Kto nič nerobí, nič nepokazí podľa súdu Bosny a Hercegoviny neplatí, ak ste vojenský voliteľ. Súd v Sarajeve totiž konštatoval, že Salmo Cikotić v roku 1993 ako brigádny veliteľ „v rámci svojich kompetencií neurobil všetko pre to, aby predmetným zločinom zabránil“.
Obvinenie súdu spája Cikotića s vraždou 23 až 26 etnických Chorvátov, ku ktorej došlo v júli roku 1993 neďaleko mesta Bugojno v strednej časti Bosny. Cikotić tom čase velil niekoľkým brigádam tvoreným najmä bosnianskymi moslimami.
Podľa súdnych dokumentov boli chorvátski zajatci najskôr podrobení mučeniu a potom popravení príslušníkmi vojenskej polície. Cikotič je obvinený aj z toho, že umožnil využívanie týchto zajatcov na nútené práce.
Vzorná kariéra plná zakopnutí
Cikotić sa narodil v Čiernej Hore a vojenskú akadémiu so zameraním na protivzdušnú obranu (PVO) absolvoval v Belegrade. Následne slúžil v Zadare, no po vypuknutí Bosnianskej vojny odišiel z Ľudovej armády Juhoslávie a pripojil sa k bosnianskej armáde. Po krátkom čase sa stal veliteľom operačnej skupiny „Západ“ a náčelník štábu 7. zboru bosnianskej armády. Najvyššiu hodnosť dosiahol „brigadír“, čo je slovenská obdoba plukovníka g.št. – tesne pod generálom.
Po službe v juhoslovanskej a následne bosnianskej armáde zastával Cikotić množstvo vysokých úradov, napríklad pôsobil ako vojenský atašé na veľvyslanectve Bosny vo Washingtone.
V rokoch 2007 až 2012 bol bosnianskym ministrom obrany, následne bol poradcm prezidenta Bakira Izetbegovića a ako profesor prednášal na univerzite v Sarajeve politické vedy. Od júla 2020 do januára 2023 pôsobil ako minister vnútra.
Následne bol obvinený z machnácií pri verejnom obstrávaní a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Vlani v decembri bol Selmo Cikotič (59) odsúdený na tri roky väzenia za účasť na podvodoch súvisiacich s predajom zbraní.