V Českej republike po ruskej invázii na Ukrajinu začali riešiť obranu a stav svojej armády vážne. Vláda Petra Fialu prijala nielen novú obrannú stratégiu, ale najnovšie aj koncepciu rozvoja Armády Českej republiky (AČR). Tá určuje, ako by česká armáda mala vyzerať v roku 2035. Hlavným mottom českých vojakov má byť: „Kto sa včas neprispôsobí, ten zanikne.“
Nová koncepcia Armády Českej republiky je postavená na slove prispôsobivosť. Okrem toho však významne kladie dôraz na modernizáciu techniky či personálne posilnenie, čo sa aj odrazilo v rozpočte ministerstva obrany. Podľa českej ministerky obrany Jany Černochovej pri zhoršenej bezpečnostnej situácii nemali na výber.
Šesť strategických cieľov českej armády
- Investície do rozvoja ľudského kapitálu.
- Lepšia pripravenosť a rýchlejšie nasadenie jednotiek
- Digitalizácia systémov velenia
- Efektívna prevádzka vo všetkých oblastiach
- Prehlbovanie medzinárodnej spolupráce a koordinácie
- Podpora inovácií a rýchlejšie zavádzanie nových prevratných technológií
Jednou z hlavných priorít českej koncepcie je investícia do ľudí. Ambíciou českej armády je mať v roku 2030 až 30.000 profesionálnych vojakov (aktuálne má 27 331 – navýšenie o 8,9%) a 10.000 príslušníkov aktívnej zálohy.
Slovensko 20 rokov za vlastným plánom
Pre porovnanie realistických cieľov: slovenské ozbrojené sily majú na papieri aktuálne 14 000 profesionálnych vojakov a pre rovnaký rok ako česká armáda si dali za cieľ mať 22 000 vojakov – skok o 57 percent. Ročne sa podarí ministerstvu obrany naverbovať zhruba o 300 vojakov viac, ako ich skončí. Týmto tempom sa slovenskej armáde podarí splniť svoj cieľ iba o 20 rokoc neskôr ako plánujú – v roku 2050.
Čítajte aj Kaliňák v Ide o pravdu: Armádne peniaze pôjdu aj na mosty a cesty. V budúcom roku pripravíme zdanenie bohatých
Česká armáda nakupuje v turbo režime
Ďalšími prioritami AČR sú napríklad obmena techniky, prehlbovanie medzinárodnej spolupráce či digitalizácia systémov velenia a riadenia.
V prvej etape, do roku 2030, sa počíta s výrazným zvýšením investícií do modernizácie zbraní. Namiesto súčasných 20 percent bude ČR od roku 2024 investovať do novej techniky až 60 percent armádnych výdavkov. V celkových číslach ide o skok z jednej miliardy eur na minimálne tri miliardy eur ročne iba na nákup novej vojenskej techniky.
Financie pôjdu napríklad na bojové vozidlá pechoty, nové delá, tanky, protilietadlový komplet SPYDER či stíhačky F-35. Investovať by sa malo aj do nových technológií či rozvíjania infraštruktúry. V druhej etape sa armáda zameria na integráciu novej techniky a výzbroje.
V porovnaní so Slovenskom je to opäť iná dimenzia. Aktuálne Slovensko vyčleňuje na modernizáciu zhruba 18 percent armádneho rozpočtu, čo v celkovej sume znamená 350 miliónov eur. Teda desať percent českých investícií do obnovy techniky. Tá na Slovensku je od pišrolí, cez útočné pušky vz. 58 až po lietadlá po svojej životnosti aj viac ako 10 rokov.
Český dokument nadväzuje na novú bezpečnostnú a obrannú stratégiu, ktorú kabinet Petra Fialu schválil v uplynulých mesiacoch. „Zmenou obranných dokumentov vláda reaguje na zhoršenú bezpečnostnú situáciu vo svete, ktorú spôsobila predovšetkým agresia Putinovho režimu na Ukrajine,“ povedala Černochová. Stratégia tiež podľa nej zohľadňuje nástup prelomových technológií, ktoré menia charakter vedenia vojny.
Podľa náčelníka generálneho štábu českej armády Karla Řehku je cieľom odhodlaná a dobre pripravená armáda, ktorá bude schopná brániť Česko v spolupráci so spojencami v konflikte vysokej intenzity s technologicky vyspelým protivníkom, ktorý môže byť vybavený jadrovými zbraňami.