Hneď na začiatku invázie do Ukrajiny Rusko ponúklo mierovú dohodu

Redakcia Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL) získala návrh zmluvy, ktorú Moskva ponúkla Ukrajine v prvých dňoch rozsiahlej invázie v roku 2022. Podrobnosti skúmal projekt Sistema, investigatívna jednotka Rádia Sloboda. Návrh s názvom „Zmluva o urovnaní situácie na Ukrajine a neutralite Ukrajiny“ má dátum 7. marca 2022, 11 dní po tom, čo Rusko spustilo inváziu a týždeň po začatí rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom. Zmluva vytvorená v Kremli bola odovzdaná ukrajinskej delegácii 7. marca 2022 počas tretieho kola rokovaní v bieloruskom Bielovežskom pralese. Ide o prvý známy dokument, ktorý načrtáva podmienky Ruska pre mierovú dohodu po začatí rozsiahlej invázie.

Na začiatku rokovaní, ktoré sa začali niekoľko dní po tom, čo ruská armáda prešla do ofenzívy takmer na všetkých úsekoch hranice s Ukrajinou, Rusko navrhlo zmluvu, ktorej jednostranné podmienky znamenali kapituláciu Kyjeva. Ak by ukrajinské úrady súhlasili s týmito podmienkami, zmenilo by to podľa Rádia Sloboda Ukrajinu na bábkovú entitu, s fiktívnym neutrálnym štatútom, s maličkou, bezzubou armádou, bez ochrany zo strany krajín NATO a bez šance znovu získať kontrolu nad Krymom či Donbasom a museli by uznať nezávislosť Donecka a Luhanskej oblasti ako celku, ako aj veľkých území, ktoré boli v tom čase ešte pod kontrolou Kyjeva.

Ruskom navrhovaná dohoda vrhá svetlo na cieľ ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorým je úplná invázia na Ukrajinu, ktorej sa verejne nezriekol a ktorú opakovane zdôrazňoval, že má v úmysle ju dosiahnuť. Vojna v plnom rozsahu však prebieha už tretí rok a zatiaľ bez jasných predpovedí, ako sa skončí, a bez náznaku, že by sa mierové rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou mohli potenciálne uskutočniť v roku 2025 alebo neskôr. Sistema dostala návrh od ukrajinského zdroja oboznámeného s rokovaniami a ruský zdroj blízky rokovaniam potvrdil jeho pravosť. Obaja hovorili pod podmienkou anonymity, pretože nemali oprávnenie o veci verejne diskutovať.

Začiatok

Rokovania sa začali 28. februára 2022, keď sa ruské jednotky zmocnili časti územia na juhu, východe a severe Ukrajiny, postúpili blízko Kyjeva od hraníc Ruska a Bieloruska. Niektoré kolá rokovaní sa uskutočnili pri jednom stole za fyzickej prítomnosti zástupcov strán a iné – online. Ukrajinská delegácia vedená vodcom frakcie „Sluha ľudu“ v Najvyššej rade Davidom Arachamijom pricestovala do Poľska a odtiaľ odletela helikoptérou do sídla hlavy Bieloruska Oleksandra Lukašenka „Ljaskoviči“ pri poľsko-bieloruskej hranici. Tam sa ukrajinskí vyjednávači stretli s ruskými delegátmi na čele s Putinovým pobočníkom Vladimirom Medinským.

Proces sa zastavil koncom apríla, keď sa strany dohadovali o kľúčových ustanoveniach návrhu zmluvy a ruské jednotky sa stiahli zo severnej Ukrajiny po tom, čo nedokázali dobyť hlavné mesto alebo prinútiť Ukrajinu, aby sa vzdala. Odhalili sa aj fakty o zverstvách, ktoré páchali ruskí vojaci v Buči. Ruský návrh ponúkal podmienky ukrajinskej neutrality, čo je stav, ktorý bol v tom čase Kyjev ochotný akceptovať.

Eric Chiaramella, vedúci pracovník programu Rusko a Eurázia v Carnegie Endowment for International Peace, však povedal, že Putin sa zrejme snažil „o niečo radikálnejšie – nie o neutralitu, ale o neutralizáciu Ukrajiny ako nezávislého štátu. Cieľom Ruska od samého začiatku bolo zničiť schopnosť Ukrajiny brániť sa.“ Krajina „môže byť neutrálna, mať veľmi silnú armádu a byť schopná sebaobrany… Ale to Rusko nemalo na mysli,“ zdôrazňuje analytik. „Dokument bol štruktúrovaný tak, ako keby Ukrajina bola agresorom, ktorý bol porazený na bojisku, čo, samozrejme, neodrážalo realitu,“ povedal Chiaramella o ruskom návrhu zo 7. marca 2022, ktorý na žiadosť Sistemy posúdil. „Ťažko povedať, či to bol skutočný pokus o rokovanie, pretože takéto podmienky by boli pre každého Ukrajinca neprijateľné. Neutralizovali by Ukrajinu natoľko, že by bola bezbranná.“

Dokument z marca 2022 obsahuje šesť strán hlavnej dohody a štyri strany príloh. Osemnásť článkov pokrýva rôzne oblasti: parametre neutrality Ukrajiny (vojenské a medzinárodné záväzky), hraničné otázky, humanitárne otázky (jazyk, náboženstvo, história), ako aj zrušenie sankcií zo strany Ruska.

• Návrh požadoval, aby Ukrajina zredukovala svoju armádu na 50 000 osôb vrátane 1 500 dôstojníkov (to je päťkrát menej, ako mala Ukrajina do roku 2022). Ak by sa toto želanie splnilo, Ukrajine by zostali len štyri lode, 55 vrtuľníkov a 300 tankov. Od roku 2022 to bolo menej ako armáda susedného Bieloruska (ktorá mala v tom čase takmer päťkrát menej obyvateľov ako Ukrajina).
• Ukrajine bolo ponúknuté „nevyvíjať, nevyrábať, nekupovať a neumiestňovať na svojom území raketové zbrane akéhokoľvek typu základne s dostrelom viac ako 250 km“. Práve táto vzdialenosť napríklad oddeľuje Krymský most od Ukrajincami kontrolovaného Huljajpolu, ktorý sa nachádza neďaleko frontovej línie. Okrem toho si Rusko vyhradilo právo v budúcnosti zakázať Ukrajine „akékoľvek iné typy zbraní, ktoré môžu byť vyvinuté ako výsledok vedeckého výskumu“.
• V plánoch Ruska mala Ukrajina „uznať nezávislosť tzv. Doneckej a Luhanskej „republiky“ – a v rámci administratívnych oblastí Ukrajiny (k 24. februáru 2022 Rusko kontrolovalo len časť týchto regiónov a nedobylo úplne aj teraz, na konci roku 2024).
• Autori ruského dokumentu sa domnievali, že práve Ukrajina by mala znášať náklady na obnovu infraštruktúry Donbasu, ktorá je od roku 2014 zničená.
• Rusko tiež požadovalo zrušenie všetkých sankcií – ukrajinských aj medzinárodných – a stiahnutie všetkých medzinárodných žalôb podaných od roku 2014.
• Okrem toho Rusko trvalo na udelení štatútu štátu ruskému jazyku a na obnovení všetkých vlastníckych práv Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (Moskovský patriarchát).
• Napokon autori návrhu požadovali „zrušiť a už nezavádzať žiadne zákazy symbolov spojených s víťazstvom nad nacizmom“, teda vlastne znovu legalizovať sovietske a komunistické symboly na Ukrajine. Súčasťou dokumentu je zoznam ukrajinských zákonov, ktoré autori nazvali príkladmi „nacifikácie a heroizácie nacizmu“. Je pozoruhodné, že do tejto kategórie patrili zákony „O zachovaní víťazstva nad nacizmom“ a „O rehabilitácii obetí represií komunistického totalitného režimu“.

Ako sa menil návrh

Dokumenty z neskorších etáp rokovaní, vrátane návrhov dohôd zo 17. marca a 15. apríla, ktoré začiatkom tohto roka zverejnil The New York Times, ukazujú, že obe strany sa v niektorých otázkach počas rozhovorov zblížili – v čase, keď Ukrajina bojovala proti moskovským silám na severe. Napríklad štatút Krymu by bol ponechaný na budúce rokovania a ruské požiadavky na zmeny v legislatíve týkajúce sa jazykov a akútnych historických sporov by ustúpili do pozadia. Dôležité je, že strany diskutovali o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktoré by zahŕňali západné krajiny, aj keď hlavným jablkom sváru bolo, ako budú fungovať.

Podľa najnovšej verzie zmluvy sa názory ukrajinskej a ruskej delegácie stále líšili vo veľkosti ukrajinskej armády. Ukrajina trvala na 250 000 vojakoch (približne ako pred rozsiahlou inváziou), kým Rusko navrhlo obmedziť ju na 85 000 vojakov.

Počas vyjednávania niekedy vznikali zámerne nemožné podmienky. V jednom momente sa Rusi pokúsili do návrhu zmluvy zahrnúť požiadavku, aby Ukrajina obnovila dodávky vody na Krym (ukrajinské úrady odstavili Severokrymský vodovod už v roku 2014), hovorí zdroj zo Sistemy oboznámený s rokovaniami. Samotní ruskí vyjednávači túto myšlienku odmietli: v takom prípade by Rusko muselo opustiť územie okolo prieplavu, ktoré kontrolovalo, aby Ukrajina mohla „vrátiť vodu Krymu“.

Rusko žiadalo, aby ukrajinskí vojaci zložili zbrane a vrátili sa do svojich kasární. V reakcii na to ukrajinská strana predložila symetrickú požiadavku: ruské jednotky by mali zložiť zbrane a vrátiť sa na miesta trvalého rozmiestnenia. Zástupca šéfa Ruska Vladimir Medinskij, ktorý čítal tento návrh, bol dosť prekvapený, hovorí jeden z účastníkov rokovaní: „Povedal, to je, ako keby ukrajinské jednotky stáli na Červenom námestí a Rusi by mali z Kremľa vyvesiť bielu vlajku." Odpovedali mu: „Jednoducho od teba žiadame to isté, čo ty žiadaš od nás.“

Následné návrhy stále obsahovali niektoré kľúčové požiadavky Ruska, ako napríklad trvalý zákaz členstva Ukrajiny v NATO, ktorý nie je pripravený akceptovať ani Kyjev, ani západná aliancia. NATO opakovane tvrdilo, že Ukrajina sa nakoniec pripojí, a prezident Volodymyr Zelenskyj presadzuje rýchle pozvanie ako súčasť „plánu víťazstva“, ktorý v posledných týždňoch predstavil Ukrajincom a podporovateľom krajiny v zahraničí.

V septembri toho istého roku Putin vyhlásil, že päť ukrajinských regiónov – Krym, Doneck, Luhansk, Záporožie a Cherson – sú teraz neoddeliteľnými súčasťami Ruska. Nepodložené tvrdenie zahŕňalo časti tých regiónov, ktoré zostali a stále zostávajú pod kontrolou Kyjeva, a Putin povedal, že ruská kontrola nad týmito územiami je predpokladom akýchkoľvek mierových rozhovorov.