„Strana, ktorá kontroluje Krym, vyhrá vojnu,“ povedal Hodges v rozhovore pre Ukrinform. Tvrdil, že ak Rusko zostane na polostrove, Ukrajina nebude môcť obnoviť bezpečný prístup do Azovského mora ani naplno obnoviť Mariupoľ či Berďansk. Moskva by si zároveň podľa neho ponechala možnosť ohrozovať lodnú dopravu z Odesy a Mykolajiva.
Hodges za prvý krok pri prípadnom oslobodzovaní Krymu označil jeho izoláciu. Hovoril o prerušení cesty na Džankoj, zničení Kerčského mosta a o tom, že Ukrajina musí urobiť polostrov pre ruskú armádu nepoužiteľným. „Ukrajina má teraz schopnosť zasiahnuť každý štvorcový meter Krymu,“ povedal.
Podobný politický rámec Krymu už skôr použil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, keď citoval väzneného krymskotatárskeho aktivistu Narimana Dželala. „Začalo sa to Krymom a skončí sa to Krymom,“ povedal Zelenskyj. Veta sa odvtedy opakovane používa ako skratka ukrajinského pohľadu na vojnu: ruská agresia sa nezačala až vo februári 2022, ale anexiou polostrova v roku 2014.
Najnovšia séria ukrajinských úderov ukazuje, že Kyjev sa túto myšlienku pokúša napĺňať vojenskými prostriedkami. Ukrajina sa snaží Krym postupne odrezať od ruských zásobovacích trás, paliva, protivzdušnej obrany a logistických uzlov.
Ukrajinci režú najcitlivejšie tepny
Ukrajina za posledné dni oznámila útoky na viacero strategických cieľov na okupovanom Kryme. Podľa ukrajinského ministerstva obrany drony zasiahli sklad ropy pri kerčskej tepelnej elektrárni, elektrickú rozvodňu na západe polostrova a distribučnú stanicu skvapalneného plynu v Simferopole.
Ukrajinské Sily špeciálnych operácií zároveň tvrdili, že v spolupráci s krymským hnutím odporu zničili železničný most cez Severokrymský kanál pri obci Rozdolne. Most označili za dôležitú logistickú trasu, ktorou Rusko zásobovalo svoje jednotky na juhu Ukrajiny. Prvý útok mal podľa ukrajinskej armády poškodiť konštrukciu mosta, ďalší mal zasiahnuť opravársku techniku nasadenú na mieste. Tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť a ruské úrady sa k nim bezprostredne nevyjadrili.
Zhruba polovica Krymu bola po útokoch bez elektriny. Miestny dodávateľ energie však výpadky pripísal „technickým poruchám“ v sieti. Telegramový kanál Krymskij veter písal o rozsiahlom požiari v kerčskej tepelnej elektrárni.
Podľa agentúry Reuters ukazujú satelitné snímky spoločnosti Vantor z obdobia od 12. do 22. júna poškodené mosty, cesty a ropné skladovacie zariadenia na Kryme a v niektorých častiach Ruska. Na záberoch mali byť viditeľné poškodené skladovacie nádrže, čierny dym z ropných zásobníkov a dymové clony v oblasti Krymského mosta. Ďalšie snímky ukazujú poškodenie Stavského a Čongarského mosta, ako aj hraničného priechodu. Zábery z 21. júna zachytávajú aj požiar v ruskom prístave Kavkaz a poškodené ropné nádrže v Rybinsku v Jaroslavľskej oblasti.
„Meníme Krym na ostrov“
Ukrajinská vláda opisuje súčasnú kampaň ako pokus o logistické uzavretie polostrova. Minister obrany Mychajlo Fedorov minulý týždeň povedal, že Ukrajina „izoluje Krym dronmi“. Podľa neho sa môže v najbližšom čase stať, že Krym sa pre Rusov zmení na ostrov.
Podobne hovorí aj veliteľ ukrajinských Síl bezpilotných systémov Robert Brovdi, známy pod volacím znakom Maďar. V rozhovore pre Reuters povedal, že cieľom jeho kampane je odrezať Krym od Ruska. Podľa Brovdiho ukrajinské útoky za posledný mesiac znížili premávku na diaľnici Novorossija, ktorú Rusko využíva ako kritickú zásobovaciu trasu cez okupovaný juh Ukrajiny na Krym, o viac ako dve tretiny.
„Izolujeme Krym v blízkej budúcnosti,“ povedal Brovdi. Zásahy vozidiel na otvorenej ceste prirovnal k „strieľaniu jarabíc na otvorenom poli“.
Brovdi tvrdí, že Ukrajina chce vytvoriť podmienky, v ktorých bude pre ruských vojakov, pracovníkov obranného priemyslu aj logistiku mimoriadne ťažké zostať na Kryme alebo využívať prístupové trasy na okupované územia. Reuters uvádza, že ruské ministerstvo obrany na žiadosť o komentár k týmto tvrdeniam nereagovalo.
Podľa Brovdiho sa počet strednodosahových bojových letov ukrajinských dronov za posledný rok zvýšil 28-násobne a počet hlbokých úderov na ruské územie takmer štvornásobne. V prvých piatich mesiacoch roka podľa neho ukrajinské dronové jednotky zničili 174 ruských systémov protivzdušnej obrany v hodnote približne 5,4 miliardy dolárov. Reuters uvádza, že tieto čísla nebolo možné nezávisle overiť.
Dve hlavné trasy na Krym
Americký Inštitút pre štúdium vojny a projekt Critical Threats hodnotia ukrajinské útoky ako systematickú kampaň, ktorej cieľom je obmedziť schopnosť Ruska udržiavať logistiku a prepravovať palivo cez Kerčský prieliv.
Rusko má podľa analytikov dve hlavné pozemné zásobovacie trasy na okupovaný Krym. Prvou je takzvaný pozemný most cez okupované časti Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Druhou je spojenie cez Kerčský most a trajektovú dopravu cez Kerčský prieliv.
Ukrajinské sily podľa ISW v júni zintenzívnili útoky na obe trasy. Zasiahli prístav Kavkaz v Krasnodarskom kraji, ktorý leží pri Kerčskom prielive, ropnú infraštruktúru v okupovanom Kerči, radary a systémy protivzdušnej obrany v okolí mosta. Ukrajinskí predstavitelia tvrdili, že zasiahli aj ropné nádrže v termináli TES-Terminal-1, ktorý Rusko používa na prepravu paliva, skvapalneného plynu a ľahkých ropných produktov cez Kerčský prieliv.
Geolokalizované zábery potvrdili požiare v termináli TES-Terminal-1 a v prístave Kavkaz, ako aj ukrajinské útoky na dva radary severne od Kurortného a západne od Kerču. Ruské regionálne úrady v Krasnodarskom kraji priznali zásah trajektu Panagia a požiar v ropnom termináli na Čušskej kose.
Ruskí okupační predstavitelia následne obmedzili predaj paliva na Kryme. Šéf okupačnej správy Sergej Aksionov oznámil, že čerpacie stanice prestali predávať palivo neštátnym subjektom. V Sevastopole miestne úrady zaviedli opatrenia na šetrenie paliva, skrátili prevádzku verejnej dopravy a veľkých obchodov, prerušili trajektovú dopravu a zrušili vonkajšie podujatia. Mesto taktiež v stredu 24. júna sužovali výpadky elektriny.
Nová trieda dronov mení ruské zázemie
Súčasná kampaň sa opiera o strednodosahové ukrajinské drony, ktoré dokážu útočiť na ciele desiatky až stovky kilometrov od frontu. Business Insider ich opisuje ako novú triedu bezpilotných prostriedkov s pevným krídlom, navrhnutých na lety približne od 30 do 300 kilometrov. Ukrajina nimi útočí na cesty, mosty, prístavy a palivovú infraštruktúru spájajúcu Krym s Ruskom.
Tento vývoj mení charakter ruského zázemia. ABC píše, že na cestách v okupovaných častiach Ukrajiny sa čoraz častejšie objavujú horiace vozidlá a oblaky dymu. Ruská armáda používala tieto komunikácie na presun zásob, paliva, munície a jednotiek viac ako 100 kilometrov za frontovou líniou. Podľa ruských vojnových blogerov sa však jazda po nich stala nebezpečnou „lotériou“.
Kateryna Stepanenko z ISW pre ABC povedala, že schopnosť Ukrajiny paralyzovať ruské sily vo vzdialenosti viac ako 150 až 160 kilometrov od frontu je „veľmi významným úspechom“ a technologickou výhodou. „Pre ruské sily už nie je bezpečné pôsobiť v týchto oblastiach,“ povedala.
Podľa Stepanenko rovnaké trasy slúžia aj na zásobovanie Krymu. Ukrajinská kampaň preto nezasahuje iba jednotky na fronte, ale aj logistiku polostrova, ktorý Rusko v roku 2014 anektovalo a odvtedy využíva ako vojenský uzol.
Krym ako symbol aj záťaž
Atlantic Council hodnotí, že ukrajinská dronová kampaň začína premieňať Krym z výkladnej skrine Putinovej politiky na záťaž. Polostrov má pre Moskvu praktický aj symbolický význam. Od začiatku plnohodnotnej invázie v roku 2022 ho Rusko využívalo ako vojenský uzol pre operácie na juhu Ukrajiny a ako priestor na útoky proti ukrajinským mestám. Pre Vladimira Putina je zároveň anexia Krymu jedným z hlavných symbolov jeho snahy obnoviť ruský veľmocenský status.
Podľa Atlantic Council však ukrajinské útoky zasahujú vojenské uzly, palivové transporty, veliteľské stanovištia, protivzdušnú obranu, mosty, trajekty a ďalšie logistické ciele. Kampaň nevznikla zo dňa na deň. Opiera sa o technologické inovácie, ktoré Ukrajina rozvíjala dlhší čas, a o predchádzajúce oslabovanie ruskej protivzdušnej obrany na Kryme a v jeho okolí.
Think-tank zároveň upozorňuje, že je predčasné hovoriť o úplnej blokáde Krymu. Viaceré trasy zostávajú otvorené a Rusko sa pokúša improvizovať, napríklad pontónovými mostmi alebo plánmi dovážať palivo po mori. Útoky však sťažujú Rusku udržiavanie vojenských operácií na okupovanom juhu Ukrajiny a na Kryme.
Kampaň má aj psychologický účinok. Krym, ktorý bol pre mnohých Rusov tradičným dovolenkovým regiónom, čelí nedostatku paliva, obmedzeniam verejného života a rastúcim obavám z ďalších útokov. Okupačné úrady zrušili niektoré športové podujatia, obmedzili detské letné tábory a zaviedli bezpečnostné opatrenia, ktoré zasahujú aj civilný život.
Izolácia je možná, víťazstvo tým však nie je isté
Michael Kofman z Carnegie Endowment pre Reuters povedal, že pokrok v dronových technológiách robí postupné odrezanie Krymu od Ruska uskutočniteľným. Zároveň však upozornil, že širší strategický cieľ vytlačiť ruské sily by si stále vyžadoval koordinovanú pozemnú ofenzívu.
Podobne opatrný je John Lough, šéf zahraničnopolitického programu v New Eurasian Strategy Centre. Pre ABC povedal, že vojna vstúpila do novej fázy, ale nemožno z toho vyvodiť, že Ukrajina už má rozhodujúcu prevahu. Rusko má podľa neho stále významné výhody: veľkosť ekonomiky, obranného priemyslu aj populácie.
Čítajte aj Na Ukrajine prebehla nenápadná revolúcia. Mení pravidlá vojny, prináša zvrat — a nejde o drony
„Nemyslím si, že by sme mali jednoducho dospieť k záveru, že Ukrajinci teraz zrazu, napriek všetkým očakávaniam, držia víťaznú kartu a porazia ruskú armádu. To je podľa mňa veľmi ďaleko od reality,“ povedal Lough.
Tento pohľad je dôležitý aj pri hodnotení súčasných útokov na Krym. Ukrajina dokáže zvyšovať cenu ruskej okupácie, narúšať zásobovanie, poškodzovať infraštruktúru a nútiť Moskvu presúvať zdroje do obrany zázemia. To však samo osebe neznamená bezprostredné oslobodenie polostrova.
