Náčelník ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj 8. júna uviedol, že ukrajinské jednotky od začiatku roka znovu ovládli viac ako 600 štvorcových kilometrov územia. Podľa Syrského Ukrajina v máji získala o 100 štvorcových kilometrov viac, než stratila. Nepovedal však, v ktorých oblastiach k týmto ziskom došlo. Tieto tvrdenia však nemožno nezávisle overiť. Presné určovanie línie kontroly komplikuje široké pásmo nikoho vytvorené dronovou vojnou pozdĺž približne 1200-kilometrového frontu.
Syrskyj zároveň priznal, že ruské sily sa naďalej pokúšajú postupovať na východe a juhu krajiny. Situáciu na fronte opísal ako „zložitú a dynamickú“. Medzi najintenzívnejšie úseky podľa neho patrí oblasť Pokrovska, o ktorý Rusko bojuje od roku 2024, ako aj priestory pri Oleksandrivke a Huliajpoli. Územné zisky Ukrajiny preto samy osebe neznamenajú potvrdený začiatok veľkej ofenzívy, ale skôr signál, že Kyjev v niektorých úsekoch dokáže preberať iniciatívu.
„Ruská jarná ofenzíva v roku 2026 priniesla doposiaľ najpomalšie územné zisky za tri roky,“ uviedla Maria Snegovayová, analytička amerického think-tanku CSIS pre Rusko a Euráziu. Podľa nej ukrajinské sily zároveň dosahujú úspechy pri útokoch na ruskú železničnú infraštruktúru a logistiku, ktorých cieľom je potenciálne prerušiť ruské zásobovanie.
Dôležitým prvkom môže byť aj zmena spôsobu boja. Ukrajinské ministerstvo obrany v apríli oznámilo zavádzanie nového modelu operácií, v ktorom sa pechota spája s leteckými a pozemnými bezpilotnými systémami do jedného bojového systému. Ministerstvo tvrdilo, že práve takéto dronové a útočné jednotky prispeli k územným ziskom na juhu krajiny. Syrskyj vtedy uviedol, že ukrajinské jednotky v marci znovu ovládli takmer 50 štvorcových kilometrov územia.
Najvýraznejším znakom ukrajinskej prípravy však nie je masový presun mechanizovaných síl, ale systematické ničenie ruského zásobovania. Ukrajinské jednotky 10. júna zasiahli prístav v okupovanom Mariupole, ktorý Kyjev označuje za dôležitý logistický uzol ruskej armády. Podľa ukrajinských dronových síl útok zasiahol energetickú a opravárenskú infraštruktúru, radarové vybavenie, riadiacu vežu a sklady palív a mazív. Krátko predtým Ukrajina zaútočila aj na Čonharský most, jednu z dôležitých spojníc medzi okupovanou Chersonskou oblasťou a Krymom. Ruský okupačný predstaviteľ Vladimir Saldo potvrdil, že most bol zasiahnutý dvakrát a doprava bola pozastavená.
Kľúčovou trasou je aj cesta R-280, ktorá spája Rostov nad Donom cez okupované územia pri Azovskom mori s Melitopoľom, Mariupoľom a Krymom. The Guardian ju označil za hlavnú ruskú pozemnú zásobovaciu líniu na juhu a upozornil, že od konca mája bola takmer úplne uzavretá pre civilnú dopravu. Ukrajinské drony podľa denníka útočia na vozidlá, železnice a mosty v rámci kampane zameranej na ciele približne 20 až 200 kilometrov za frontom.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už 5. mája povedal, že úderov na vzdialenosť viac ako 20 kilometrov je dvakrát viac než v marci a štyrikrát viac než vo februári. Veliteľ ukrajinských síl bezpilotných systémov Robert ‚Maďar‘ Brovdi tvrdí, že vojenská nákladná doprava na tejto trase za dva týždne klesla o 71 percent.
Dôsledky logistických úderov sa prejavujú aj na Kryme. Reuters 10. júna informoval, že na Ruskom kontrolovanom polostrove sa pre obmedzené dodávky paliva zaviedlo prideľovanie benzínu cez QR kódy viazané na evidenčné čísla vozidiel a limit 20 litrov na osobu. O deň neskôr Ruskom dosadený gubernátor Sevastopoľa Michail Razvožajev oznámil, že distribúcia paliva sa oneskorí, pretože cisterny do mesta neprišli. „Nemá zmysel zajtra stáť v radoch na čerpacích staniciach,“ odkázal obyvateľom. Prednosť pri tankovaní mali dostať verejná doprava, komunálne služby, záchranné zložky a vládne vozidlá.
Čítajte aj Na Ukrajine prebehla nenápadná revolúcia. Mení pravidlá vojny, prináša zvrat — a nejde o drony
Otázka, či Ukrajina pripravuje ofenzívu, preto zatiaľ nemá jednoznačnú odpoveď. Verejne dostupné informácie nepotvrdzujú bezprostredný plán veľkého prielomu. Ukazujú však, že Kyjev sa snaží oslabiť ruské zásobovanie, obmedziť pohyb cez južný pozemný koridor a vytvoriť priaznivejšie podmienky pre lokálne útočné operácie. Ak by sa na fronte otvorila slabina, práve rozbitá logistika a nové dronovo-pechotné jednotky môžu rozhodnúť, či z nej Ukrajina dokáže vyťažiť viac než len malé územné zisky.
