Čo by pomohlo slovenskej armáde naplniť stavy? Menej korupcie a politiky

Celkovo chýba 3500 vojakov. Niektoré útvary ako napríklad v Nitre majú viac ako polovicu miest neobsadených. Pod 60 percent ľudí má dokonca aj elitný 5. pluk špeciálneho určenia v Žiline. Údaje vyplynuli z analýzy ministerstva obrany s názvom „Regrutácia cudzincov do OS SR.“ V nej uvažujú aj nad prijímaním migrantov do ozbrojených síl.

Dnes prinášame štyri rôzne pohľady, prečo ozbrojené sily nedokážu naplniť stavy a kasárne sú poloprázdne. Ako by sa to dalo zmeniť hovorí, bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu, bývalý vysoký funkcionár MO SR a bezpečnostný analytik, bývalý vojak – dôstojník z bežného útvaru a nakoniec ministerskí analytici.

Pavel Macko: Politické strany zabili spravodlivosť

Pavel Macko, bývalý zástupca náčelníka GŠ OS SR, patril k najmladším, no najskúsenejším generálom v armáde. Pôsobil aj na veliteľstve NATO. Dnes sa angažuje ako odborník na obrany v strane Spolu. Podľa neho personálnej oblasti v armáde škodí silná politizácia. „Po nástupe SNS sa naviac začala silná politizácia a rozpad kariérneho systému. Dnes vojaci majú pocit, že systém nie je fér. Povyšovanie a výber na funkcie sa deje často subjektívne,“ hovorí Macko, ktorý práve za súčasného ministra Petra Gajdoša (SNS) odišiel z armády ako generálporučík.

Macko zároveň navrhuje, aby sa platy vojakov nezvyšovali skokovo, ale naviazali sa napríklad na priemernú mzdu. „Za vlády Smeru, ktorej na obrane vôbec nezáležalo, platy klesli na 80 percent národného priemeru,“ upozorňuje, no jedným dychom dodáva, že za vyššie platy by zároveň očakával aj lepšiu disciplínu a najmä vyššie výkony vojakov.

Macko zároveň tvrdí, že v porovnaní zlyháva starostlivosť o vojakov. Kvalitné ubytovne, či kasárne považuje za samozrejmosť, ktoré oproti miliardovým nákupom zbraní budú stáť iba malý zlomok. Generál vo výslužbe zároveň vyčíta, že v rokoch, keď mala rezort na starosti strana Smer, tak sa všetka pozornosť a aj peniaze sústredili viac na vnútro, ako obranu. „Vtedy nastal najväčší exodus vojakov,“ pripomína Macko s tým, že aktuálne zvýšený rozpočet ministerstva obrany celkovému stavu nepomáha. „Výrazný rast obranného rozpočtu sa adekvátne neprejavil na zlepšení podmienok služby ani v podstatnom skvalitnení výcviku. Všetko sa to rozpustilo hlavne do predražených a netransparentných nákupov. Ministerstvo dáva veľkorysé deklarácie, ale v skutočnosti zostáva na úrovni povrchnej propagandy a tvrdo postihuje nespokojných a kritikov. Veľa vecí pripomína jednu veľkú potemkinovskú dedinu, aj napriek snahe o zlepšenie. Komu by sa húfne chcelo vstúpiť do armády za takejto situácie?“ uzatvára Macko.

Jaroslav Naď: Korupcia demotivuje

Odborník na obranu z hnutia OĽaNO Jaroslav Naď tvrdí, že armáde by v prvom rade pomohlo slušnejšie vedenie. „Nielen vojaci, ale aj záujemcovia o službu v OSSR su znechutení z obrovského množstva korupcie a netransparentnosti v rezorte obrany. Renomé rezortu kvôli ľuďom ako sú RSDr. Jozef Hoľko či Ján Balciar je katastrofálne. Ani do súkromnej firmy by ste nechceli ísť pracovať, ak by ste videli, že manažment má také hrozné meno,“ hovorí Naď s tým, že ak by sa slušne a poctivo riadil rezort, tak nebude problém s regrutáciou. Zároveň súhlasí s tým, že sa bude musieť prekopať systém platov a dôjsť ich zvýšeniu. „Musí sa niečo urobiť, lebo situácia je kritická,“ tvrdí Naď a dodáva, že marketing ministerstva zlyháva.

Michal Hlatký: Velitelia nevedia riadiť

Bývalý vojak a súčasný expert na obranu strany SaS Michal Hlatký tiež okrem slabého marketingu upozorňuje, že napríklad OS SR nepoužíva moderné spôsoby oslovenia záujemcov. „Reklamy súkromných firiem na pracovné pozície sú všade, ale napríklad na najpoužívanejšom pracovnom portáli na Slovensku – profesia – nie je ani jeden jediný inzerát od ozbrojených síl,“ krúti hlavou Hlatký.

Na nechuť pracovať v OS SR vplýva podľa neho aj to, že vojaci nemajú adekvátne podmienky na prácu. Základným výstrojom počnúc, cez prístroje a o zbraniach ani nehovoriac. Osobitnou kapitolou, prečo ľudia do armády nechcú sú velitelia. „Manažérske schopnosti mnohých veliteľov nespĺňajú ani len základné požiadavky pre riadenie. V armáde je minimum školení zameraných na „jemné zručnosti“ pri riadení mužstva,“ konštatuje Hlatký.

Aj som sám má osobné skúsenosti s negatívnou personálnou politikou OS SR. Z armády musel odísť, lebo vyjadril svoj osobný názor na Facebooku a bol za to disciplinárne riešený. Navyše nikdy nebol povýšený, lebo interne v armáde upozorňoval na nedostatky a navrhoval aj zmeny.

Na záver Hlatký dodáva, že v armáde sa málo pracuje s civilnou komunitou pri jednotlivých útvracoh na Slovensku. Keby sa vojaci oveľa viac prezentovali, tak by určite podľa neho nalákali viacerých záujemcov, keďže by mali s vojakmi dobrú skúsenosť.

**Analytici radia prestať snívať **

Ďalší pohľad na vec majú analytici ministerstva obrany, ktorí upozornili na alarmujúci nízky stav vojakov v jednotlivých útvaroch. Vo svojej správe už klasicky odporúčajú „rozvíjať finančné a nefinančné motivátory,“ čo v preklade znamená zvýšiť platy. Novinkou je, že vedeniu ministerstva obrany radia, aby začali počúvať vojakov a aj zmeniť veci, s ktorými sú nespokojní. „Do budúcnosti bude potrebné zabezpečiť, aby vojaci odchádzali zo štátnej služby len na základe dosiahnutia dôchodkového veku a nie z dôvodu potenciálnej nespokojnosti so štátnou službou,“ tvrdia autori štúdie Barbora Hrozenská a Dominik Štepanovič. Zároveň dávajú vedeniu MO SR na zváženie, či by nebolo lepšie radšej znížiť tabuľkové počty a tomu prispôsobiť štruktúru armády, ako si roky stavať vzdušné zámky a nikdy tabuľkové stavy nenaplniť.

Ministerstvo obrany: Sústredíme sa na vlastenectvo

Rezort obrany si uvedomuje, že personálny stav v armáde nie je ideálny. Aktuálne chýba 3500 vojakov. Medziročne chcú zvýšiť počet vojakov o 600. „Pre dosiahnutie tohto cieľa realizujú ozbrojené sily viaceré aktivity, najmä však cielenú regrutáciu, ktorá je realizovaná formou prezentácií na stredných školách, vysokých školách, úradoch v rámci ktorej je možné informovať sa o možnostiach vstupu do Ozbrojených síl SR,“ konštatovala hovorkyňa rezorty Danka Capáková.

Ako ďalej dodala, tak podľa ich prieskumov sa až 56 % cieľovej skupiny (ľudia vo veku 19 až 25 rokov) hľadajú informácie o práci v armáde na internete. Preto podľa nej existuje špeciálna webstránka na tento účel – regrutacia.sk. Podľa Capákovej sa ministerstvo Okrem cielenej regrutácie sústredí aj na vlastnenectvo. „Regrutačné skupiny sa poodieľajú aj na aktivitách, ktoré sú zamerané na podporu zvyšovania vlastenectva a branného povedomia občanov v duchu národných a vojenských tradícií v rámci Dní otvorených dverí vojenských útvarov,“ dodala Capáková.

Disclaimer: Šéfredaktor portálu Defence News je manžel poslankyne NR SR za hnutie OĽaNO