V stredu 7.2.2024 po hlasovaní v americkej hornej komore parlamentu – senáte – by klasik mohol povedať, že tu naozaj už nikto nič negarantuje.
Republikánska strana mala doteraz štyri nespochybniteľné piliere svojej politiky – menej migrantov, viac zbraní, nepriateľstvo voči diktatúre proletariátu a jej klonom a v neposlednom rade bezpodmienečná podpora Izreala. Po strede 7. februára 2024 nič z toho neplatí.
Pán Gorbačov, zbúrajte už konečne ten múr!Americký prezident Ronald Raegan 12. júna 1987 pri Berlínskom múre
Lebo Trump
Republikáni v americkom Senáte v stredu večer totiž odmietli balík v hodnote 118 miliárd dolárov, ktorý spájal pomoc pre Ukrajinu a Izrael so zavedením prísnejších opatrení na hraniciach s Mexikom.
Za balík hlasovalo iba 49 senátorov, z toho iba štyria republikáíni, 50 boli proti. Na schválenie bolo potrebných 60 hlasov. Dohoda podľa republikánov nezhŕňala dostatočne prísne opatrenia na boj s nelegálnou imigráciou na americko-mexickej hranici.
Aktuálne tak zostáva platné status quo, ktoré ale republikáni ostro kritizujú a žiadajú, aby sa niečo s veľkým počtom ľudí prichádzajúcich do krajiny niečo urobilo. Aktuálne platné zákony však administratíve demokratického prezidenta Joe Bidena neumožňujú zaviesť prísnejší režim a ľudí žiadajúcich o azyl nemôžu vrátiť späť do Mexika.
Nový zákon, ktorý pripravovali najmä republikáni by to však umožnil. Navyše 58 miliárd dolárov malo ísť na posilnenie hraničnej polície. Pohraničná stráž sa viackrát vyslovila, že tento zákon vítajú a výrazne by im pomohol v práci s rekordným počtom migrantov smerujúcich do USA.
Proti prijatiu zákona, ktorí si žiadajú výlučne republikáni sa však postavil Donald Trump, ktorí sa pokúša tento rok znovu kandidovať na prezidenta, lebo krízu a zlú situáciu na hranici potrebuje. Netají sa tý, že z migrantov si chce spraviť predvolebnú kampaň, čo priznávajú aj viacerí politici republikánov. Trump šikanuje a bombarduje všetkých republikánov, ktorí by chceli zlepšiť situáciu na hraniciach alebo hlasovať za vojenskú pomoc Ukrajine. Súčasným politikom v kongrese sa vyhráža, že v primárkach (stranícke voľby) podporí v ich okrsku protikandidáta. Tí sa tak obávajú, že ak by neposlúchli Trumpa, tak by neboli znovuzvolení.
Prezident USA Joe Biden už predtým obvinil Donalda Trumpa – svojho predchodcu a pravdepodobného vyzývateľa v novembrových prezidentských voľbách – z nabádania republikánov, aby balík blokovali.
Putin aj Irán musia byť spokojní
Líder demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer medzičasom avizoval, že majú aj plán B a chceli by hlasovať zahraničnej pomoci za približne 96 miliárd dolárov. Toto hlasovanie by sa už podľa neho nevzťahovalo na návrh zákona o ochrane hraníc. Otázne je, či po prípadnom schválení v Senáte balík prejde aj v Snemovni reprezentantov (dolná komora parlamentu), v ktorej má tesnú väčšinu Republikánska strana.
Mnoho členov Republikánskej strany vyjadrilo s balíkom nesúhlas aj napriek tomu, že doňho autori zapracovali ich viaceré požiadavky. V stredajšom hlasovaní ho nakoniec podporili iba štyria zo 49 republikánskych senátorov.
Hlavný republikánsky vyjednávač dohody, senátor James Lankford, uviedol, že podľa viacerých jeho kolegov by túto záležitosť mali vyriešiť prezidentské voľby, ktoré v USA konajú 5. novembra. Zároveň sa však obmieňa polovica poslancov.
Vojenská pomoc Ukrajine v hodnote 60 miliárd dolárov je tak vďaka republikánom aj naďalej zablokovaná, čo je nespochybniteľne dobrá správa pre Rusko a jeho prezidenta Vladimíra Putina. Spokojní môže byť aj iránsky režim, keďže v balíku republikáni neschválili ani vojenskú pomoc pre nepriateľský Izrael, ktorí sa doteraz vždy mohol spoliehať na bezpodmienečnú podporu práve najmä republikánov. Irán a ním podporované hnutia Hamas, Hizballáh ale aj húsíjovia v Jemene si tak môžu na chvíľu vydýchnuť.
S dlhým nosom ostali zatiaľ aj americké zbrojovky, keďže drvivá väčšina peňazí na pomoc Ukrajine a Izraela mala skončiť u nich, ako zákazky na nové zbrane, ktoré by mali nahradiť staršie pred koncom životnosti poslané na Ukrajinu.
Toto by sa Reaganovi nepáčilo
Republikáni často hovoria o bývalom prezidentovi Ronaldovi Raeganovi (1981–1989) ako najlepšom prezidentovi vôbec. Za jeho erý USA ekonomicky prekvitali a výraznou mierou jeho striktná antikomunistická politika prispela k porážke komunizmu a rozpadu Sovietského zväzu, ktorý sa naopak neskrývane vo svojich prejavoch snaží obnoviť súčasný prezident Ruska a komunistický agent KGB za čias Reagana Vladimír Putin.
Ani Donald Trump sa obdivom k Reaganovi netají. Až tak, že Trump v roku 2015 dokonca odkúpil práva na pôvodne Reaganov volebný slogan z roku 1980 „Make America Great Again.“ Raegan však bol striktný antikomunista, čo sa o Trumpovi nedá s určitosťou povedať, keďže Putina i kórejského komunistického diktátora Kim Čong Una považuje za „skvelých ľudí“