Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena schválila predaj 50 moderných tankov M1A2 Abrams za vyše dve miliardy dolárov pre arabský ostrovný štát v Perzskom zálive – Bahrajn. Pre porovnanie Slovensko bude mať deväť tankov Leopard 2. Plus 30 muzeálnych kusov T-72.
Americké ministerstvo zahraničných informovalo Kongres USA, že je pripravené predať tanky ostrovnému štátu na Blízkom východe, ktorý má napäté vzťahy s neďalekým Iránom. Kongresmani by mohli predaj zablokovať, ale doteraz väčšinu takýchto vojenských dohôd schválili.
„Navrhovaný predaj zlepší schopnosť Bahrajnu čeliť súčasným a budúcim hrozbám tým, že poskytne dôveryhodné sily, ktoré môžu odradiť protivníka a poskytnúť schopnosť zúčastňovať sa na regionálnych operáciách so Spojenými štátmi a ďalšími partnerskými krajinami,“ uviedol rezort diplomacie USA.
Malý Bahrajn si kryje chrbát americkými vojakmi
Oproti susedom maličký Bahrajn (rozloha 600 km štvorcových, 1,5 mil. obyvateľov, HDP ako Bratislavský kraj) si dlhodobo poistil svoju bezpečnosť tým, že na svojom ostrove blízko Kataru, Saudskej Arábie a na dolet stíhačiek od Iránu povolil v roku 1971 Spojeným štátom na pôvodne britskej základni vybudovať vlastnú základňu pre piatu americkú flotilu.
Tú tvorí útočná skupina okolo lietadlovej lode (asi 25 lodí) a dvoch výsadkových skupín (15 až 20 plavidiel v skupine). Celkovo na základní o rozhle 62 hektárov pôsobí okolo 9 000 amerických vojakov a námorníkov. Útočná lietadlová skupina aktuálne operuje pri pobreží Jemenu v Adenskom mori proti hnutiu Húsíov.
Bahrajn je zároveň považovaný za hlavného spojenca USA mimo Severoatlantickej aliancie. To mu poskytuje výsadné postavenie v rámci obrannej spolupráce s Washingtonom.
Na rozdiel od ostatných arabských štátov sa Bahrajn pridal ku koalícii vedenej USA a Britániou proti jemenskému hnutiu Húsíov, ktoré útočí na lode v Červenom mori. Iránom sponzorovaní Húsíovia útoky na medzinárodnú lodnú dopravu odôvodňujú solidaritou s Palestínčanmi v Pásme Gazy počas vojny s izraelskou vládou.
Bahrajn sa stal terčom kritiky v roku 2011, keď jeho úrady za pomoci saudskoarabských síl a jednotiek Spojených arabských emirátov tvrdo potlačili protivládne povstanie šiitskej väčšiny počas tzv. arabskej jari.
Vtedajší americký prezident Barack Obama zaviedol voči Bahrajnu zbrojné embargo na štyri roky. Vzťahy medzi obomi krajinami sa zlepšili za exprezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý privítal, že Bahrajn uznal Izrael ako štát.
Bidenova administratíva vlani podpísala novú dohodu s Bahrajnom na posilnenie obranných a ekonomických vzťahov vrátane intenzívnejšej výmeny spravodajských informácií.