Realita moderného bojiska v roku 2026 prechádza zásadnou transformáciou, ktorej ústredným bodom je rapídny vývoj a nasadzovanie bezpilotných pozemných vozidiel (UGV – Unmanned Ground Vehicle). Tieto systémy už nie sú len futuristickými konceptmi, ale stávajú sa kritickou zložkou operačných schopností ozbrojených síl. Hlavným katalyzátorom tohto vývoja je rusko-ukrajinský konflikt, ktorý slúži ako globálne laboratórium inovácií. Skúsenosti získané priamo v boji podnecujú zmeny nielen u priamych účastníkov, ale aj u svetových mocností, ktoré konflikt podrobne analyzujú a následne upravujú svoju doktrínu, technológiu a taktiku.
Čítajte viac Spoločnosť BAE Systems úspešne otestovala autonómne bojové vozidlo ATLAS s vežou VANTAGE
Rozsah investícií do technológie UGV je bezprecedentný. Kým v roku 2024 bola výroba týchto systémov na Ukrajine odhadovaná na približne 2 000 kusov, plány pre koniec roka 2025 rátali s dodávkami presahujúcimi 15 000 jednotiek. Tento masívny, 650-percentný nárast jasne demonštruje strategický posun smerom k robotizácii pozemných síl. Hoci Ruská federácia oficiálne štatistiky nezverejňuje, trajektória vývoja v jej vojensko-priemyselnom komplexe naznačuje podobný trend, kde experimentálne nasadenie a poľné testovanie prechádza do malosériovej výroby. Globálny trh s vojenskými UGV reflektuje tento dopyt a predpokladá sa, že do roku 2032 narastie na viac ako 6 miliárd USD.
Čítajte viac V Ozbrojených silách Ukrajiny plnia pozemné drony najmä logistické úlohy
Napriek technologickému pokroku zostáva pozemná doména pre robotické systémy najnáročnejším prostredím. Na rozdiel od otvoreného vzdušného priestoru alebo hladiny morí sa UGV musia vyrovnať s extrémnou zložitosťou terénu, prekážkami a neustále sa meniacimi podmienkami, ktoré sťažujú autonómiu. Práve táto operačná realita redefinovala priority vývoja. Koncepty veľkých ozbrojených platforiem populárne pred rokom 2022 ustúpili do úzadia v prospech menších, lacnejších a viacúčelových systémov, ktoré dokážu efektívnejšie prežiť v prostredí nasýtenom prieskumnými prostriedkami a delostrelectvom.
Čítajte viac Rusko nasadzuje pozemné samovražedné roboty vyzbrojené mínami TM-62
Ozbrojené varianty UGV, zvyčajne s hmotnosťou pod jednu tonu, sú dnes primárne využívané ako stacionárne palebné body, prostriedky na ochranu perimetra alebo v rámci prepadových operácií. Ich výzbroj tvoria najčastejšie guľomety kalibru 7,62 mm alebo granátomety. Hoci sú tieto stroje čoraz sofistikovanejšie, stále narážajú na bariéru nutného ľudského dohľadu, najmä pri doplňovaní munície a údržbe. Výrazne úspešnejšie sa však etablovali v oblasti logistiky. V súčasnosti tvoria ľahké logistické vozidlá väčšinu flotíl nasadených systémov. Ich úlohou je zásobovanie predsunutých pozícií v podmienkach, kde by nasadenie konvenčnej kolesovej techniky znamenalo neúmerné riziko pre posádku. Aj keď ich podiel na celkovom objeme prepraveného nákladu zatiaľ nedosahuje ani jedno percento, ich význam v kritických úsekoch frontu je nenahraditeľný.
Čítajte viac Drony menia vojenskú taktiku bojujúcich strán v Ukrajine
Kľúčovou a morálne najvýznamnejšou úlohou UGV sa stala evakuácia ranených, známa pod skratkou CASEVAC. Moderné bojisko je vďaka dronom „transparentné“, čo extrémne sťažuje prácu zdravotníkov pri tradičnom transporte ranených. Ľahké platformy s duálnou úlohou – ktoré na front dovezú zásoby a naspäť odvezú ranených na nosidlách – zachraňujú životy v oblastiach, kam sa žiadne iné vozidlo neodváži. Tento trend smeruje k vývoju stredne veľkých, lepšie chránených systémov, kde by v budúcnosti mohol byť prítomný zdravotník, ktorý prevezme riadenie stroja v prípade výpadku signálu alebo silného rušenia.
Milrem Robotics je popredná európska technologická spoločnosť so sídlom v Estónsku, ktorá sa stala svetovým lídrom vo vývoji a výrobe bezpilotných pozemných vozidiel (UGV) a robotických vojenských riešení. Ich stroje dnes definujú štandardy pre robotizáciu pozemných síl v rámci NATO a u ďalších spojencov. Tu sú kľúčové informácie o tejto spoločnosti a jej prelomových produktoch:
Vlajková loď: THeMIS – Najznámejším produktom spoločnosti je platforma THeMIS (Tracked Hybrid Modular Infantry System). Ide o stredne veľké pásové vozidlo s hybridným pohonom, ktoré sa vyznačuje extrémnou modularitou.
- Dizajn: Vozidlo pozostáva z dvoch pásových modulov, medzi ktorými je umiestnená centrálna plošina. Tá môže byť prispôsobená na desiatky rôznych úloh.
- Využitie: THeMIS sa používa na transport nákladu, evakuáciu ranených (CASEVAC), odstraňovanie výbušnín (EOD), ale aj ako zbraňová platforma vybavená guľometmi, protitankovými strelami či systémami na boj proti dronom.
- Bojové skúsenosti: THeMIS bol úspešne nasadený v operáciách v Mali a niekoľko kusov bolo dodaných aj na Ukrajinu (predovšetkým na zdravotnícke a odmínovacie účely), čo spoločnosti poskytlo neoceniteľné dáta z reálneho boja.
Type-X: Robotické bojové vozidlo (RCV) – Zatiaľ čo THeMIS je určený na podporu pechoty, Type-X je oveľa väčšia platforma navrhnutá tak, aby sprevádzala hlavné bojové tanky a mechanizované pešie jednotky.
- Palebná sila: Môže byť vybavený automatickým kanónom kalibru až 30 mm (alebo dokonca 50 mm), čím poskytuje palebnú silu porovnateľnú s modernými bojovými vozidlami pechoty (BVP), ale bez rizika pre posádku.
- Hmotnosť a mobilita: Je výrazne ľahší ako bežné BVP, čo umožňuje jeho jednoduchšiu prepravu lietadlami a výsadky v náročnom teréne.
Autonómia a riadiaci systém – Milrem Robotics sa nesústredí len na hardvér (podvozky), ale vyvíja aj vlastnú „inteligenciu“ pre stroje – MIFIK (Milrem Intelligent Functions Kit). Tento systém umožňuje strojom:
- Autonómne nasledovať vojaka (Follow Me).
- Pohybovať sa po vopred určených trasách pomocou GPS a senzorov.
- Detegovať prekážky a vyhýbať sa im bez zásahu operátora.
Globálny dosah a akvizícia – V roku 2023 získala väčšinový podiel v Milrem Robotics skupina EDGE Group so sídlom v Spojených arabských emirátoch. Tento krok spoločnosti poskytol obrovské finančné zdroje na ďalší výskum a expanziu na nové trhy. Napriek zmene majiteľa zostáva centrála aj vývoj v estónskom Tallinne, ktorý je dnes považovaný za európske Silicon Valley pre vojenskú robotiku.
V oblasti prieskumu a ISR (spravodajstvo, sledovanie a prieskum) ponúkajú pozemné drony unikátne výhody, ktoré vzdušné prostriedky nemajú. Vďaka elektrickému pohonu, minimálnej akustickej a tepelnej stope a schopnosti dlhodobo zotrvať na mieste v úspornom režime dokážu vykonávať trvalé pozorovanie s minimálnym rizikom detekcie. Modely ako THeMIS OBSERVE alebo ruský Marker využívajú pokročilé senzory a radary, ktoré často prevyšujú cenu samotnej platformy. Zároveň sa objavuje nová kategória nosičov systémov elektronického boja (EW). Tieto UGV sprevádzajú pešie jednotky alebo cennú techniku, ako sú samohybné húfnice, a vytvárajú nad nimi „elektronický dáždnik“, ktorý ich chráni pred nepriateľskými kamikadze dronmi.
Foto: Milrem Robotics
Samostatnú kapitolu tvoria ženijné systémy a prostriedky protivzdušnej obrany krátkeho dosahu (SHORAD). Ženijné UGV prešli od odstraňovania mín v tylových oblastiach k priamej podpore v prvej línii, kde kladú míny, prekonávajú prekážky alebo vytvárajú dymové clony. Naopak, integrácia systémov protivzdušnej obrany na UGV je zatiaľ v experimentálnej fáze. Testujú sa platformy vybavené zariadeniami ako Stinger alebo Igla, ktoré majú čeliť hrozbe vyčkávacej munície. Budúcnosť v tomto smere pravdepodobne prinesie dve triedy systémov: malé pre pechotu v prvej línii a veľké, autonómne systémy na ochranu kritickej infraštruktúry v zázemí.
Záverom možno konštatovať, že evolúcia UGV smeruje k vytvoreniu komplexného, odstupňovaného ekosystému. Cesta vpred vedie cez malé, postrádateľné systémy určené na taktickú úroveň, ktoré budú postupne dopĺňané robustnejšími platformami s hmotnosťou do 10 ton pre náročnejšie úlohy v prostredí s vysokou mierou ohrozenia. Hoci technologická zrelosť systémov stále čelí výzvam v oblasti autonómie a mobility v ťažkom teréne, skúsenosti z prebiehajúcich konfliktov nezvratne potvrdzujú, že robotizácia pozemných síl je jedinou cestou k zachovaniu bojaschopnosti v podmienkach vojny 21. storočia.
