Iránske drony Šáhid dokážu protivníka vyčerpávať dlhodobo, lacno a vo veľkých počtoch. Obrana proti nim sa mení na zápas o náklady a tempo vydržať.
Ukrajina už nestavia obranu proti bezpilotným lietadlám na drahých západných systémoch. Pod tlakom každodenných a početných útokov si vybudovala vlastný, oveľa lacnejší model: útočné drony ničí ďalšími dronmi, ktoré stoja zlomok ceny rakiet Patriot.
Dramatický cenový rozdiel
Najvýraznejšou ukrajinskou odpoveďou sú nízkonákladové záchytné drony – interceptory určené na ničenie iných dronov. Podľa agentúry AP ich Ukrajina vyvinula v cene približne 1 000 až 2 000 dolárov za kus. To je zanedbateľná suma v porovnaní s raketami protivzdušnej obrany Patriot, ktoré stoja milióny. V exportných kontraktoch alebo pri rôznych konfiguráciách sa cena jednej rakety Patriot môže pohybovať približne od štyroch až po šesť miliónov dolárov.
Práve v tom spočíva sila ukrajinského riešenia. Drony Šáhid sú samy osebe relatívne lacné. Podľa AP stojí jeden približne 30-tisíc dolárov, Forbes hovorí o odhadovanej výrobnej cene okolo 35-tisíc dolárov. Ak proti takejto hrozbe obranca opakovane nasadzuje rakety za milióny, vzniká dlhodobo neudržateľný model.
Ukrajina naopak ukázala, že na „lacnú masu“ sa dá odpovedať lacnejšou a hustejšou obranou. Presne to zdôrazňuje aj Steve Feldstein z Carnegieho nadácie, podľa ktorého nové dronové vojny ukazujú, že „na mase záleží, cena môže byť rozhodujúca a dostatočne dobrá presnosť môže priniesť významné výhody“.
Spojené štáty žiadajú Ukrajinu o pomoc
Rastúci záujem prichádza v čase, keď sa krajiny Perzského zálivu zbavujú zásob drahých rakiet Patriot pri zostreľovaní oveľa lacnejších iránskych dronov. Carnegieho nadácia upozorňuje na rovnaký problém: rakety Patriot sú primárne potrebné proti balistickým raketám, a ak sa budú vo veľkom spotrebúvať aj na drony Šáhid, zásoby sa začnú rýchlo stenčovať.
Zelenskyj preto otvorene hovorí o výmene. „Náš odkaz je veľmi jednoduchý,“ citovala ho AP. „Chceli by sme potichu… dostať rakety Patriot, ktorých máme nedostatok, a dať im zodpovedajúci počet interceptorov.“
Samotné Spojené štáty nedávno požiadali Ukrajinu o „špecifickú podporu“ proti Šáhidom na Blízkom východe. Zelenskyj následne uviedol, že vydal pokyn na poskytnutie vybavenia a ukrajinských expertov. Zároveň vyhlásil: „Pomáhame brániť pred vojnou tých, ktorí nám, Ukrajine, pomáhajú spravodlivo ukončiť vojnu.“ V pondelok 9. marca podľa neho požiadalo Ukrajinu o pomoc pri obrane proti iránskym dronom až 11 krajín.
Úspech nestojí na jednej zbrani
Predstava, že Ukrajina našla jediný „zázračný“ prostriedok proti dronom, je zavádzajúca. Jej obrana funguje preto, že je viacvrstvová.
Dara Massicot z Carnegieho nadácie opisuje, že Ukrajina proti Šáhidom používa stíhacie lietadlá, vrtuľníky, rušenie a klamanie signálu, protilietadlové delá, interceptorové drony aj ďalšie nízkonákladové prostriedky bodovej obrany. Do toho zapadajú mobilné palebné tímy a rozptýlená sieť detekcie a zásahu.
Súčasťou tejto obrany je aj akustická detekcia – teda mikrofóny v teréne, ktoré zachytávajú charakteristický zvuk motorov prichádzajúcich dronov. Následne sa zvuk analyzuje softvérovo, často pomocou umelej inteligencie, aby systém vedel rýchlo rozpoznať typ hrozby a smer letu. Takýto prístup dáva zmysel aj preto, že Šáhidy majú typický zvuk. Forbes pripomína, že ich motor vydáva charakteristický hluk pripomínajúci skúter, čo viedlo k prezývke „mopedy“.
Práve spojenie lacnej detekcie, rýchleho vyhodnocovania a lacnejších prostriedkov zásahu vytvára obranu, ktorá je flexibilnejšia než model postavený len na niekoľkých drahých batériách.
„Je to ako predávať dom, nielen tehly“
Ukrajina dnes neponúka len technológiu, ale aj skúsenosť, ktorú si odtrpela – a naďalej získava v reálnom boji. Keď Rusko spustilo plnohodnotnú inváziu, domáci zbrojársky priemysel krajiny bol slabý. V priebehu niekoľkých rokov však Ukrajina vybudovala rýchlo rastúci obranný sektor zameraný na nízkonákladové drony – a niektoré z nich navrhla priamo na boj proti Šáhidom.
Šéfredaktor Defense Express Oleh Katkov to pre AP zhrnul vetou: „Je obrovský rozdiel medzi masovo vyrábaným systémom, o ktorom je dokázané, že funguje v skutočnom boji, a niečím, čo iní len sľubujú vyvinúť… Je to ako predávať dom, nielen tehly.“
Práve táto bojová skúsenosť zvyšuje ukrajinskú hodnotu pre partnerov. Krajiny Zálivu či USA nemusia hľadať teoretické riešenie, ale model, ktorý už prešiel skúškou praxe počas masových útokov.
Rusko vypustilo proti Ukrajine desiatky tisíc Šáhidov. Úspešnosť ukrajinskej obrany sa pohybuje približne na 80. až 90. percentách zostrelených dronov v priemere. Od začiatku plnohodnotnej invázie v roku 2022 Ukrajina zničila približne 44-tisíc dronov typu Šáhid. Analýza CSIS uvádza, že približne 15 až 20 percent Šáhidov zasiahne cieľ.
Čo presne môže Kyjev vyviezť
Podľa AP už viaceré ukrajinské firmy nasadili účinné systémy. Firma General Cherry vyrába interceptor „Bullet“, ktorý podľa hovorcu Marca Kušnira zostrelil mnoho dronov Šáhid. Firma Skyfall zas vyvinula 3D tlačený model P1-Sun, ktorý stojí približne 1 000 dolárov, dokáže letieť rýchlosťou nad 300 kilometrov za hodinu a výrobná kapacita má dosahovať až 50-tisíc kusov mesačne.
Kušnir zároveň uviedol, že firma je pripravená o technológiu sa podeliť. „Sme pripravení sa o ne podeliť a chceme sa podeliť,“ povedal pre AP. Dodal, že kapacita výroby môže dosahovať „desaťtisíce“ interceptorov mesačne.
Ukrajina podľa výrobcov momentálne disponuje prebytkom stíhacích dronov a mohla by vyrábať ešte viac bez toho, aby tým bezprostredne ohrozila vlastnú obranu. Problém však nie je len vo výrobe. Ešte dôležitejšie sú výcvik obsluhy, prepojenie s radarovými systémami a začlenenie do širšej siete protivzdušnej obrany.
Nestačí len kúpiť lacnejší dron
Ukrajinskí predstavitelia opakovane hovoria o vysielaní inštruktorov. Zelenskyj viackrát zdôraznil, že jeho krajina je pripravená poslať špecialistov, ktorí naučia partnerov interceptory používať.
Andrii Taganskyj z firmy Odd Systems pre AP upozornil, že samotné dodanie dronov nebude problém. Nevyhnutný však bude výcvik zahraničných posádok a adaptácia taktiky. Stíhacie drony podľa neho nie sú samostatný produkt – musia byť integrované do širšieho systému radarov, sledovania cieľov a rozhodovania v reálnom čase.
To je podstatné aj pre Spojené štáty a krajiny Perzského zálivu. Nestačí kúpiť lacnejší dron. Potrebné je prevziať celý spôsob boja: od odhalenia cieľa cez jeho klasifikáciu až po správne rozdelenie úloh medzi rušenie, mobilné tímy, delá a interceptory.
Rozdiel medzi ukrajinskou a americkou logikou
Záujem o ukrajinský model rastie aj preto, že samotné drony Šáhid sú navrhnuté ako zbraň opotrebovania. Forbes upozorňuje, že ich výroba nevyžaduje takú infraštruktúru ako pri balistických raketách. Môžu byť zmontované v improvizovaných podmienkach, vypúšťané z jednoduchých platforiem a v dlhšom konflikte postupne vyčerpávať obranu protivníka.
Expert na medzinárodné konflikty William Spaniel preto upozorňuje, že verejnosť často nechápe rozdiel medzi ukrajinskou a americkou logikou obrany. Kým Ukrajina je nútená drony zostreľovať až po prekročení hraníc, americká doktrína podľa neho stavia viac na ničení skladov, výrobných zariadení a odpaľovacích platforiem priamo pri zdroji. Ani to však nevylučuje potrebu lacnej bodovej obrany, najmä ak sa útoky rozlievajú na veľký priestor a zasahujú viacero krajín naraz.
Spaniel zároveň pripomína, že problém Blízkeho východu je aj „sieťový“. Dron môže preletieť cez viacero krajín, kým zasiahne cieľ, takže obrana si vyžaduje koordináciu, zdieľanie dát a interoperabilitu. Práve v tom má Ukrajina výhodu jednej krajiny s jednotným obranným priestorom, kým región Zálivu na takúto úroveň spolupráce ešte len naráža.
Geopolitická šanca aj strategické riziko
Kyjev si uvedomuje, že jeho know-how má hodnotu ďaleko za hranicami frontu. AP píše, že Ukrajina chce svoju vojnovú inováciu premeniť na „geopolitickú páku“ a výmenou za pomoc partnerom získať špičkovú výzbroj, ktorú si sama vyrobiť nedokáže.
Zároveň však ide o riskantnú hru. Ukrajina si stále nevyvinula obranu proti balistickým raketám a Patrioty ostávajú pre krajinu existenčne dôležité. Navyše každý expert či operátor vyslaný do zahraničia môže chýbať doma. Katkov preto pre AP priznáva: „Na fronte nemáme nadbytok vojenského personálu.“ Dodáva však, že „existuje jasné pochopenie, že výhody takejto spolupráce môžu ďaleko prevážiť riziká“.
