Podľa riaditeľky nadácie Zuzany Petkovej ide o prelomový rozsudok, ktorý pomôže verejnej kontrole a sťaží ministerstvám účelovo utajovať zmluvy podľa ľubovôle.
Spor o utajované zmluvy sa ťahá ešte od konca roka 2016, kedy spolupracovník nadácie Martin Turček žiadal od ministerstva obrany, zoznam „utajovaných“ zmlúv, ktoré rezort uzavrel od roku 1998. Nadácia nežiadala obsah tajných zmlúv, ale iba základne identifikačné údaje, teda číslo zmluvy, dodávateľa, dátum podpisu, sumu a predmet zmluvy.
Ministerstvo obrany mu tieto údaje odmietlo dať s tým, že zmluvy sú jednak utajované a druhak nemajú jednotnú evidenciu takýchto zmlúv, a preto ich nezverejnia. Nadácia dala žalobu na Krajský súd, ktorý rozhodnutie ministerstva nezverejniť zoznam zmlúv potvrdil. Najvyšší súd však všetko zmenil.
Súd: Názov zmluvy nemôže byť tajný Senát Najvyššieho súdu v zložení Monika Valašiková, Jozef Milučký a Erika Čanádyová jednomyseľne rozhodla o tom, že ministerstvo ale aj krajský súd nepostupovali správne a požadované údaje mali sprístupniť.
Najvyšší súd vo svojom rozsudku potvrdil už predchádzajúce rozhodnutia NS SR z roku 2014, že zmluvy nemôžu byť úplne utajované.
„Výlučne označenie účastníkov zmluvy, typ zmluvy, dátum uzavretia, všeobecný opis predmetu zmluvy, číslo zmluvy potvrdzujúce jej existenciu, bez zverejnenia materiálneho obsahu zmluvy, podliehajú právnemu režimu zákona o slobode informácií… Zákon o slobode informácií slúži aj na verifikáciu, že žiadaná informácia existuje, ale podlieha režimu utajenia,“ cituje spomínaný senát svojich kolegov.
V praxi to znamená, že ministerstvo obrany nemôže zmluvy utajovať úplne, ale na základe žiadosti musí sprístupniť základné údaje o zmluve, hoci jej dajú pečiatku Tajné.
Petková: Ministerstvo účelovo tají zmluvy
Podľa riaditeľky nádácie Zuzany Petkovej ide o dôležité rozhodnutie, ktoré pomôže verejnej kontrole. „Máme podozrenie, že niektoré zmluvy rezort obrany účelovo utajuje, aby ich verejnosť nemohla kontrolovať a pritom na to nejestvuje dôvod,“ konštatovala Petková.
Ako príklad spomína nákup systémov pre leteckých operátorov, kde štát podľa nej prerobil takmer milión eur a naopak zarobili firmy R-SyS, v ktorej pôsobil generálny tajomník služobného úradu MO SR Jána Hoľko (SNS) a tiež firma Willing, ktorú zasa založil priateľ Roberta Fica a podnikateľ Miroslav Výboh,
„Aj tento obchod ostal úplne utajený, firma bola vybraná bez súťaže, hoci na to nebol žiaden dôvod. Aj Najvyšší kontrolný úrad, či Úrad pre verejné obstarávanie konštatovali, že to bolo v rozpore so zákonom. Nikdy by sme sa o tom nedozvedeli, nebyť whistleblowera,“ dodáva Petková s tým, že práve preto je rozsudok najvyššieho súdu mimoriadne dôležitý.
Najvyšší súd ministerstvu: Nevyhovárajte sa! V najnovšom rozhodnutí najvyšší súd zrušil aj bežnú prax ministerstiev, ktoré odmietali sprístupniť údaje s výhovorkou, že dané informácie nemá v jednotnej databáze, či tabuľke a ono novú informáciu zo zákona nebude. Tomu je zrejme koniec.
„Mechanické zhromaždenie informácií z viacerých dokumentov nemožno automaticky považovať za vytvorenie novej informácie. To, že informácie nemá žalovaný (ministerstvo obrany) v žiadnom automatizovanom alebo nautomatizovanom systéme neznamená, že ich reálne nemá,“ konštatoval senát NS SR.
MO SR totiž argumentovalo, že utajované zmluvy má porozhadzované v archívoch po celej republike, nemá ich evidované na jednom mieste a bolo by to veľmi prácne ich dať dokopy.
Aj na to má najvyšší súd odpoveď: „Ak ich má k dispozícii v inej forme, je povinný ich sprístupniť, pričom nie je viazaný požadovaným formátom informácie,“ napísali sudcovia. To znamená, že ich mohli dať napríklad k nahliadnutiu so začiernenými časťami a žiadateľ informácie by si ich už spracoval, ako by chcel.
Najvyšší súd zrušil aj výhovorku ministerstva, že dať dokopy všetky utajené zmluvy by bolo veľmi náročné. Sudcovia na to ministerstvu odpovedali, že to sa nedá nijako posúdiť, keďže rezort obrany nikde nepovedal, či ide o desať, sto alebo tisíc zmlúv a ani nevykázal snahu to zistiť.
Krajský súd musí rozhodnúť znovu a naopak Najvyšší súd svojim rozhodnutím zaviazal krajský súd rozhodnúť o žalobe Martina Turčeka ešte raz a v princípe naopak, ako rozhodol predtým, keď dal za pravdu ministerstvu obrany. Teraz je viazaný rozhodnutím najvyššieho súdu.
