Realita moderného bojiska v roku 2026 prechádza zásadnou transformáciou, ktorej ústredným bodom je rapídny vývoj a nasadzovanie bezpilotných pozemných vozidiel (UGV – Unmanned Ground Vehicle). Tieto systémy už nie sú len futuristickými konceptmi, ale stávajú sa kritickou zložkou operačných schopností ozbrojených síl. Hlavným katalyzátorom tohto vývoja je rusko-ukrajinský konflikt, ktorý slúži ako globálne laboratórium inovácií. Skúsenosti získané priamo v boji podnecujú zmeny nielen u priamych účastníkov, ale aj u svetových mocností, ktoré konflikt podrobne analyzujú a následne upravujú svoju doktrínu, technológiu a taktiku.
Rozsah investícií do technológie UGV je bezprecedentný. Kým v roku 2024 bola výroba týchto systémov na Ukrajine odhadovaná na približne 2 000 kusov, plány pre koniec roka 2025 rátali s dodávkami presahujúcimi 15 000 jednotiek. Tento masívny, 650-percentný nárast jasne demonštruje strategický posun smerom k robotizácii pozemných síl. Hoci Ruská federácia oficiálne štatistiky nezverejňuje, trajektória vývoja v jej vojensko-priemyselnom komplexe naznačuje podobný trend, kde experimentálne nasadenie a poľné testovanie prechádza do malosériovej výroby. Globálny trh s vojenskými UGV reflektuje tento dopyt a predpokladá sa, že do roku 2032 narastie na viac ako 6 miliárd USD.
Napriek technologickému pokroku zostáva pozemná doména pre robotické systémy najnáročnejším prostredím. Na rozdiel od otvoreného vzdušného priestoru alebo hladiny morí sa UGV musia vyrovnať s extrémnou zložitosťou terénu, prekážkami a neustále sa meniacimi podmienkami, ktoré sťažujú autonómiu. Práve táto operačná realita redefinovala priority vývoja. Koncepty veľkých ozbrojených platforiem populárne pred rokom 2022 ustúpili do úzadia v prospech menších, lacnejších a viacúčelových systémov, ktoré dokážu efektívnejšie prežiť v prostredí nasýtenom prieskumnými prostriedkami a delostrelectvom.
Ozbrojené varianty UGV, zvyčajne s hmotnosťou pod jednu tonu, sú dnes primárne využívané ako stacionárne palebné body, prostriedky na ochranu perimetra alebo v rámci prepadových operácií. Ich výzbroj tvoria najčastejšie guľomety kalibru 7,62 mm alebo granátomety. Hoci sú tieto stroje čoraz sofistikovanejšie, stále narážajú na bariéru nutného ľudského dohľadu, najmä pri doplňovaní munície a údržbe. Výrazne úspešnejšie sa však etablovali v oblasti logistiky. V súčasnosti tvoria ľahké logistické vozidlá väčšinu flotíl nasadených systémov. Ich úlohou je zásobovanie predsunutých pozícií v podmienkach, kde by nasadenie konvenčnej kolesovej techniky znamenalo neúmerné riziko pre posádku. Aj keď ich podiel na celkovom objeme prepraveného nákladu zatiaľ nedosahuje ani jedno percento, ich význam v kritických úsekoch frontu je nenahraditeľný.
Kľúčovou a morálne najvýznamnejšou úlohou UGV sa stala evakuácia ranených, známa pod skratkou CASEVAC. Moderné bojisko je vďaka dronom „transparentné“, čo extrémne sťažuje prácu zdravotníkov pri tradičnom transporte ranených. Ľahké platformy s duálnou úlohou – ktoré na front dovezú zásoby a naspäť odvezú ranených na nosidlách – zachraňujú životy v oblastiach, kam sa žiadne iné vozidlo neodváži. Tento trend smeruje k vývoju stredne veľkých, lepšie chránených systémov, kde by v budúcnosti mohol byť prítomný zdravotník, ktorý prevezme riadenie stroja v prípade výpadku signálu alebo silného rušenia.
Milrem Robotics je popredná európska technologická spoločnosť so sídlom v Estónsku, ktorá sa stala svetovým lídrom vo vývoji a výrobe bezpilotných pozemných vozidiel (UGV) a robotických vojenských riešení. Ich stroje dnes definujú štandardy pre robotizáciu pozemných síl v rámci NATO a u ďalších spojencov. Tu sú kľúčové informácie o tejto spoločnosti a jej prelomových produktoch:
Vlajková loď: THeMIS – Najznámejším produktom spoločnosti je platforma THeMIS (Tracked Hybrid Modular Infantry System). Ide o stredne veľké pásové vozidlo s hybridným pohonom, ktoré sa vyznačuje extrémnou modularitou.
- Dizajn: Vozidlo pozostáva z dvoch pásových modulov, medzi ktorými je umiestnená centrálna plošina. Tá môže byť prispôsobená na desiatky rôznych úloh.
- Využitie: THeMIS sa používa na transport nákladu, evakuáciu ranených (CASEVAC), odstraňovanie výbušnín (EOD), ale aj ako zbraňová platforma vybavená guľometmi, protitankovými strelami či systémami na boj proti dronom.
- Bojové skúsenosti: THeMIS bol úspešne nasadený v operáciách v Mali a niekoľko kusov bolo dodaných aj na Ukrajinu (predovšetkým na zdravotnícke a odmínovacie účely), čo spoločnosti poskytlo neoceniteľné dáta z reálneho boja.
Type-X: Robotické bojové vozidlo (RCV) – Zatiaľ čo THeMIS je určený na podporu pechoty, Type-X je oveľa väčšia platforma navrhnutá tak, aby sprevádzala hlavné bojové tanky a mechanizované pešie jednotky.
- Palebná sila: Môže byť vybavený automatickým kanónom kalibru až 30 mm (alebo dokonca 50 mm), čím poskytuje palebnú silu porovnateľnú s modernými bojovými vozidlami pechoty (BVP), ale bez rizika pre posádku.
- Hmotnosť a mobilita: Je výrazne ľahší ako bežné BVP, čo umožňuje jeho jednoduchšiu prepravu lietadlami a výsadky v náročnom teréne.
Autonómia a riadiaci systém – Milrem Robotics sa nesústredí len na hardvér (podvozky), ale vyvíja aj vlastnú „inteligenciu“ pre stroje – MIFIK (Milrem Intelligent Functions Kit). Tento systém umožňuje strojom:
- Autonómne nasledovať vojaka (Follow Me).
- Pohybovať sa po vopred určených trasách pomocou GPS a senzorov.
- Detegovať prekážky a vyhýbať sa im bez zásahu operátora.
Globálny dosah a akvizícia – V roku 2023 získala väčšinový podiel v Milrem Robotics skupina EDGE Group so sídlom v Spojených arabských emirátoch. Tento krok spoločnosti poskytol obrovské finančné zdroje na ďalší výskum a expanziu na nové trhy. Napriek zmene majiteľa zostáva centrála aj vývoj v estónskom Tallinne, ktorý je dnes považovaný za európske Silicon Valley pre vojenskú robotiku.
V oblasti prieskumu a ISR (spravodajstvo, sledovanie a prieskum) ponúkajú pozemné drony unikátne výhody, ktoré vzdušné prostriedky nemajú. Vďaka elektrickému pohonu, minimálnej akustickej a tepelnej stope a schopnosti dlhodobo zotrvať na mieste v úspornom režime dokážu vykonávať trvalé pozorovanie s minimálnym rizikom detekcie. Modely ako THeMIS OBSERVE alebo ruský Marker využívajú pokročilé senzory a radary, ktoré často prevyšujú cenu samotnej platformy. Zároveň sa objavuje nová kategória nosičov systémov elektronického boja (EW). Tieto UGV sprevádzajú pešie jednotky alebo cennú techniku, ako sú samohybné húfnice, a vytvárajú nad nimi „elektronický dáždnik“, ktorý ich chráni pred nepriateľskými kamikadze dronmi.
Samostatnú kapitolu tvoria ženijné systémy a prostriedky protivzdušnej obrany krátkeho dosahu (SHORAD). Ženijné UGV prešli od odstraňovania mín v tylových oblastiach k priamej podpore v prvej línii, kde kladú míny, prekonávajú prekážky alebo vytvárajú dymové clony. Naopak, integrácia systémov protivzdušnej obrany na UGV je zatiaľ v experimentálnej fáze. Testujú sa platformy vybavené zariadeniami ako Stinger alebo Igla, ktoré majú čeliť hrozbe vyčkávacej munície. Budúcnosť v tomto smere pravdepodobne prinesie dve triedy systémov: malé pre pechotu v prvej línii a veľké, autonómne systémy na ochranu kritickej infraštruktúry v zázemí.
Záverom možno konštatovať, že evolúcia UGV smeruje k vytvoreniu komplexného, odstupňovaného ekosystému. Cesta vpred vedie cez malé, postrádateľné systémy určené na taktickú úroveň, ktoré budú postupne dopĺňané robustnejšími platformami s hmotnosťou do 10 ton pre náročnejšie úlohy v prostredí s vysokou mierou ohrozenia. Hoci technologická zrelosť systémov stále čelí výzvam v oblasti autonómie a mobility v ťažkom teréne, skúsenosti z prebiehajúcich konfliktov nezvratne potvrdzujú, že robotizácia pozemných síl je jedinou cestou k zachovaniu bojaschopnosti v podmienkach vojny 21. storočia.