Operácia Epic Fury (Epická zúrivosť), ktorá sa začala 28. februára americko-izraelským útokom proti Iránu, ukazuje, ako sa moderná vojna presúva do nových domén – od kyberpriestoru až po vesmír. Zbrane sa nielen modernizujú. Mení sa aj samotná logika bojiska.
Nová éra raketových vojsk
Najviditeľnejšou novinkou je raketa Precision Strike Missile (PrSM). Americké centrálne velenie (CENTCOM) potvrdilo, že bola použitá v boji po prvý raz od zavedenia do výzbroje v roku 2023.
PrSM je nástupcom staršieho systému ATACMS. Raketa dokáže zasiahnuť ciele vzdialené viac než 500 kilometrov a odpaľuje sa z rovnakých mobilných odpaľovačov HIMARS a MLRS.
Práve v tom spočíva hlavná výhoda novej rakety. Odpaľovač HIMARS totiž dokáže niesť dve rakety PrSM namiesto jednej ATACMS, čo okamžite zvyšuje palebnú silu jednotiek bez potreby meniť logistiku. Každá raketa PrSM meria niečo menej ako 4 metre na dĺžku, má priemer 43 centimetrov a váži do 817 kilogramov.
Veliteľ CENTCOM admirál Brad Cooper po prvom nasadení vyhlásil, že raketa poskytuje „neprekonateľnú schopnosť úderu do hĺbky“.
Z vojenského hľadiska ide o súčasť širšieho programu Long Range Precision Fires (Presná paľba dlhého dosahu), ktorým sa americká armáda snaží získať schopnosť zasahovať ciele hlboko na území protivníka.
PrSM je zbraňový systém typu zem-zem vyvinutý spoločnosťou Lockheed Martin. Dosah rakety je ďaleko za dosahom akéhokoľvek delostrelectva alebo konvenčného raketového systému. Zbraň má raketový pohon a je navádzaná inerciálnym navigačným systémom s podporou GPS. Spoločnosť Lockheed Martin, divízia Missiles and Fire Control, popisuje PrSM ako „novú generáciu rakiet na presné údery s dlhým dosahom“.
PrSM prichádza v štyroch fázach (tzv. „inkrementoch“), z ktorých niektoré sú stále vo vývoji:
- Fáza 1: Štandardný systém, ktorý v súčasnosti používa americká a austrálska armáda.
- Fáza 2: Protiloďový raketový systém s dosahom až 1 000 kilometrov a vyššou rýchlosťou, dodávky sa očakávajú v roku 2028.
- Fáza 3: Stavia na predchádzajúcich verziách a bude sa špecializovať na ničenie opevnení a vypúšťanie špeciálnych dronov a kĺzavých bomb.
- Fáza 4: Cieľom je zvýšiť dosah nad 1 000 kilometrov, pričom sa hovorí aj o piatej fáze s autonómnym odpaľovacím vozidlom.
Nová generácia lacných dronov
Popri raketách sa na bojisku objavila aj nová generácia lacných útočných dronov. Americké sily nasadili systém LUCAS (Low-Cost Unmanned Combat Attack System), ktorý je podľa CENTCOM inšpirovaný iránskymi dronmi Šáhid.
Ide o symbolický moment. Irán aj Rusko totiž v posledných rokoch ukazovali, že lacné samovražedné drony dokážu zahltiť protivzdušnú obranu.
Takéto drony môžu lietať stovky kilometrov a útočiť na sekundárne ciele – sklady, radarové stanice či logistiku.
V kombinácii s drahšími zbraňami, ako sú Tomahawk alebo PrSM, vytvárajú takzvaný mix vysokých a nízkych nákladov, ktorý je pre obranu protivníka oveľa ťažšie zvládnuť.
Umelá inteligencia v reťazci útoku
Moderné zbrane však nie sú len o hardvéri. Čoraz dôležitejšiu úlohu zohráva umelá inteligencia, ktorá pomáha armádam spracovávať obrovské množstvo spravodajských údajov.
Podľa Reuters Pentagón pri operácii používal analytické nástroje využívajúce model Claude od spoločnosti Anthropic. Systém analyzuje satelitné snímky, signálne spravodajstvo a ďalšie dáta a pomáha veliteľom vytvárať zoznam cieľov.
Podobné nástroje dokážu skracovať proces výberu cieľov z dní alebo týždňov na hodiny. V praxi to znamená, že armády dokážu reagovať na zmeny na bojisku oveľa rýchlejšie než v minulosti. Tempo rozhodovania sa tak stáva jednou z kľúčových výhod moderných ozbrojených síl.
Využívanie umelej inteligencie pri výbere cieľov však zároveň vyvoláva aj nové otázky. Mimoriadne tragický incident v iránskom meste Mínáb ukázal, aké riziká môže prinášať kombinácia automatizovanej analýzy dát a nepresných spravodajských informácií. Pri útoku na budovu, ktorá bola podľa niektorých zdrojov v databázach označená ako vojenský objekt, zahynuli desiatky detí v dievčenskej škole.
Denník The Washington Post s odvolaním sa na amerických predstaviteľov uviedol, že cieľ mohol byť identifikovaný na základe zastaraných spravodajských údajov. Incident preto vyvolal diskusiu, do akej miery môžu analytické systémy založené na umelej inteligencii ovplyvňovať proces výberu cieľov.
Americká armáda zdôrazňuje, že konečné rozhodnutie o útoku robí vždy človek. Napriek tomu ide o zásadnú zmenu tempa vojny.
RUSI upozorňuje, že moderné operácie čoraz viac spájajú kybernetické operácie, spravodajské zdroje a digitálne analýzy do jedného systému rozhodovania.
Kybernetická vojna pred prvými bombami
Kybernetické operácie zohrali dôležitú úlohu ešte pred prvými leteckými útokmi. Predseda Zboru náčelníkov štábov generál Dan Caine uviedol, že jednotky US Cyber Command (Kybernetické veliteľstvo USA) patrili medzi „prvých aktérov“ operácie. Ich úlohou bolo narušiť iránske komunikačné siete, senzory a systémy velenia.
Podľa analytikov RUSI ide o typický model modernej vojny: kybernetické operácie pripravujú bojisko, oslabujú koordináciu protivníka a pomáhajú presnejšie zamerať ciele.
Čítajte viac Americká psychologická ofenzíva absolútne zlyhala. Pozrite sa, ako sa Irán bránil
Kybernetické útoky zároveň umožňujú preniknúť do infraštruktúry protivníka dávno pred začiatkom konfliktu. Takéto „predbežné umiestnenie“ v sieťach môže byť rozhodujúce v prvých hodinách vojny.
Neviditeľný boj vo vesmíre
Ešte menej viditeľná je vesmírna doména konfliktu. Americké Space Force (Vesmírne sily) podľa predstaviteľov Pentagónu pomáhali oslabovať iránske schopnosti a zároveň chrániť americké jednotky.
Experti predpokladajú, že išlo najmä o rušenie satelitnej komunikácie, elektronický boj proti navigačným systémom, ochranu GPS a systémov varovania pred raketami.
Irán má len obmedzené vlastné satelitné kapacity. Od roku 2020 vypustil tri malé vojenské prieskumné satelity série Noor, z ktorých dva sú pravdepodobne stále aktívne, no ich rozlíšenie je výrazne nižšie než pri moderných západných systémoch. Napriek tomu môže využívať komerčné satelitné snímky alebo dáta poskytované spojencami.
Preto sa vesmír stáva ďalším bojiskom – hoci väčšina operácií zostáva utajená.
Laserové zbrane vstupujú do reality
Ďalšou technológiou, ktorá sa postupne objavuje v praxi, sú bojové lasery. Izrael nedávno zaviedol do výzbroje systém Iron Beam, ktorý je určený na ničenie dronov a rakiet krátkeho dosahu. Na rozdiel od klasických interceptorov môže laser teoreticky strieľať takmer neobmedzene – pokiaľ má dostatok energie.
To výrazne znižuje náklady na obranu proti lacným dronom.
Na sociálnych sieťach sa nedávno objavilo aj video, ktoré malo údajne zachytávať izraelský systém Iron Beam pri ničení rakiet odpálených z Libanonu. Zábery ukazujú rakety, ktoré explodujú krátko po štarte, čo niektorí používatelia interpretovali ako zásah laserovou zbraňou. Analytici však upozorňujú, že video pravdepodobne nezobrazuje skutočný laserový zásah a môže ísť o technickú poruchu rakiet alebo iný typ zásahu.
Technológia teda existuje, no jej reálne bojové použitie je stále predmetom diskusie. Napriek tomu veľký záujem o podobné zábery ukazuje, aké očakávania sú dnes spojené s vojenskými lasermi. Izrael patrí medzi krajiny, ktoré vývoj tejto technológie posunuli najďalej.
Čínske lasery chránia ropné polia
Laserové zbrane sa objavujú aj mimo Izraela. Saudská Arábia podľa bezpečnostných analýz nasadila čínsky systém Silent Hunter, ktorý je určený na ničenie dronov.
Takéto systémy majú chrániť strategické objekty vrátane ropných zariadení, ktoré sa v minulosti stali terčom iránskych útokov.
Prach, vlhkosť alebo extrémne teploty môžu výrazne znížiť účinnosť laserového lúča. Lasery sa preto zatiaľ používajú skôr ako doplnok klasickej protivzdušnej obrany. Analytici však očakávajú, že s rastúcim výkonom zdrojov energie budú ich schopnosti v nasledujúcich rokoch rýchlo rásť.
Čítajte viac USA narazili. Majú zásadný problém v novej vojne a chcú pomoc od Ukrajiny. Aké eso skrýva Kyjev v rukáve?
Nový utajovaný iránsky arzenál?
Irán zároveň tvrdí, že pri útokoch na izraelské ciele použil rakety označované ako Chajbar. Presný typ strely však zatiaľ nie je potvrdený a analytici upozorňujú, že Teherán používa toto označenie pomerne voľne. V rôznych vyhláseniach sa totiž objavujú názvy Chajbar, Chajbar Šekan aj Chorramšahr-4, ktoré označujú odlišné balistické rakety stredného doletu.
Nejasnosť môže byť zámerná. Podľa obranných analytikov môže Irán konflikt využívať aj na testovanie novších typov rakiet s manévrovateľnými návratovými telesami, ktoré majú sťažiť zachytenie systémami protivzdušnej obrany ako Arrow alebo Patriot. Takéto rakety dokážu v záverečnej fáze letu meniť trajektóriu, čím skracujú reakčný čas obrany a zvyšujú pravdepodobnosť prieniku.
