Podľa predbežných údajov bude cena plynu pre Čínu najbližšie tri roky až o 28 percent nižšia ako pre ostatných európskych zákazníkov Ruska. Takáto znížená cena je spôsobená jednak snahou Ruska posilniť energetické väzby s Čínou a druhak udržať aspoň ako taký cash-flow do štátnej pokladnice.
Nie sú ľudia, technika, ani peniaze
Prvému ruskému cieľu bránia chýbajúce plynovody smerom do Číny. To sa ani v strednodobom horizonte nezlepší, keďže ruskú štátnu kasu trápi nedostatok peňazí, ale aj chýbajúci ľudia, technológie a materiál na vybudovanie tisíc kilometrov dlhých plynovodov skrz nehostinnú Sibír a vyprahnutý západ Číny.
Vypnúť vrt znamená smrť
Predaj plynu hoci aj pod cenu má svoju logiku pre aspoň ako také udržanie ľudí a technólogií priamo v miestach ťaženia. Zastavenie ťažby totiž spôsobí často nezvratné škody a vrt je opakovane nepoužiteľný a je nutné navŕtať druhý, čo nie je ani jednoduché ani lacné.
Navyše bez západných technológií a expertov, na ktoré Rusko bolo ostatných 30 rokov závislé, je to pre hermeticky izolované Rusko prakticky neriešiteľný problém. Drony, mikročipy, či munícia sa ešte dá cez tretie krajiny ako je napríklad Kirgizsko, či Tadžikistan, pašovať, ale vrtná súprava so špeciálnym vybavením sa do žiguli nevmestí a navyše všetci západní výrobcovia týchto technológií sú ostro sledovaní a kontrolovaní.
Nas mnoga, a deňeg uže nemnoga
Predaj plynu Číne hoci aj pod cenu síce rieši pokračovanie ťažby a nenávratné škody, ktoré by zastavenie ťažby spôsobio, ale vonkoncom nerieši finančný problém ruskej štátnej kasy, ktorá sa vyprázdňuje rýchlym tempom.
Štátny investičný fond, ktorý doteraz hromadil ruble z predaja nerastných surovín na horršie časy sa za iba dva roky od napadnutia Ukrajiny podľa agentúry Reuters scvrkol zo 112 miliárd dolárov (6,6 % HDP) na 55 miliárd dolárov (2,7% HDP). A to sú údaje z ruského ministerstva financií, ktoré ako celá ruská vláda, vie byť veľmi kreatívne pri interpretácií faktov, kde pravda nie je vždy limitujúcim faktorom. Realita tak môže byť ešte horšia.
„Zdá sa, že sme už v bode, keď ruská vláda nemá k dispozícii toľko peňazí, ako by potrebovala,“ uviedla pre Reuters Sofia Donetsová, hlavná ekonómka pre Rusko investičnej spoločnosti Renaissance Capital.
Ako ďalej dodala, tak ruské ministerstvo financií už avizovalo, že tento rok odkrojí z rezervného fondu ďalších 13 miliárd dolárov na vykrytie rozpočtového deficitu a k tomu ešte extra deväť miliárd dolárov na zadĺžené podniky a investičné projekty. „Množstvo dostupnýcg peňazí sa rýchlo zmenšuje,“ dodala Donets.
Putin sa chytil do čínskej pasce
Ruská vláda v prípade potreby môže spustiť rotačky a začať tlačiť ruble, ale to okamžirte devalvuje ruskú menu a inflácia a s ňou ceny poletia do výšok rýchlejšie ako hypersonická strela Kinžal.
Nepriaznivú geopolitickú situáciu Ruska tak využíva Čína naplno vo svoj prospech. Nielenže kupuje plyn s výraznou zľavou, ale platí zaň vo svojej mene juan, ktorá má však na míle ďaleko od voľne obchodovateľnej meny. Prakticky sa v juanoch dá obchodovať iba v Číne, čo znamená, že už aj tak nízke príjmy z plynu na hranici ekonomickej únosnosti bude musieť Putin minúť v Číne.
Navyše plnú kontrolu nad hodnotou juanu má Komunistická strana Číny, a tá si môže kedykoľvek povedať, že svoju menu kvôli lacnejšiemu exportu svojich výrobkov, ktorý už druhý rok po sebe rapídne klesá, devalvuje, a tým ešte viac Rusku znehodnotí príjmy z plynu.
Rusko sa snažilo vstúpiť na ázijský trh s plynom ešte pred inváziou na Ukrajinu. Ázijská časť mala nahradiť európskych zákazníkov, ktorí by aj tak vzhľadom na stratégiu boja proti klimatickým zmenám tak či tak znížili spotrbu ruského plynu.
Čína sa bojí tlaku a západných sankcií
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken nedávno kritizoval podporu Číny ruskému vojenskému priemyslu. Uviedol, že Peking významne prispel k vojne Moskvy proti Ukrajine dodávkami kritických komponentov pre zbrane, pripomína agentúra Bloomberg.
Čína oficiálne odmieta, že by vojensky podporovala Rusko, no inak sa „pomocou Rusku“ netají. komunistická Čína drží Putinovi chrbát najmnä diplomaticky a ekonomicky.