Podľa dostupných informácií išlo o trojdňovú testovaciu kampaň zameranú na zber dát o streľbe pri extrémne vysokých rýchlostiach. Testy realizovalo pracovisko White Sands Detachment v spolupráci s Naval Surface Warfare Center Dahlgren Division pre Naval Sea Systems Command.
Zbraň bola testovaná v rámci aktivít Joint Hypersonics Transition Office, čo naznačuje prepojenie na širší výskum hypersonických technológií. Táto organizácia vznikla podľa The War Zone s cieľom podporovať vývoj a praktické nasadenie hypersonických systémov v ozbrojených silách USA.
Obnovenie testov je významné najmä preto, že americké námorníctvo v roku 2021 oznámilo zámer program railgunu ukončiť a presunúť existujúce technológie do režimu „potenciálneho budúceho využitia“. Odvtedy neboli verejne známe žiadne ďalšie testy.
- Elektromagnetický railgun predstavuje alternatívu ku klasickým delostreleckým systémom. Namiesto chemických výbušnín využíva elektrickú energiu na vytvorenie magnetického poľa, ktoré urýchľuje projektil na veľmi vysoké rýchlosti.
- Projektil vystrelený z railgunu neobsahuje výbušninu. Cieľ ničí kinetická energia vznikajúca pri náraze, ktorá je pri extrémnych rýchlostiach dostatočná na jeho zničenie alebo vyradenie.
Video nižšie ukazuje prototyp koľajnicového dela (railgunu) počas streľby na testovacom polygóne vo Virgínii v roku 2016.
Koncept railgunu bol v Spojených štátoch rozvíjaný od roku 2005 pod vedením Office of Naval Research. Počas nasledujúcich rokov boli vyvinuté viaceré prototypy, najmä spoločnosťami BAE Systems a General Atomics.
Testovanie sa v minulosti zameriavalo na kľúčové parametre ako rýchlosť projektilu, presnosť, energetické nároky a opotrebovanie hlavne. Práve posledné dva faktory patrili medzi hlavné technologické problémy programu, vysvetľuje Defence Blog.
Railgun vyžaduje veľmi vysoké energetické impulzy a zároveň generuje extrémne teplo. To vedie k rýchlemu opotrebovaniu koľajníc a komponentov systému, čo obmedzuje jeho životnosť a praktickú použiteľnosť.
Ďalším problémom sú rozmery a komplexnosť systému. Zbraň potrebuje rozsiahle energetické úložiská a chladiace systémy, čo komplikuje jej integráciu na bojové platformy, najmä na lodiach.
Napriek týmto problémom má railgun potenciálne významné operačné výhody. Umožňuje zasahovať ciele na veľké vzdialenosti a zároveň znižuje náklady na muníciu v porovnaní s raketovými systémami, keďže projektily sú menšie a lacnejšie.
Zbraň by mohla byť využitá aj na obranu proti rýchlym cieľom vrátane hrozieb pohybujúcich sa hypersonickými rýchlosťami. Táto schopnosť patrí medzi hlavné dôvody, prečo sa o technológiu naďalej zaujíma americké námorníctvo.
Obnovenie testov zároveň prichádza v čase, keď sa o railguny zaujímajú aj ďalšie krajiny. Japonsko nedávno oznámilo pokrok vo vývoji a testovalo railgun priamo na lodi, zatiaľ čo Čína a Turecko realizovali vlastné experimenty s touto technológiou.
Nie je zatiaľ jasné, či USA plánujú obnoviť vývoj operačného railgunu, alebo či testy slúžia primárne na podporu hypersonického výskumu. Samotné testovanie však naznačuje, že technológia nebola definitívne opustená.