Vo Švajčiarsku sa kontrakt na akvizíciu 36 stíhačiek F-35A Lightning II, podpísaný v roku 2022 s americkým výrobcom Lockheed Martin, stal ohniskom rastúcich národných kontroverzií. Táto dohoda v hodnote 6 miliárd švajčiarskych frankov, pôvodne určená na modernizáciu starnúcej flotily lietadiel F/A-18 Hornet a F-5 Tiger od roku 2027, je teraz spochybňovaná značnou časťou populácie uprostred napätej geopolitickej klímy a rastúcej nedôvery voči Spojeným štátom. Píše o tom server armyrecognition.com.
Čítajte viac USA schválili predaj stíhačiek F-35A Rumunsku
Podľa niekoľkých prieskumov verejnej mienky uskutočnených v marci a apríli 2025 je takmer 81 % švajčiarskych občanov proti dodávke F-35, pričom miera odmietnutia dosahuje 87 % vo francúzsky hovoriacom Švajčiarsku. Táto opozícia ide naprieč politickými líniami: iba 44 % voličov Švajčiarskej ľudovej strany (UDC) a 40 % tých, ktorí sú pridružení k Slobodnej demokratickej strane (PLR), stále podporuje projekt, v porovnaní s menej ako 15 % medzi Zelenými a v Socialistickej strane. Zvýšené obchodné a diplomatické napätie s Washingtonom, poznamenané opätovným zavedením represívnych ciel za prezidenta Donalda Trumpa, zintenzívnilo obavy z nadmernej závislosti.
Čítajte viac Americká stíhačka budúcnosti má meno - Trump oznámil príchod F-47
Medzi alternatívami k F-35 vynikajú tri európske lietadlá. Prvým je Dassault Rafale, dvojmotorové francúzske stíhacie lietadlo navrhnuté bez komponentov kontrolovaných USA (bez ITAR), ktoré ponúka určitý stupeň technologickej suverenity. Vybavené radarom RBE2 AESA, súpravou rádioelektronického boja SPECTRA a motormi Safran M88–2, Rafale môže dosiahnuť maximálnu rýchlosť 1 800 km/h a má dolet 3 700 km. S nosnosťou presahujúcou 9 ton je schopný súčasne vykonávať vzdušnú nadvládu a misie pozemnej podpory. Tieto vlastnosti sú v súlade s požiadavkami Švajčiarska na národnú obranu a vybrané medzinárodné operácie. Rafale tiež umožňuje interoperabilitu s európskymi silami a zároveň zabezpečuje plnú kontrolu nad kritickými údajmi, čo je kľúčovým problémom súčasných strategických diskusií.
Foto: SITA/AP, Lewis Joly
Druhou možnosťou je Eurofighter Typhoon, ktorý vyvinulo nadnárodné konzorcium zložené z Nemecka, Spojeného kráľovstva, Talianska a Španielska. Typhoon poháňaný dvoma motormi EJ200 a schopný dosiahnuť rýchlosť až 2 495 km/h je vybavený radarom CAPTOR AESA a infračerveným sledovacím systémom PIRATE. Má 13 pevných bodov na prenášanie rakiet Meteor, Brimstone, Storm Shadow a presne navádzaných bômb. S overenou integráciou do operácií NATO a rozšíreným používaním medzi európskymi vzdušnými silami by Eurofighter ponúkal priemyselné a operačné synergie. Je určený pre scenáre vzdušných bojov s vysokou intenzitou. Jeho vysoké prevádzkové náklady – odhadované na približne 25 000 švajčiarskych frankov za letovú hodinu – a saturácia výrobnej linky však môžu obmedziť jeho včasnú dostupnosť pre Švajčiarsko.
Treťou alternatívou je Saab JAS 39 Gripen E, jednomotorová švédska stíhačka navrhnutá pre prevádzkovú efektivitu a kontrolu nákladov. Má maximálnu rýchlosť 2200 km/h a dolet 3000 km a je vybavená radarom PS-05/A AESA. Gripen je kompatibilný so širokou škálou západnej munície (vrátane AMRAAM, Meteor a RBS-15) a je vhodná pre operácie zo strohých leteckých základní, čo je vzhľadom na topografiu Švajčiarska významná výhoda. Jej modulárny dizajn umožňuje jednoduchšie aktualizácie softvéru a jej prevádzkové náklady sú výrazne nižšie ako u F-35. Je však dôležité poznamenať, že Švajčiarsko predtým odmietlo Gripen v referende v roku 2014 s odvolaním sa na obavy z výkonu a nedokončeného vývoja lietadla v tom čase. Hoci Saab odvtedy výrazne zmodernizoval platformu, odmietnutie tejto možnosti verejnosťou naďalej zaťažuje spomienky.
Súbežne prebiehajúce európske programy ako SCAF (Francúzsko, Nemecko, Španielsko) a Tempest (Spojené kráľovstvo, Taliansko, Japonsko) sa zameriavajú na vývoj bojových lietadiel šiestej generácie. Očakáva sa, že tieto budúce platformy budú zahŕňať umelú inteligenciu, možnosti spolupráce v boji a pokročilú integráciu dronov. Ich uvedenie do prevádzky sa však neočakáva skôr ako v roku 2040, čo je príliš neskoro na nahradenie súčasnej švajčiarskej flotily. Ďalšou možnosťou by bola modernizácia existujúcich F/A-18 prostredníctvom programov modernizácie alebo prijatím hybridného prístupu, ktorý zahŕňa obmedzené akvizície aktuálne dostupných lietadiel spolu s investíciami do systémov dronov alebo lietadiel novej generácie.
Čítajte viac Srbsko kúpi 12 francúzskych stíhačiek Rafale
V konečnom dôsledku by upustenie od F-35 nebolo bez následkov. Mohlo by to viesť k finančným, priemyselným a diplomatickým negatívam vrátane straty miestnych pracovných miest spojených s montážou štyroch lietadiel vo Švajčiarsku. Napriek tomu európske alternatívy poskytujú Švajčiarsku príležitosť posilniť svoju neutralitu, znížiť závislosť od amerických technológií a podporiť rozvoj strategickej autonómie v Európe. Spomedzi lietadiel Rafale, Eurofighter a Gripen každá možnosť predstavuje technicky realizovateľnú a politicky prispôsobenú alternatívu v súlade s preferenciami vyjadrenými švajčiarskou verejnosťou.