Napätie v regióne Perzského zálivu opäť nebezpečne eskalovalo po tom, čo Spojené štáty pristúpili k ďalšej vojenskej akcii priamo na iránskom území. Podľa dôveryhodných informácií agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na anonymné zdroje z prostredia Bieleho domu, zaútočili americké sily v stredu večer na strategické ciele v iránskom prístavnom meste Bandar Abbás. Hlavným terčom tejto operácie bolo moderné zariadenie na riadenie a vypúšťanie bezpilotných prostriedkov. Vojenskí predstavitelia Washingtonu potvrdili, že pred samotným úderom úspešne eliminovali štyri útočné drony, ktoré bezprostredne ohrozovali komerčné plavidlá a vojenské lode operujúce v strategicky kľúčovom Hormuzskom prielive. Piaty dron bol zničený priamo na zemi v momente, keď sa pripravoval na štart. Biely dom celú akciu kategoricky obhajuje ako čisto defenzívnu a primeranú situácii, pričom zdôrazňuje, že jej primárnym cieľom bolo udržať krehké prímerie a demonštrovať odhodlanie chrániť slobodnú plavbu v medzinárodných vodách.
Teherán na seba nenechal dlho čakať a odpovedal okamžitou reakciou prostredníctvom svojich elitných štruktúr. Islamské revolučné gardy vo vyhlásení, ktoré zverejnila iránska štátna agentúra Tasnim News, deklarovali, že v rámci odvety podnikli útok na nemenovanú americkú leteckú základňu v regióne. Hoci iránska strana presnú lokalizáciu cieľa nešpecifikovala, indície smerujú k susednému Kuvajtu. Kuvajtské vojenské velenie, ktoré na svojom území hostí významný kontingent amerických vojakov, totiž prakticky v rovnakom čase oznámilo plnú aktiváciu svojich systémov protivzdušnej obrany. Kuvajtská armáda potvrdila úspešné zachytenie raketových a dronových hrozieb, hoci sa nateraz oficiálne nevyjadrila k tomu, z akého územia útoky na ich základne smerovali. Tento incident jasne ukazuje, že regionálny konflikt už dávno presiahol hranice dvoch hlavných aktérov a priamo zaťahuje do palebnej línie aj okolité štáty.
Na politickom fronte medzitým pokračuje rétorická prestrelka, ktorá odhaľuje hlbokú strategickú priepasť medzi oboma vládami. Americký prezident Donald Trump počas uplynulého zasadnutia svojho vládneho kabinetu pred novinármi vyhlásil, že Irán má eminentný záujem o uzavretie komplexnej dohody, no dodal, že podmienky Washingtonu zatiaľ neboli splnené. Trump poslal do Teheránu jasný odkaz, že ak nedôjde k zásadnému posunu, Spojené štáty sú pripravené celú záležitosť vyriešiť silou a, ako sám uviedol, prácu jednoducho dokončiť. Šéf Bieleho domu čelí narastajúcemu tlaku a kritike aj z vlastných radov, keďže viacerí jeho radikálnejší republikánski spojenci považujú akékoľvek rokovania s iránskym režimom za prejav slabosti. Prezident však tieto hlasy odmieta a tvrdí, že hoci by mohol podpísať priemernú dohodu okamžite, radšej si počká na skvelý diplomatický výsledok, pričom sa nikam neponáhľa.
Iránska politická elita však odmieta kapitulovať pred americkým tlakom. Ebráhím Azízí, ktorý vedie vplyvný Výbor pre národnú bezpečnosť iránskeho parlamentu, verejne deklaroval, že Teherán neustúpi ani o centimeter zo svojich pozícií. Vo svojom rannom vyhlásení na sociálnej sieti zdôraznil, že Irán má svoje jasne definované červené línie, medzi ktoré patrí nespochybniteľné právo na obohacovanie uránu, držba jadrového materiálu, plná suverenita a autorita nad Hormuzským prielivom a v neposlednom rade úplné zrušenie ekonomických sankcií. Azízí zároveň obvinil Donalda Trumpa, že sa nachádza v strategickej slepej uličke a jeho neustále striedanie tvrdých hrozieb s výzvami na dialóg je len zúfalým pokusom nájsť politické východisko z krízy, ktorú sám vyvolal.
Jedným z najvýbušnejších bodov súčasného sporu zostáva práve štatút Hormuzského prielivu, cez ktorý prúdi podstatná časť svetových dodávok ropy. Donald Trump na pôde kabinetu rázne zmietol zo stola akékoľvek úvahy o tom, že by Spojené štáty akceptovali kompromisný návrh, podľa ktorého by dočasnú kontrolu nad touto námornou tepnou prevzali spoločne Irán a Omán. Americký prezident zdôraznil, že ide o medzinárodné vody, ktoré nebudú patriť žiadnej konkrétnej krajine a nad ich bezpečnosťou budú bdieť americké ozbrojené sily. V tejto súvislosti Trump adresoval nezvyčajne tvrdé varovanie aj samotnému Ománu, keď vyhlásil, že ak sa maskatská vláda nepodriadi medzinárodným pravidlám plavby, Spojené štáty nebudú váhať použiť masívnu vojenskú silu. Podľa jeho slov si je Omán tohto rizika plne vedomý a prispôsobí sa očakávaniam globálneho spoločenstva.
Paralelne s vojenským tlakom sa Washington pokúša o zásadné geopolitické preskupenie síl na Blízkom východe, pričom využíva iránsku krízu ako páku na ostatné arabské monarchie. Trump opätovne vyzval kľúčové štáty Perzského zálivu, predovšetkým Saudskú Arábiu, Katar a Spojené arabské emiráty, aby pristúpili k historickým Abrahámovým dohodám a oficiálne uznali štát Izrael. Biely dom dokonca naznačil, že úspešné zavŕšenie akejkoľvek bezpečnostnej dohody s Iránom môže byť priamo podmienené tým, či tieto sunnitské monarchie urobia tento zásadný diplomatický krok smerom k Jeruzalemu. Prezident vyslal spojencom v zálive jasný signál, že takýto posun Spojeným štátom po rokoch vojenskej ochrany jednoducho dlhujú.
Realizácia tohto plánu však naráža na tvrdú realitu blízkovýchodnej diplomacie. Okrem Spojených arabských emirátov, ktoré dohody podpísali už v roku 2020, sa ostatné arabské krajiny do tohto kroku vôbec nehrnú. Oficiálne uznanie Izraela ako židovského štátu totiž predstavuje radikálny rozchod s desaťročia budovanou spoločnou arabskou a moslimskou doktrínou voči palestínskej otázke. Podľa vyjadrenia nemenovaného arabského diplomata pre prestížny portál Politico sú Trumpove vyhlásenia o podmienení iránskej dohody Abrahámovými dohodami len premyslenou domácou politickou taktikou. Táto rétorika má podľa neho primárne uspokojiť a upokojiť radikálnejšie a proizraelsky orientované krídlo republikánskych voličov v USA, no v samotnej realite medzinárodných vyjednávaní s Iránom nebude hrať žiadnu faktickú rolu.