Na hlavné výhody a nevýhody nového ukrajinského dronu TOLOKA a o tom, ako ho môže Ukrajina použiť v bojových podmienkach, sa server UNIAN spýtal Andreja Ryženka – kapitána 1. stupňa v zálohe a bývalého zástupcu náčelníka štábu Námorných síl Ozbrojených síl Ukrajiny. V rozhovore o nedávno zverejnených fotografiách ukrajinského podmorského dronu TOLOKA expert uviedol, že sa o ňom hovorí už dlhší čas a jeho koncepcia je dobrá, no zatiaľ neboli zaznamenané žiadne praktické výsledky.
Podmorský dron TLK-200 – Ide o najmenšie podmorské plavidlo v sérii. S priemerom trupu 200 mm a dĺžkou 2,9 metra dokáže dron uniesť až 15 kg užitočného zaťaženia, ktoré doručí do vzdialenosti 100 km a do hĺbky 300 metrov. Maximálna doba autonómnej prevádzky je až 15 dní. Dron je vybavený dvomi elektromotormi. Spoľahlivú komunikáciu pravdepodobne zabezpečuje satelitný rádiový systém s technológiou FHSS (zmena pracovnej frekvencie signálu podľa algoritmu známeho vysielaču a prijímaču). Navigáciu dronu zabezpečujú systémy GNSS a AI-INS, pričom navádzanie sa uskutočňuje pomocou optickej alebo termokamery, alebo rádiového signálu. Typické misie: zabezpečenie systému rádiového prenosu, prieskum, útočné misie, mínovanie.
Podľa Ryženka je takýto podmorský dron pre ukrajinskú armádu naozaj potrebný, pretože nemá hlavnú slabinu existujúcich námorných dronov – možnosť byť odhalený, keď sa pohybuje po hladine. Dodal, že nepriateľ si už vybudoval sieť radarových staníc na pobreží a používa malé lode typu Gračonok alebo Raptor, ako aj letectvo a drony na vizuálne odhalenie a zničenie ukrajinských námorných dronov. S podmorským dronom je však pravdepodobnosť odhalenia výrazne nižšia. Na otázku o tom, aké ciele môže TOLOKA zasiahnuť v súčasných bojových podmienkach, najmä vzhľadom na zníženú aktivitu ruských lodí, expert odpovedal, že jeho výhoda spočíva v možnosti použitia proti nepriateľským ponorkám, ktoré predstavujú hrozbu raketovými a mínovými zbraňami. Ukrajina podľa neho v súčasnosti nemá účinnú obranu proti ponorkám.
Ryženko ďalej uviedol, že takéto drony možno použiť aj na diverzné operácie proti kritickej vojenskej infraštruktúre nepriateľa, ako je Krymský most alebo základne v Sevastopole či Novorossijsku. Zdôraznil, že súčasné námorné drony sú na takéto operácie menej vhodné, pretože by síce dokázali zasiahnuť hladinové lode alebo železobetónové konštrukcie, no ich účinok by bol malý. V prípade podmorských dronov je situácia iná. Doplnil, že s určitými úpravami by sa drony dali použiť aj na mínovanie nepriateľských prístavov a na pátracie, záchranné alebo protimínové operácie.
Foto: Rosavtodor.ru
V súvislosti s tromi modifikáciami dronu TOLOKA expert potvrdil, že každá z nich je zrejme vyvinutá na iný účel. Uviedol, že aj najmenší variant s dĺžkou 2,5 metra a dosahom 100 kilometrov je postačujúci na prieskum námorných trás. Vyjadril prekvapenie nad zverejnenou informáciou, ktorá nešpecifikuje účel jednotlivých dronov pre armádu, a spochybnil potrebu najväčšieho variantu s dosahom 2 000 kilometrov. Súčasne však poukázal na jeho veľkú nosnosť (až 5 ton) a navrhol, že ak by sa použil proti Krymskému mostu, časť paliva by sa mohla nahradiť výbušninami, keďže vzdialenosť je len asi 600 kilometrov. Za optimálny variant označil ten stredný s dĺžkou 4 až 6 metrov a dosahom 1 200 kilometrov, ktorý s nákladom 500 kilogramov dokáže zasiahnuť akýkoľvek bod v Čiernom mori a je vhodný na ničenie ponoriek pomocou malých torpéd. Vysvetlil, že torpédo by sa aktivovalo v blízkosti známej polohy ponorky, kde by pomocou sonaru vyhľadalo cieľ a kontaktným výbuchom by ho zničilo.
Podmorský dron TLK-400 – Tento model má priemer trupu 400 mm a dĺžku 12 metrov. Pri týchto rozmeroch dokáže uniesť až 500 kg užitočného zaťaženia, ktoré doručí do vzdialenosti 1200 km a do hĺbky 300 metrov. Doba autonómnej prevádzky je až 60 dní. TLK-400 má hybridný pohon (4 elektromotory a spaľovací motor), rovnaký komunikačný systém ako TLK-200 a navigačné systémy AI-INS s DVL a GNSS. Navádzanie na cieľ sa môže uskutočniť pomocou termovíznej alebo optickej kamery, zdroja rádiofrekvenčného žiarenia, ako aj pasívnym alebo aktívnym akustickým vyhľadávaním. V Defense Express sa domnievajú, že tento stroj je určený na prieskum, mínovanie, prenos signálov a vykonávanie útočných misií.
Pokiaľ ide o menšie drony, uviedol, že aj tie sa dajú použiť na útoky, pričom 20 až 50 kilogramov výbušnín by mohlo vážne poškodiť výsadkovú loď alebo fregatu, hoci by ju pravdepodobne nezničilo. Útok v ponorenom stave by narušil mobilitu nepriateľskej skupiny, ktorú by následne bolo možné doraziť inými prostriedkami. Celkovo expert konštatoval, že hoci existuje množstvo nápadov na použitie týchto dronov, zatiaľ chýba ich praktické nasadenie. Kritizoval skutočnosť, že drony sú zatiaľ len demonštrované a propagované, ale na bojisku sa neobjavili.
Podmorský dron TLK-1000 – Veľké podmorské plavidlo, určené na plnenie úloh na značné vzdialenosti. Typické úlohy: ničenie veľkých stacionárnych objektov, útok na ciele v zónach bojových operácií. Predpokladá sa možnosť integrácie špeciálneho vybavenia – pre prieskum, mínovanie alebo mapovanie mínových polí. Plavidlo je navrhnuté na prepravu až 5 ton užitočného zaťaženia na vzdialenosť do 2000 km, a preto má aj zodpovedajúce rozmery: priemer trupu je 1500 mm a dĺžka 12 metrov. Dron má rovnaký hybridný pohon ako jeho „menší brat“ a dokáže autonómne pracovať až 60 dní. Pracovná hĺbka sa však líši v závislosti od materiálu trupu: do 300 metrov pre kompozitný trup a do 30 metrov pre kovový trup.
V reakcii na otázku, či by sa najväčšia modifikácia mohla vyvíjať pre export, expert odpovedal, že aj keď existuje snaha o predaj do zahraničia, v súčasnej situácii je potrebné sústrediť sa na vojenské úlohy. Povedal, že je dôležité, aby vojaci videli výsledky zbraní priamo na bojisku a nemalo by sa teraz myslieť na export. Ďalej označil za chorobu ukrajinského prístupu záľubu vo fotografiách a reklame, pričom nepriateľ z týchto informácií čerpá závery. Povedal, že by bolo oveľa lepšie, keby drony najprv odovzdali vojakom na použitie a až potom ukázali fotografie. Upozornil aj na ďalší problém: námorné operácie a drony by malo viesť velenie námorných síl, ktoré je za ne primárne zodpovedné a malo by mať možnosť ich objednávať a používať. Na záver dodal, že v súčasnosti vedie vojnu na mori najmenej 5 alebo 6 štruktúr, ktoré si drony jednoducho kupujú, čo nie je ich hlavným poslaním.
