Klasická predstava vojny hovorí o ničení cieľov výbuchmi. V elektronickom boji však ide o niečo iné. Protivník sa nesnaží zbraň zničiť, ale oslepiť ju, ohluchnúť alebo jej podsunúť falošné informácie. Ak sa to podarí tak munícia minie, dron padne a operácia zlyhá.
Realita ukrajinského bojiska
Aj rozsiahly elektronický boj je dnes realita ukrajinského bojiska. GPS často nefunguje tak, ako by malo. Rádiová komunikácia sa prerušuje, dátové linky dronov kolabujú. A zbrane, ktoré boli navrhnuté pre prostredie technologickej prevahy, zrazu narážajú na protivníka, ktorý vie elektromagnetické spektrum aktívne napadnúť aj ovládnuť.
Západné armády pritom podľa odborníkov dlhé roky stavali na predstave, že presnosť porazí masu. Teda že technologicky vyspelejšie navádzané zbrane dokážu kompenzovať menší počet vojakov, tankov či granátov. Ruská vojna proti Ukrajine však ukazuje, že proti protivníkovi s rozvinutým elektronickým bojom táto logika nie vždy funguje ideálne.
Jedným z najdôležitejších nástrojov je rušenie, teda jamming. Jeho cieľ je prehlušiť signál. Môže ísť o GPS, rádiové spojenie alebo dátový kanál medzi operátorom a dronom. Ak prijímač nedokáže rozlíšiť skutočný signál od šumu, navigácia alebo spojenie sa rozpadnú.
Ešte nebezpečnejší je spoofing. Pri ňom systém nedostane ticho, ale lož. Namiesto toho, aby navigácia prestala fungovať, začne fungovať nesprávne. Dron alebo munícia dostávajú falošné údaje o polohe a veria, že sa nachádzajú inde, než sú v skutočnosti. To môže viesť k odkloneniu z trasy, strate cieľa alebo pádu stroja.
Foto: SITA/AP
Práve závislosť od satelitnej navigácie je jednou z najväčších slabín moderných bezpilotných systémov. Analýza zverejnená na TechRxiv upozorňuje, že drony, ktoré sa opierajú najmä o jeden zdroj GNSS (Globálny navigačný satelitný systém), sú voči spoofingu a rušeniu mimoriadne zraniteľné. Ruská vojna proti Ukrajine tak ukazuje nie teoretický, ale aj praktický problém moderného boja: ak protivník vie vypnúť alebo oklamať navigáciu, vie narušiť celé bojové nasadenie dronov.
To sa netýka iba lacných komerčných kvadrokoptér. Podľa Wall Street Journal ruské elektronické protiopatrenia postupne znížili účinnosť viacerých západných presne navádzaných systémov. Symbolickým príkladom sa stal delostrelecký granát M982 Excalibur, ktorý spočiatku na bojisku fungoval veľmi efektívne, no po ruskej adaptácii začal strácať presnosť a v niektorých prípadoch vraj zlyhávali aj jeho zapaľovače.
Dôležitá lekcia pre NATO
Podobný problém sa týkal aj rakiet GMLRS odpaľovaných zo systémov HIMARS. Podľa ukrajinských vojakov a západných zdrojov sa pri niektorých typoch zásahov odchýlka zväčšila natoľko, že rozdiel medzi zásahom a minutím mohol byť otázkou niekoľkých metrov. V podmienkach presne navádzaného útoku je to kritický problém. Nešlo však o úplné znefunkčnenie systému.
To je dôležitá lekcia aj pre NATO. Nie preto, že by presné zbrane prestali byť užitočné. Ale preto, že ich účinnosť už nemožno brať ako samozrejmosť. V prostredí silného rušenia a spoofingu sa z drahej „inteligentnej“ munície môže stať iba veľmi drahá munícia s neistým výsledkom.
Technologické preteky
Bojisko na Ukrajine zároveň ukazuje, že elektronický boj nie je statický. Sú to neustále technologické preteky. Jedna strana zavedie novú ochranu, druhá príde s novým protiopatrením. Nový navigačný modul vyvolá nové rušenie. Nová anténa vyvolá nový spôsob útoku. Tento cyklus sa opakuje stále dokola.
Práve rýchlosť adaptácie je dnes jednou z najdôležitejších premenných vojny. Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) upozorňuje, že vojna proti Ukrajine ukázala mimoriadne rýchle inovačné cykly v oblastiach dronov, autonómie a elektronického boja. Systémy, ktoré fungovali pred niekoľkými mesiacmi, môžu byť na ďalšom úseku frontu už zastarané.
To je problém najmä pre veľké západné obranné štruktúry. Kým ukrajinské jednotky a firmy menia softvér, frekvencie či taktiku v priebehu týždňov, klasický obranný priemysel často pracuje v omnoho pomalšom tempe. Obranný think-tank RUSI aj britské parlamentné materiály upozorňujú, že elektronická a kybernetická doména si vyžaduje rýchlejšie procesy, viac špecialistov a oveľa pružnejšie prepájanie armády s priemyslom.
Jedným z príkladov tejto adaptácie je ruský systém Kometa-M. Forbes vlani upozornil, že novšie verzie tohto satelitného navigačného modulu s viacprvkovou anténou zvýšili odolnosť niektorých ruských zbraní proti ukrajinskému rušeniu. To sa týka najmä kĺzavých bômb a niektorých dronov, pri ktorých sa Rusku podarilo znovu zlepšiť presnosť po predchádzajúcich ukrajinských úspechoch v rušení.
Inými slovami: elektronický boj nie je iba o tom, ako protivníkovi niečo vypnúť. Je aj o tom, ako vlastné zbrane urobiť odolnejšími.
Ďalšou odpoveďou na rušenie sú drony schopné fungovať aj bez GPS. IEEE Spectrum opísal, že časť nových ukrajinských systémov využíva optické navádzanie, rozpoznávanie orientačných bodov v teréne a algoritmy, ktoré porovnávajú obraz z kamery s mapou alebo s predchádzajúcimi dátami. Cieľ je jasný: ak GPS zlyhá, dron musí vedieť pokračovať aj bez nej.
Do hry tak vstupuje aj umelá inteligencia. Nie v tom zmysle, že by sama „viedla vojnu“, ale v tom, že pomáha identifikovať anomálie, rozpoznávať terén, filtrovať falošné údaje a udržať navigáciu v prostredí, kde je satelitný signál nespoľahlivý. Technicky ide o prechod od slepej dôvery v GPS k viacvrstvovej navigácii, ktorá kombinuje viac zdrojov naraz.
Čítajte viac Nebezpečnejšia než jadrové zbrane? Technológia, ktorá desí expertov už zabíja na fronte
Jedným z riešení je používanie viacerých satelitných systémov súčasne – teda nie iba GPS, ale aj Galileo, GLONASS či BeiDou – a ich porovnávanie s inerciálnou navigáciou. Takýto prístup nezaručí úplnú imunitu, ale zvyšuje šancu, že systém včas odhalí podvod alebo výpadok. Presne týmto smerom sa uberajú aj viaceré odporúčania v odborných analýzach k ochrane dronov pred spoofingom.
Jednoduché, no sofistikované nápady
Popri sofistikovaných riešeniach sa však na Ukrajine presadzujú aj zdanlivo jednoduchšie nápady. Najvýraznejším príkladom sú drony riadené cez optické vlákno. Ich výhoda je, že spojenie medzi operátorom a strojom neputuje vzduchom cez rádio, ale po fyzickom vlákne. To znamená, že klasické elektronické rušenie na ne prakticky nefunguje.
Army University Press uvádza, že v roku 2024 obe strany rušili veľkú časť FPV dronov a práve preto sa Rusko ako prvé vo väčšom začalo obracať k optickému vláknu. Tieto drony síce prinášajú kompromisy – menšiu flexibilitu, obmedzenia v manévri či logistické komplikácie – no v prostredí presýtenom rušením ponúkajú spoľahlivé spojenie.
Tento trend pokračuje aj dnes. Business Insider v marci 2026 upozornil, že Rusko začalo pridávať optické vlákno aj k lacným úderným dronom Molniya s pevným krídlom. Podľa citovaných ukrajinských a amerických zdrojov to z nich robí platformy výrazne odolnejšie voči rušeniu, hoci za cenu nižšej nosnosti a ďalších kompromisov.
Podobný vývoj vidno aj pri rusko-iránskych diaľkových dronoch. Agentúra Associated Press minulý rok informovala, že trosky niektorých dronov Šáhid naznačujú použitie novších anti-jamming komponentov a pokročilejších anténnych riešení. To znamená, že ani v segmente lacnejších úderných dronov už nejde len o množstvo, ale aj o rastúcu elektronickú odolnosť.
Dôsledok je zrejmý. Na bojisku, kde protivník systematicky ruší GPS a komunikáciu, sa vracia význam „hlúpej“ munície. Obyčajný delostrelecký granát totiž nemožno spoofovať ani odkloniť satelitným klamstvom. Preto aj západní vojenskí predstavitelia v posledných rokoch upozorňujú, že popri presných zbraniach zostáva masová výroba klasickej munície stále kľúčová.
Elektronický boj už nie je len podporná činnosť. Je jedným z hlavných prvkov vojny. Ovplyvňuje delostrelectvo, drony, prieskum, velenie aj logistiku. Zároveň mení chápanie modernej armády.
