre Milenio TV to uviedol predseda hnutia Mario Delgado.

„Supervoľby“ v Mexiku sprevádzali násilnosti: počas predvolebnej kampane bolo zavraždených najmenej 25 kandidátov na poslancov či starostov. V dvoch mestách v štáte Chiapas sa pre násilie voľby ani nekonali.

diskusia
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najčítanejšie