Ruský prezident Vladimir Putin na nedávnom zasadnutí Komisie pre vojensko-technickú spoluprácu ohlásil ambiciózne plány na ďalšie obdobie, pričom kľúčovým pilierom zbrojného exportu sa stáva africký kontinent. Kremeľ sa v rámci svojej stratégie opiera o historické základy vybudované ešte v časoch Sovietskeho zväzu a deklaruje, že si úprimne váži dôverné vzťahy s africkými partnermi. Podľa šéfa Kremľa prejavili tieto krajiny napriek silnejúcemu tlaku Západu ochotu rozširovať vzťahy vo vojenskej oblasti, čo sa prejavilo v raste dodávok nielen samotnej výzbroje, ale aj ďalších materiálov a výrobkov.
Ekonomické výsledky za rok 2025 naznačujú, že Rusko získalo z vývozu zbraní do viac ako tridsiatich krajín príjmy v cudzej mene presahujúce 15 miliárd dolárov. Tieto devízové prostriedky majú byť podľa oficiálnych vyhlásení využité na modernizáciu podnikov obranného priemyslu, rozširovanie ich výrobných kapacít a financovanie budúcich výskumných programov. Moskva zároveň zdôrazňuje, že značná časť produkcie jej zbrojárskych závodov slúži aj na civilné účely, čo pomáha udržiavať stabilitu priemyselného sektora.
Hoci sa Rusko snaží prezentovať situáciu ako úspešnú, štatistiky Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) ukazujú zložitejší obraz. Celkový ruský export zbraní zaznamenal po začiatku vojny na Ukrajine prudký prepad a v rokoch 2020 až 2024 dosiahol svoje 70-ročné minimum. Rusko tak v globálnom rebríčku najväčších vývozcov kleslo na tretie miesto za Spojené štáty a Francúzsko. Tento pokles je spôsobený najmä nutnosťou zásobovať vlastné jednotky na fronte a vplyvom medzinárodných sankcií.
V rámci afrického trhu si však Rusko stále udržiava pozíciu lídra s podielom 21 percent, hoci mu na päty čoraz intenzívnejšie šliape Čína, ktorá dominuje najmä v subsaharskej Afrike. Výrazne sa zmenilo aj zloženie exportných objednávok, kde sa do popredia dostali letecké systémy, drony a vesmírne služby na úkor obrnených vozidiel a raketových systémov, ktorých vývoz oproti predvojnovým rokom klesol. Pre rok 2026 už Kremeľ schválil nový plán, ktorý počíta s ďalším zvyšovaním objemov vojenského exportu, čím chce Rusko potvrdiť svoju úlohu strategického partnera pre krajiny hľadajúce alternatívu k západným technológiám.
Kľúčoví odberatelia ruských zbraní v Afrike
Hoci Rusko oficiálne zoznamy konkrétnych dodávok nezverejňuje, analytické správy (vrátane tých z inštitútu SIPRI alebo ISW) a údaje z otvorených zdrojov identifikujú niekoľko kľúčových afrických krajín, ktoré v posledných rokoch zintenzívnili vojenskú spoluprácu s Moskvou. Medzi kľúčových odberateľov v Afrike v súčasnosti patria:
- Alžírsko: Dlhodobo najväčší nákupca ruských zbraní na kontinente. Alžírsko nakupuje pokročilé systémy vrátane lietadiel Su-30, ponoriek a systémov protivzdušnej obrany S-400.
- Egypt: Napriek tlaku USA na zrušenie niektorých kontraktov Egypt naďalej nakupuje ruské letecké systémy a techniku, pričom sa snaží diverzifikovať svoje zdroje medzi Západ a Rusko.
- Mali a Burkina Faso: Po nedávnych vojenských prevratoch a ochladení vzťahov s Francúzskom sa tieto krajiny Sahelu výrazne preorientovali na Rusko. Nakupujú najmä útočné a transportné vrtuľníky (séria Mi-17 a Mi-24/35), ako aj drony a ľahké zbrane na boj proti džihádistom.
- Etiópia: Rusko posilnilo dodávky počas konfliktu v regióne Tigraj, pričom sa zameriava najmä na systémy PVO (Pancir-S1) a modernizáciu lietadiel.
- Líbya: Hoci je pod medzinárodným zbrojným embargom, ruské vybavenie prúdi k rôznym frakciám (najmä k silám generála Haftara) pod rúškom bezpečnostnej pomoci a súkromných vojenských spoločností.
- Stredoafrická republika (SAR): Rusko tu pôsobí ako hlavný garant bezpečnosti vlády, za čo výmenou dodáva ľahké zbrane a obrnené vozidlá.
Prečo je Afrika pre Rusko kľúčová?
- Sankčná imunita: Mnohé africké krajiny sa nepripojili k západným sankciám a hľadajú lacnejšie alternatívy k drahým západným technológiám.
- Letecká technika: Letectvo tvorí jadro exportu, pretože ruské vrtuľníky a útočné lietadlá sú známe svojou odolnosťou v náročných podmienkach a relatívne jednoduchou údržbou.
- Vplyv: Predaj zbraní je pre Kremeľ nástrojom na získanie diplomatickej podpory v OSN a prístupu k nerastným surovinám v týchto krajinách.