Schopnosti diaľkových útokov Kyjeva sa zdajú byť v bode obratu. 6. júna 2025 bola totiž odhalená nová, doma vyvinutá balistická raketa, ktorá bola údajne testovaná v máji, keď bola úspešne použitá na zasiahnutie veliteľského centra ruských ozbrojených síl. Systém má pomenovanie Hrim-2 (neoficiálny názov, pôvodne používaný pre exportné účely), vyvinutý spoločnosťou Južnoje Design Bureau a vyrábaný spoločnosťou Južmaš v meste Dnipro, a je zrejme pripravený na sériovú výrobu, informuje taliansky server formiche.net.

Hrim-2, koncipovaný ako náprotivok ruského systému Iskander, by mal niesť konvenčnú hlavicu s hmotnosťou 400 kilogramov a v exportnej konfigurácii by mal mať maximálny dolet 300 kilometrov, zatiaľ čo domáca verzia by v súčasnosti mala dosiahnuť 500 kilometrov, hoci v budúcnosti by tento limit mohol byť prekonaný, tvrdia samotní Ukrajinci. Dolet aj výbušná nálož predstavujú dve silné stránky nového zbraňového systému, avšak je potrebné k nim pridať aj presnosť: „Často sa pýtame, prečo sme nepoužili staré rakety Pivdenmaš,“ povedal analytik Defense Express Ivan Kyryjevskyj. „Odpoveď je: neboli dostatočne presné. Aby sa vyrovnali niečomu ako ruský Iskander, potrebujú úplne inú triedu elektroniky.“ V minulosti mal ukrajinský obranný priemysel problémy s vojenskou elektronikou, ale v posledných rokoch sa v tomto smere zdá, že dosiahol významný pokrok, a úspech testov vykonaných s Hrim-2 by túto hypotézu potvrdil. Hrim-2, namontovaný na mobilnej platforme, môže byť rýchlo nasadený a skrytý po útoku.

Vstup tohto systému do operačnej služby by mal mať, aspoň na papieri, významný vplyv na operačné kapacity Kyjeva. V porovnaní s americkými ATACMS, britskými Storm Shadow a francúzskymi Scalp, ktoré dnes tvoria chrbticu ukrajinského arzenálu, prináša Hrim-2 niekoľko výhod: na rozdiel od zahraničných systémov, ktoré často podliehajú politickým obmedzeniam na použitie na ruskom území, Hrim-2 je bez takýchto obmedzení; navyše, jeho hlavica je ťažšia ako u zahraničných náprotivkov, čo ponúka väčšiu ničivú silu. S aktuálnym doletom by ukrajinská raketa mala na dosah ciele hlboko na ruskom území až do 230–240 kilometrov za hranicou, od infraštruktúry a logistických skladov po veliteľské centrá a zariadenia na výrobu dronov. V minulosti malo (postupné) zavedenie diaľkových útočných kapacít zo strany Kyjeva významné účinky na vedenie operácií ruskými ozbrojenými silami: tie museli preorganizovať svoju logistiku (a nielen ju), aby udržali citlivé ciele mimo dosahu Kyjeva, s očividnými dôsledkami na efektivitu zásobovacích systémov a následne na efektivitu jednotiek na fronte.

Podľa niektorých analytikov by Hrim-2 bolo tiež ťažké zachytiť ruskými protileteckými systémami: „Systémy S-300 a S-400 majú len 30 % šancu zasiahnuť balistický cieľ. V niektorých fázach dosahuje Hrim-2 takmer hypersonickú rýchlosť. To robí zachytenie mimoriadne ťažkým pre ruskú protivzdušnú obranu,“ vysvetlil odborník na obranu Kostiantyn Kryvolap. „Ak odpálite dve rakety súčasne, nezostrelia ich.“ Ak by sa Ukrajine skutočne podarilo vyrobiť tieto systémy v dostatočnom počte, aj s využitím ľahkého prístupu k západným komponentom, dynamika vojny by bola hlboko ovplyvnená. Je však príliš skoro na akékoľvek predpovede v tomto smere.