Letecká základňa Andøya, uvedená do prevádzky v roku 1957, niekoľko desaťročí ukrývala námorné hliadkové lietadlá Kráľovského nórskeho letectva (Luftforsvaret): najprv HU-16B Albatros, potom P-3B/C Orion. A to z dobrého dôvodu: nachádza sa v súostroví Vesterålen a jeho poloha bola ideálna na sledovanie pohybu lodí sovietskej Severnej flotily so sídlom v Murmansku. V novembri 2016, keď sa napätie s Ruskom práve vystupňovalo po anexii Krymu, nórsky parlament rozhodol o zatvorení základne Andøya a pridelení nového námorného hliadkovacieho lietadla P-8A Poseidon Luftforsvaret na základňu Evenes, ktorá sa nachádza v rovnakom regióne. Toto rozhodnutie však bolo spochybnené po začiatku vojny na Ukrajine. Podľa „plánu obrany“ na obdobie 2025–36, ktorý bol zverejnený v apríli 2024, neprichádzalo do úvahy pridelenie P-8A Poseidon Andøyi… ale „dronov s dlhým doletom vybavených senzormi“ na „sledovanie námorných oblastí záujmu na severe“.
Pre potreby Luftforsvaret by bol pravdepodobne vhodný európsky dron MALE (Medium Altitude Long Endurance) – nazývaný EuroMALE. Ale keďže jeho vývoj nebol dokončený, nórske ministerstvo obrany sa obrátilo na Spojené štáty americké. „V rámci prebiehajúcich štúdií sme požiadali americké úrady o dodatočné informácie o predmetných dronoch,“ povedala vlani v novembri pre špecializovanú webovú stránku Breaking Defense Anne Marie Aanerudová, nórska ministerka obrany. Podľa magazínu Janes odpovedali na žiadosť Osla o informácie dvaja americkí výrobcovia: Northrop Grumman s dronom HALE [High Altitude Long Endurance] MQ-4C Triton; a General Atomics s MQ-9B SeaGuardian. Podľa britskej publikácie nebol pre tento potenciálny trh oslovený žiadny výrobca.
MQ-4C Triton je vojenské bezpilotné lietadlo s veľkou letovou vytrvalosťou, ktoré zároveň dokáže operovať vo veľkých výškach. Spoločnosť Northrop Grumman ho vyvinula na základe zväčšenej verzie bezpilotného lietadla Global Hawk. Vďaka unikátnemu senzorovému vybaveniu má pokrytie oblasti v rozsahu 360 stupňov. Dokáže tak nepretržite detegovať hladinové plavidlá na obrovských oceánskych plochách.
MQ-4C Triton má výhodu, pretože je možné ho kombinovať s P-8A Poseidon, čo dokazujú misie amerického námorníctva a kráľovského austrálskeho námorníctva. Dron HALE, ktorý je schopný lietať vo výške viac ako 50 000 stôp (15,25 km) počas 24 hodín, môže vykonávať „širokú škálu misií“ od námornej hliadky cez monitorovanie signálov až po pátranie a záchranu. A môže slúžiť aj ako komunikačná retranslačná stanica. Navyše vidí „ďaleko“… Jedinou nevýhodou je, že je drahý, jeho jednotková cena sa odhaduje na viac ako 600 miliónov dolárov. Je možné, že rozhodnutie v Osle ovplyvní spolupráca Northrop Grumman s nórskou spoločnosťou Andøya Space. General Atomics upozorňuje na výdrž MQ-9B SeaGuardian (40 hodín) a jeho schopnosť odhaliť ponorené ponorky (aspoň to tvrdí výrobca). Ďalšou výhodou je schopnosť dronu operovať aj za polárnym kruhom.
Foto: Chad Slattery
V skutočnosti, ako je vysvetlené v poznámke Centra pre strategické letecké štúdie Vzdušných a vesmírnych síl, „za 70° severnej zemepisnej šírky majú geostacionárne satelity [GEO] používané na komunikáciu príliš nízky uhol sklonu v porovnaní s pozemnými riadiacimi stanicami, ktoré zabezpečujú dostatočnú kvality signálu. Vo vysokých zemepisných šírkach je preto možné zabezpečiť komunikáciu iba prostredníctvom satelitných služieb na nízkej obežnej dráhe Zeme alebo na vysokej eliptickej obežnej dráhe [HEO – highly elliptical orbit]. Na pokrytie zemepisných šírok nad 60° severnej zemepisnej šírky, za apogeom nachádzajúcim sa 35 786 km od Zeme, satelity HEO nahrádzajú satelity GEO. Za týchto podmienok je komunikácia možná, ale zostáva fragmentovaná.
Čítajte viac Holandsko predĺžilo nasadenie dronov MQ-9A Reaper v Rumunsku
Spoločnosť General Atomics však 13. marca uviedla, že úspešne otestovala riešenie umožňujúce jej dronom operovať za polárnym kruhom. Nazýva sa PLEO [Proliferated Low Earth Orbit] a je založený na sieti zahŕňajúcej „veľký počet malých satelitov“. Uvidí sa, kedy Nórsko oznámi svoju voľbu… s vedomím, že v máji 2024 podpísalo memorandum o porozumení s Dánskom o nadviazaní spolupráce v oblasti „dronov s dlhým doletom“. Vzhľadom na napätie s Washingtonom ohľadom Grónska ale nie je isté, či Kodaň zamýšľa získať americké lietadlá.