Tak to vyzerá, že režim Vladimiíra Putina a ruskí poslanci sú vášnivými čitateľmi britského spisovateľa George Orwella (1903–1950) a jeho najslávnejšieho románu o temnej budúcnosti totalitných štátov s názvom 1984.
V ňom hlavný hrdina Winston Smith na ministerstve pravdy totalitnej Oceánie prepisuje historické záznamy podľa želania štátostrany.
Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť: kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť.George Orwell v románe 1984 z roku 1949.
Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť: kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť, je hlavným heslom ministerstva pravdy. A presne v duchu tohto hesla postupujú v roku 2024 ruskí poslanci v službách prezidenta Vladimíra Putina.
„Poručíme větru, dešti i Chruščovovi!“
Poslanci ruskej Štátnej dumy predložili v dolnej komore návrh zákona, ktorý prepisuje dejiny a vyhlasuje za neplatné sovietske rozhodnutie z roku 1954 o odovzdaní Krymu Ukrajine.
Návrh zákona, predložený jedným zákonodarcom z každej z dvoch ruských komôr parlamentu, označuje odovzdanie Krymu v roku 1954 ako svojvoľné a protizákonné, pretože sa o tejto otázke nekonalo žiadne referendum a sovietske úrady nemali právo presunúť územie z jednej republiky do druhej bez súhlasu.
Čítajte viac Čí je? Otázka stará ako Krym
Tento krok má vytvoriť Rusku právny základ, aby mohlo aj po vojne argumentovať, že Krymský polostrov v Čiernom mori nikdy nebol skutočnou súčasťou Ukrajiny. To však logicky nesedí s ďalšími krokmi Ruska. To už v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom oznámilo, že si Krym anektovalo pre seba. Avšak podľa logiky poslancov Krym nebol nikdy ani ruský, lebo Sovietsky zväz Krym nepridelil Ruskej socialistickej republike, teda ani Rusku.
Nebolo oznámené, kedy budú zákonodarcovia o tomto návrhu diskutovať.
Ruský prezident Vladimir Putin odsúdil odovzdanie Krymu v roku 1954 za vlády sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova a označil to za porušenie právnych noriem platných v tom čase.
História je iná, ako píšu Rusi
Príslušnosť Krymu a Sevastopolu k Ukrajine bola potvrdená sovietskou ústavou z roku 1977 a Rusko jednoznačne uznalo hranice Ukrajiny aj s Krymom okrem iného v Bielehorskej dohode z roku 1991, Budapeštianskom memorande z roku 1994 alebo napríklad Zmluve o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou z roku 1997.
Obyvatelia Krymu sa spolu so zvyškom Ukrajiny po rozpade Sovietskeho zväzu vyslovili v referende za nezávislosť a Rusko a Ukrajina si následne navzájom uznali hranice. Moskva však v roku 2014 vojensky Krym ovládla a západné vlády to vyhlásili za protiprávne.
Rusko vo februári 2022 využilo Krym ako odrazový mostík pre inváziu na Ukrajinu a odvtedy vyhlásilo aj anexiu štyroch ďalších ukrajinských oblastí. Ukrajina podniká na ruské ciele na Kryme časté útoky a zaviazala sa, že znovu dobyje všetko svoje územie okupované Ruskom.