Po špiónoch potopa
Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe špeciálne vypichol smutný príbeh päťizbového bytu. Ten za ministra obrany Martina Glváča prešiel v roku 2014 od špiónov z Vojenského spravodajstva priamo do správy ministerstva obrany. No odvtedy sa s bytom nerobilo absolútne nič. Luxusný byt nechal ležať ladom aj aktuálny minister obrany Peter Gajdoš, ktorý je vo funkcii od roku 2016.
„Obstarávacia cena vrátane dvoch garáží a príslušného pozemku bola bezmála 400 tisíc eur. Vzhľadom na cenu bytu a dlhé obdobie nevyužívania vykonala kontrolná skupina fyzickú obhliadku tohto bytu. **Zistené bolo vytopenie bytu z dôvodu zlého stavu vodovodných potrubí a batérií, pod ktorý sa podpísalo ich nepoužívanie. **Za obdobie od júna 2014 do marca 2019 tvorili výdavky za správu bytov, spojené s udržiavacími poplatkami takmer 10 tisíc eur,“ píšu kontrolóri vo svojej záverečnej správe. Ako ďalej dodávajú, tak aktuálna hodnota bytu je zhruba 500 000 eur.
Štyri prázdne byty v Glórii
Ministerstvo obrany nechalo len tak aj ďalších päť bytov v širšom centre bratislavy na Záhradníckej ulici v bytovom komplexe Glória. Päť bytov (jedno, dvoj a tri trojizbové) na desiatom poschodí kúpil rezort obrany v roku 2005 za takmer milión eur. Nijako ich však nevyužíval resp. kontrolórom nevedeli na ministerstve nijako ich využite vydokladovať. Byty sa pôvodne kupovali ako služobné pre príslušníkov Generálneho štábu ozbrojených síl.
„Hodnota týchto bytov by predstavovala takmer 2,4. mil. eur. Uvedené byty ministerstvo neužívalo pre svojich zamestnancov, žiadnym spôsobom s nimi nenaložilo,“ konštatovali kontrolóri NKÚ.
„Takéto spravovanie považuje NKÚ SR za nehospodárne a neefektívne nakladanie s majetkom štátu, keďže ani jeden z týchto bytov nebol schválený za prebytočný majetok a ani žiadny byt od roku 2013 nebol predaný,“ uzavreli kontrolóri s tým, že majú dôvodné podozrenie, že minimálne v týchto prípadoch došlo k trestnému činu a vec odstúpili polícii.
Sporia sa o výklad zákona a milióny eur
Najvyšší kontrolný úrad sa najnovšie sporí s ministerstvami obrany a vnútra o výklad zákona, či mohli alebo nemohli predávať služobné byty vojakom, či policajtom. Podľa NKÚ rezorty vnútra a obrany nemali právo predávať služobné byty. Podľa NKÚ totiž služobný byt by z princípu mal slúžiť vojakom, či policajtom iba počas ich služby v silových zložkách. Po odchode by mali byt uvoľniť.
Dlhoročná prax v oboch rezortoch však bola, že vojaci, či policajti v bytoch ostávali ako nájomníci aj keď už pre armádu, či políciu nepracovali. Následne sa ministerstvá rozhodli, že budú byty odpredávať a tak v niektorých bytoch menili podľa NKÚ nájomné zmluvy z určitej na neurčitú dobu, a tak mohli aj predať byt.
NKÚ vo svojej správe konštatuje, že silové rezorty si účelovo vysvetľovali zákony, aby mohli predávať byty a navyše za zlomkové ceny.
Podľa NKÚ tak pri predaji štátnych bytov obrali daňovníkov celkovo o milióny eur. V prípade ministerstva vnútra upozornili, že predávali hlboko pod nákupnú cenu. „V kontrolovanom období štyroch rokov predalo ministerstvo vnútra nájomcom 217 služobných bytov za celkovú hodnotu takmer 3,5 mil. eur, pričom celková obstarávacia hodnota týchto bytov bola 8,2 miliónov eur,“ uviedli kontrolóri.
V prípade ministerstva obrany celkový rozdiel medzi obstarávacou a predajnou cenou nevyčíslili, no na vzorke desiatich bytov ukázali, že vznikla asi pol milóna eur. Rezort obrany pritom v rokoch 2015 až 2018 odpredal 210 bytov, teda strata štátu by sa mohla šplhať k desiatim miliónom eurám.
Ministerstvá: Robili sme dobre
Obe silové ministerstvá unisono tvrdia, že postupovali v súlade so zákonom. A keď bude treba, tak budú spolupracovať s políciou. „Predaj bytov v správe Bytovej agentúry rezortu ministerstva obrany (BARMO) je aktuálne pozastavený. BARMO postupovalo pri odpredaji bytov od roku 2003 v zmysle platného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a za týmto svojím postupom si stojí,“ konštatovala hovorkyňa MO SR Danka Capáková.
Ako ďalej dodala, tak BARMO je pripravené a v prípade potreby bude plne spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.
Vo veľmi podobnom duchu reagovalo aj ministerstvo vnútra, ktoré tiež trvá na tom, že zákon neporušili, odvolali sa na rozsudok Najvyššieho súdu, ktorý odpredaje umožňovať ale keď bude treba, tak budú spolupracovať pri vyšetrovaní.
