Ukrajinskí vojaci sú vo všeobecnosti spokojní so západnými zbraňami, no dojem kazia neustále prieťahy a prerušovanie ich údržby. Do veľkej miery sú dôsledkom západnej byrokracie, píše o tom ukrajinský portál UNIAN na základe článku Deutsche Welle. „Zbraň hodnotím ako najlepšiu, najpresnejšiu a z hľadiska ochrany personálu ako najodolnejšiu,“ chváli delostrelec Bohdan Nahaj nemeckú samohybnú húfnicu Panzerhaubitze 2000.

Existuje však veľký problém – poruchy v dôsledku intenzívneho používania. Medzi najčastejšie problémy armáda uvádza zlyhania softvéru, prehrievanie riadiacich jednotiek a zničenie hlavní. Niekedy až dve tretiny nemeckých húfnic, ktoré sú k dispozícii v ozbrojených silách Ukrajiny, sú nečinné z dôvodu dočasnej nespôsobilosti na prevádzku. Navyše ani tie poruchy, ktoré dokážu Ukrajinci opraviť v teréne, sa pre nedostatok náhradných dielov dlhodobo nedajú opraviť. „Ako dlho, to závisí od náhradných dielcov. Od dvoch mesiacov do šiestich mesiacov,“ hovorí delostrelec.

Darcovské krajiny zbraní si tento problém dobre uvedomujú. Ešte v septembri bol predseda obranného výboru Bundestagu Markus Faber rozhorčený, že viac nemeckých vozidiel bolo vyradených z prevádzky kvôli triviálnym poruchám ako v dôsledku nepriateľskej paľby. Začiatkom októbra otvoril výrobca, francúzsko-nemecký obranný koncern KNDS, pobočku a kanceláriu v Kyjeve v snahe urýchliť proces opráv týchto húfnic. Za kľúčové opatrenia na urýchlenie opráv západnej techniky považuje ukrajinské ministerstvo obrany vytváranie spoločných podnikov a zastúpení západných výrobcov zbraní na Ukrajine.

Vo všeobecnosti však vojna na Ukrajine vyniesla na povrch mnohé nedostatky v organizácii európskeho obranného priemyslu, uvádza na základe získaných informácií DW. Prekvapením bol najmä problém rýchleho opotrebovania hlavní húfnic, ktorý podľa zasvätených zhoršuje nedostatočná úroveň štandardizácie. Ukazuje sa, že nie všetci výrobcovia certifikujú, dokonca ani v rámci Európskej únie, svoje výrobky pre všetky hlavné typy zbraní. Ukrajinci používajú v nemeckých húfniciach všetky 155 mm náboje, ktoré nájdu. Ale kvôli chýbajúcej certifikácii každá krajina NATO (a nielen NATO) vyrába tieto náboje trochu inak, takže nie sú vždy pre ne vhodné. To urýchľuje opotrebovanie hlavne a iných systémov samohybných zbraní.

Ďalším veľkým problémom, ktorý spomaľuje rýchle opravy zariadení, je európska byrokracia. „Ak chcete poslať, povedzme, náhradné hlavne pre húfnice alebo akékoľvek iné náhradné dielce, na ktoré čakajú na Ukrajine, v Nemecku potrebujete na každý kus získať vývoznú licenciu na vojenské produkty. Namiesto týždňov sa proces naťahuje mesiace,“ sťažuje sa zástupca jednej z obranných firiem v rozhovore s DW. Z iniciatívy nemeckého kancelára Olafa Scholza sa teraz EÚ snaží zaviesť „vojenský Schengen“, ale tento proces je len na začiatku. A kým neexistuje „vojenský Schengen“, akákoľvek významná oprava západných zbraní môže trvať mesiace, najmä ak je potrebné vybavenie poslať na opravu do EÚ.

„Keďže Ukrajina nie je členom EÚ, problémy vznikajú už vo fáze colného konania na hranici,“ vysvetľujú veci znalí odborníci. Napríklad ťažko poškodené Panzerhaubitze 2000 odvážajú na opravu na Slovensko. „Keď sa tam dostanú, sú tam na oprave až rok, možno aj viac,“ hovorí delostrelec Bohdan Nahaj. Ako píše DW, podľa ukrajinskej armády sa tieto problémy netýkajú len nemeckých húfnic, ale všeobecne akýchkoľvek západných zbraní, vrátane ručných zbraní. „Poľské guľomety sa povaľujú, pretože nie sú žiadne náhradné dielce,“ hovorí vojak. Aby sa zmenšila miera problému, Ukrajinci „v poloremeselných podmienkach“ vytvárajú aké-také jednoduché low-tech náhrady za náhradné dielce, ktoré dlho a ťažko získavajú od partnerov.

UNIAN uvádza, že vojna na Ukrajine ukázala kritickú slabosť Západu v jeho prístupoch k vývoju a výrobe zbraní. Kým Rusko a Čína chrlili jednoduché zbrane vo veľkých množstvách, Západ vytváral a vyrábal zložité, pokročilé zbrane, no v malom množstve. Skúsenosti z vojny na Ukrajine ukázali, že počet zbraní je veľmi dôležitý.