Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno prezradil, že Ukrajina úspešne otestovala v boji nový raketový systém dlhého doletu s dosahom 1000 km. V súčasnosti sa špekuluje, že nedávny útok na rafinériu Tuapse mohol byť vykonaný pomocou takejto rakety, avšak v tejto chvíli neexistuje žiadne oficiálne potvrdenie. Program Neptún spustila Ukrajina v roku 2010. Okamžite však narazil na silné spomalenie z dôvodu nedostatku dostupných financií. Až po prvej ruskej invázii v roku 2014 sa postupne vyčlenili potrebné financie na dokončenie programu. V roku 2016 bolo oznámené, že budú vyvinuté tri varianty rakety pre všetky operačné oblasti, pozemnú, námornú a vzdušnú. V predvečer konfliktu však vstúpil do služby iba protilodný variant, píše taliansky denník Il Giornale.

Ozbrojené sily Ukrajiny prvýkrát použili takéto raketové systémy po vypuknutí vojny. Prvé použitie sa však ukázalo ako zlyhanie kvôli niektorým poruchám nosičov, pravdepodobne kvôli sabotáži. Po vyriešení týchto problémov ukrajinské námorníctvo úspešne použilo nosiče Neptúna na potopenie krížnika Moskva, vlajkovej lode ruskej Čiernomorskej flotily. Od druhej polovice roku 2023 začali kyjevské ozbrojené sily nasadzovať nové varianty rakiet Neptún, zamerané na zasiahnutie cieľov nachádzajúcich sa na zemi. Prvé použitie tejto zbrane bolo zaznamenané 23. augusta 2023 zničením niektorých komponentov ruského protilietadlového systému S-400. Po tejto epizóde začali kyjevské sily používať rôzne raketové systémy Neptún v mnohých rôznych vojenských akciách s rastúcim úspechom.

Počas konfliktu bol jednou z hlavných prekážok pre ukrajinské ozbrojené sily zákaz uvalený západnými štátmi na používanie nimi vyrobených zbraňových systémov na zásahy hlboko do ruského územia. To zabránilo Kyjevu zasiahnuť početné strategické ciele umiestnené v dosahu západných raketových systémov. Výroba „Dlhého Neptúna“, ktorého dolet je dvojnásobný oproti nemeckému Taurusu, predstavuje významné zvýšenie ukrajinských vojenských spôsobilostí, čo umožní silám Kyjeva zasiahnuť početné ciele, ako sú vojenské základne, sklady a továrne nachádzajúce sa hlboko na ruskom území. Doteraz sa takéto operácie uskutočňovali pomocou kamikadze dronov s dlhým dosahom, tieto systémy však majú evidentne nižšie deštruktívne schopnosti kvôli menšej veľkosti hlavice. Vývoj ukrajinských raketových systémov dlhého doletu umožní spôsobiť výraznejšie škody, ako aj potenciálne integrovať oba systémy. Ukrajinská armáda by mohla použiť kamikadze drony na zahltenie ruskej obrany pre ochranu raketového nosiča, alebo alternatívne použiť drony na zasiahnutie malých cieľov a raketové útoky zamerať na väčšie ciele.

Zákaz používania západných systémov dlhého dosahu na ruskom území umožnil Moskve využiť rozsiahle územie Sarmatskej nížiny na sústredenie výroby veľkého množstva zbraňových systémov na území, ktoré je geograficky relatívne blízko k Ukrajine. Masová výroba systémov s dlhým dosahom na Ukrajine by mohla zmeniť túto paradigmu a prinútiť Ruskú federáciu rozptýliť svoje aktíva alebo premiestniť výrobu do vzdialenejších oblastí krajiny, čím by sa spomalilo vojnové úsilie.

Ukrajinský obranný priemysel bol po rozpade Sovietskeho zväzu desaťročia zanedbávaný. Po udalostiach z roku 2014 zaznamenal prudký rozvoj vo výrobe komponentov a nových zbraňových systémov, ktorých celý výrobný cyklus prebieha v Ukrajine. Po počiatočnej fáze vojny pohybu nadobudol rusko-ukrajinský konflikt charakter opotrebovacej vojny, kde je rozhodujúci výkon priemyselnej výroby. Tvárou v tvár nedostatku systémov s dlhým dosahom a všeobecnej neschopnosti západných krajín dosiahnuť úroveň produkcie primeranú konfliktu, Ukrajina investovala do vytvorenia sebestačného obranného priemyslu. Tento proces sa dramaticky zrýchlil medzi rokmi 2023 a 2024, keď Kyjev dokázal zvýšiť výrobu 152 a 155 mm mínometnej a delostreleckej munície na celkových 2,5 milióna a výrobu rakiet na celkovo približne 10 kusov mesačne.

Rusko-ukrajinský konflikt teraz vstúpil do novej fázy, kde strany postupne začínajú rokovania o ukončení nepriateľstva. V tomto zmysle je hlavným záujmom Kyjeva predchádzanie novej invázii. Realizácia tohto zámeru si vyžiada nielen medzinárodné záruky, ale aj dosiahnutie vojenských spôsobilostí na odradenie Ruskej federácie od nepriateľských zámerov. Vytvorenie silného obranného priemyslu predstavuje dôležitý krok týmto smerom.