Koncept transformácie dopravného vrtuľníka na bezpilotný letecký prostriedok (dron) je predmetom viacerých projektov, ktoré boli iniciované približne pred pätnástimi rokmi. Spoločnosť Kaman, v spolupráci so spoločnosťou Lockheed Martin, vyvinula napríklad vrtuľníkový dron K-Max UAS, ktorý disponuje kapacitou prepravy materiálu až do hmotnosti 2,7 tony (čo prevyšuje jeho vlastnú hmotnosť) na vzdialenosť 400 km a vo výške 15 500 stôp. Tri takéto stroje boli dodané americkej námornej pechote (USMC), pričom o jeden prišla v Afganistane v roku 2013.
V rovnakom časovom rámci spoločnosť Airbus Helicopters (predtým Eurocopter) úspešne otestovala let vrtuľníka EC-145 modifikovaného na dron. Táto modifikácia bola dosiahnutá integráciou automatického letového riadiaceho systému (AFCS) typu dual duplex a avionického modulu OPV (Optionally Piloted Vehicle – voliteľne pilotované vozidlo) vo forme „plug-in“ jednotky, umiestneného pod sedadlami pilotov. Tento projekt s názvom AFlight, financovaný z vlastných zdrojov, bol spustený v roku 2011. Odvtedy výrobca túto technológiu adaptoval aj pre vrtuľník VSR-700, na ktorom je založený program SDAM (Systém leteckých dronov pre námorníctvo).
Spoločnosť Sikorsky (dcérska spoločnosť Lockheed Martin) sa však v tejto oblasti pravdepodobne nachádza v popredí. V roku 2014 predstavila vrtuľník UH-60 Black Hawk s možnosťou diaľkového pilotovania, a to v rámci svojho projektu OPBH (Optionally Piloted Black Hawk – voliteľne pilotovaný Black Hawk). Cieľom bolo využívať tento stroj ako dron v závislosti od konkrétnej povahy misie. Toto bolo umožnené technológiou MATRIX, ktorej vývoj bol financovaný agentúrou DARPA, inovačnou agentúrou Pentagónu.
Spoločnosť Sikorsky zaznamenala od tohto obdobia značný pokrok v úprave vrtuľníka Black Hawk na dron. Tento vývoj viedol k situácii, kedy počas cvičenia Northern Strike 25–2, organizovaného v spolupráci s DARPA a Spoločnou agentúrou pre záchranu personálu, seržant-major Americkej národnej gardy, ktorý nemal predošlé pilotné skúsenosti, dokázal prevziať kontrolu nad takýmto strojom a nechať ho vykonať tri relatívne komplexné logistické misie. „Seržant-major Armádnej národnej gardy USA, vycvičený za menej ako hodinu, sa stal prvým vojakom, ktorý samostatne plánoval, velil a vykonával misie s dronizovaným Black Hawkom (alebo Black Hawk OPV) s použitím tabletu,“ oznámila spoločnosť Sikorsky 30. októbra.
Uvedený poddôstojník tak „riadiacim spôsobom naviedol náklad na cieľ vzdialený 130 km a vydal príkazy na viacnásobné presné zhodenie. Je to prvý prípad, kedy bol Black Hawk OPV plne ovládaný vojakom a nie testovacím pilotom alebo inžinierom,“ doplnil výrobca. Navyše, v priebehu tohto cvičenia bola s Black Hawkom OPV ovládaným nevycvičeným vojakom realizovaná aj simulácia zdravotníckej evakuácie, čo predstavovalo taktiež významné prvenstvo. „Systém autonómneho letu MATRIX má potenciál transformovať spôsob, akým ozbrojené sily vykonávajú svoje misie,“ uviedol Rich Benton, generálny riaditeľ spoločnosti Sikorsky. „Black Hawk OPV je schopný znížiť pracovné zaťaženie pilota v náročných podmienkach alebo uskutočniť misiu doplňovania zásob bez prítomnosti posádky na palube. V zložitých logistických scenároch poskytuje Black Hawk fungujúci ako dron veľkého rozmeru veliteľom zvýšenú odolnosť a flexibilitu pri doručovaní zdrojov do požadovaných lokalít,“ dodal.
Okrem Black Hawk OPV využíva technológiu MATRIX aj vrtuľník S-70 U-Hawk. Tento stroj, predstavený spoločnosťou Sikorsky na tohtomesačnej konferencii Asociácie armády USA (AUSA) a vyvinutý v priebehu menej ako jedného roka, je v skutočnosti vrtuľník UH-60L bez kokpitu, čo umožňuje rozšíriť nákladný priestor o 25 % a prepravovať tak aj objemnejšie vybavenie. Okrem logistických úloh by mohol slúžiť aj ako odpaľovacia platforma pre prieskumné drony a/alebo vyčkávaciu muníciu (tzv. loitering munition).