Charakter rusko-ukrajinského konfliktu prechádza neustálymi zmenami a situácia na kľúčových úsekoch frontu zostáva mimoriadne dynamická. Spoluzakladateľ analytického projektu DeepState Roman Pohorylyj upozorňuje, že hoci na niektorých miestach intenzita operácií mierne opadla, ruskí vojaci nepoľavujú v úsilí a neustále hľadajú slabé miesta v ukrajinskej obrane, cez ktoré by mohli preniknúť hlbšie do vnútrozemia. Jedným z najhorúcejších bodov sú v súčasnosti predmestia Kosťantynivky, kde prakticky odštartovali priame boje o mesto. Ruské jednotky sa snažia k tejto dôležitej obci priblížiť na čo najkratšiu vzdialenosť. Veľmi vážny stav pretrváva na Pokrovskom smere, kde sa tvrdo bojuje v oblasti Hryšyne a o kontrolu nad mestom Rodynske. Analytici taktiež zaznamenávajú infiltrovanie ruských skupín pechoty do obcí Vasylivka a Novooleksandrivka. Celkovo zostáva situácia najzložitejšia v regióne miest Pokrovsk a Myrnohrad, pričom mimoriadnu aktivitu vykazuje aj Huljajpole a širší Slavjansky úsek. Pod paľbou sa pravidelne ocitajú aj strategické centrá Slavjansk a Kramatorsk.
Čítajte viac Kremeľ stupňuje tlak: Lavrov hrozí „systémovými údermi“ na Kyjev, Ukrajina hovorí o nehanebnom vydieraní
Ruská armáda musela pre vysoké straty ťažkej obrnenej techniky výrazne prispôsobiť svoju taktiku. Do popredia sa dostáva masívne nasadzovanie pechoty podporovanej ľahkými a rýchlymi dopravnými prostriedkami, ako sú terénne automobily, motocykle a štvorkolky. Postup útočných skupín navyše výrazne uľahčuje nastupujúca jarná vegetácia a hustá zeleň. Rusi ju veľmi aktívne využívajú ako prirodzené maskovanie pred prieskumnými dronmi, čo pre ukrajinských obrancov vytvára vážne dodatočné problémy. Na druhej strane sa však objavujú aj ojedinelé pokusy okupantov o opätovné nahromadenie ťažkej techniky s cieľom preraziť frontovú líniu koncentrovaným úderom. V reakcii na dlhodobú ruskú prevahu v narúšaní logistického zázemia teraz ukrajinské sily na viacerých úsekoch rozvíjajú novú obrannú koncepciu. Ide o budovanie takzvaného systému „middle strike“, teda úderov na strednú vzdialenosť. Táto taktika je badateľná najmä na statických úsekoch južného frontu a jej cieľom je včas zachytiť a eliminovať akýkoľvek nepriateľský postup v hĺbke v blízkosti línie bojového dotyku. Ukrajinskí vojaci tento prístup formujú na základe priamych skúseností z bojov. Systém by však potreboval výraznejšiu podporu a systematické zapojenie zo strany štátnych štruktúr, aby získal potrebnú masovosť, keďže ruská armáda podobné schémy aplikuje už dlhodobo.
Vojna sa mení doslova pred očami, čo dokumentuje aj pohľad na prifrontové cesty, ktoré sú dnes kvôli permanentnej hrozbe zhora masívne pokryté protidronovými sieťami. Riziko pre civilné obyvateľstvo dramaticky vzrástlo a šanca na zásah nepriateľskou muníciou je dnes neporovnateľne vyššia ako pred pol rokom. Ľudia, ktorí v týchto rizikových oblastiach vrátane Kramatorska či Slavjanska stále zostávajú a neodhodlali sa na evakuáciu, sa vystavujú extrémnemu nebezpečenstvu. Špecifická situácia vládne v Záporožskej oblasti, kde sa už niektoré lokality stali terčom informačnej vojny. Príkladom je Malá Tokmačka, ktorej údajné obsadenie ruská propaganda deklarovala už nespočetnekrát, v dôsledku čoho sa z týchto správ v analytickej komunite stal mém. V tomto regióne je momentálne najzložitejším úsekom Huljajpole, zatiaľ čo blízky Orichiv síce zostáva dlhodobým strategickým cieľom ruského velenia, no aktívne útočné operácie tam nepriateľ nateraz nerozvinul.
Vojenský Amazon v praxi: Ukrajinskí velitelia nakupujú drony cez digitálne trhovisko, dodanie trvá deväť dní
Ukrajina posúva digitalizáciu vojenského zásobovania na úplne novú úroveň. Bojové jednotky na fronte dostali v priebehu tohto roka už 485-tisíc bezpilotných lietadiel a ďalšej techniky v celkovej hodnote 31,4 miliardy hrivien, čo je približne 609 miliónov eur. Tento masívny objem technológií prúdi k vojakom cez špeciálne zbrojné internetové trhovisko DOT-Chain Defence, ktoré vyvinula Agentúra pre obranné obstarávanie DOT. O úspechu platformy informoval ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov. Tento e-shop so zbraňami funguje ako pružný doplnok k tradičným centralizovaným štátnym dodávkam. Hlavná výhoda spočíva v decentralizácii rozhodovania, kedy priami velitelia v zákopoch najlepšie vedia, čo ich úsek frontu v danej chvíli potrebuje. Bojové podrozdelenia dostávajú pridelené rozpočtové prostriedky, s ktorými môžu na platforme samostatne disponovať. Výber techniky tak plne kopíruje aktuálnu situáciu na bojisku.
Čítajte viac Ukrajinský minister obrany Fedorov: Súkromná protivzdušná obrana už zostreľuje ruské drony
Celý systém je navrhnutý s dôrazom na maximálnu rýchlosť a elimináciu byrokracie. Odpadá akékoľvek papierovanie či zložité schvaľovacie procesy na ministerstve. Princíp je priamočiary: armáda si kliknutím vyberie konkrétny tovar a štát prostredníctvom agentúry kompletne zastreší zmluvnú agendu, platbu a logistiku. Výsledkom je bezkonkurenčná rýchlosť, kedy od momentu kliknutia na objednávku po fyzické prevzatie techniky vojakmi v prvej línii uplynie v priemere len deväť dní. V súčasnosti ponuka trhoviska zahŕňa takmer 800 položiek od viac ako dvoch stoviek ukrajinských výrobcov. Spektrum produktov sa navyše neustále rozširuje. Na základe priamych požiadaviek z frontu už velitelia nekupujú len samotné drony, ale aj špecifickú muníciu či zhadzovacie mechanizmy pre bezpilotné systémy. Systém je navyše prepojený s platformou Brave1 Market, kde môžu jednotky získavať bonusovú techniku za vernostné takzvané e-Body v rámci vládneho programu Armáda dronov.
Čítajte viac Dronová prevaha sa otáča: Ukrajina v marci prvýkrát vypustila viac bezpilotných lietadiel než Rusko
Aby sa celý technologický trh ešte viac rozhýbal, ministerstvo obrany zaviedlo cez agentúru DOT systém zálohových platieb vopred. Efektívne domáce firmy tak dostávajú prevádzkový kapitál okamžite, čo im umožňuje radikálne zrýchliť výrobu a promptne dodávať inovácie na front. Súbežne s týmto projektom štát masívne spravuje aj veľké centralizované nákupy, pričom tempo dodávok v roku 2026 už teraz výrazne predbieha minuloročné štatistiky. Za prvé štyri mesiace tohto roka zaznamenala armáda obrovský nárast v dodávkach najmodernejších technológií. Ide najmä o vysoko odolné FPV drony riadené cez optické vlákna, ťažké aj ľahké bombardovacie drony, prieskumné krídla, útočné drony kategórie mid-strike a deep-strike, osvedčené kvadrokoptéry Mavic a taktiež špeciálne drony určené na stíhanie a ničenie ruských Shahedov. Podľa ministra Fedorova je cieľom prebiehajúcej transformácie vytvoriť z ukrajinského systému vojenského obstarávania ten najtransparentnejší a najefektívnejší mechanizmus na svete.
Čítajte viac The Economist: Ukrajina preberá na fronte iniciatívu
Bielorusko je pripravované pripravuje na možnú úlohu odpaľovacej rampy pre ruské drony
Moskva a Minsk v týchto dňoch intenzívne pracujú na budovaní informačného pozadia, ktoré má obhájiť nový, nebezpečný rozmer ich vojenskej spolupráce. Všetko nasvedčuje tomu, že strategickým zámerom je ospravedlniť odpaľovanie ruských bezpilotných lietadiel proti Ukrajine priamo z bieloruského územia. Kľúčovú úlohu v tejto spravodajskej hre prevzal tajomník bieloruskej Rady bezpečnosti generálporučík Alexander Volfovič, ktorý vyhlásil, že bieloruské sily zaznamenali za uplynulý týždeň až 116 pokusov ukrajinských dronov o narušenie štátnej hranice. Volfovič zašiel ešte ďalej, keď obvinil Kyjev zo zámerného cielenia na bieloruskú pohraničnú infraštruktúru. Tieto stupňujúce sa vyhlásenia prichádzajú presne v čase, keď ukrajinskí predstavitelia otvorene varujú pred enormným tlakom Kremľa na Minsk, aby sa zapojil do operácií namierených proti Ukrajine alebo dokonca proti niektorému zo štátov NATO.
Ukrajinsko-bieloruská hranica má celkovú dĺžku 1 084 kilometrov. Tento rozsiahly úsek sa tiahne od trojmedzia s Poľskom na západe až po trojmedzie s Ruskou federáciou na východe. Významná časť tejto hranice prechádza geograficky náročným a močaristým terénom historického regiónu Polesie a taktiež zahŕňa uzatvorenú zónu v okolí Černobyľskej jadrovej elektrárne.
Hoci rétorika Minska naberá na agresivite, reálna hrozba klasickej pozemnej invázie z Bieloruska zostáva naďalej minimálna. Analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) nepotvrdili žiadne masívne zhromažďovanie vojsk na bielorusko-ukrajinskej hranici, ktoré by bolo potrebné na uskutočnenie takého rozsiahleho pozemného manévru. Rusko navyše v súčasnosti nedisponuje voľnými personálnymi ani materiálnymi rezervami, ktorými by mohlo prípadný bieloruský útok pozemných síl adekvátne podporiť. Skutočný plán je preto oveľa sofistikovanejší a zameriava sa na vzdušný priestor. Moskva plánuje zneužiť údajné narušenia bieloruských hraníc ako zámienku na spustenie masívnych „odvetných“ dronových úderov. Z vojensko-taktického hľadiska by otvorenie tohto smeru prinieslo ruskému veleniu obrovskú strategickú výhodu. Umožnilo by im to viesť nepretržité útoky na kľúčové ukrajinské pozemné komunikačné línie na západe a severozápade krajiny, kam doteraz ruské drony štartujúce z materského územia doletia len s ťažkosťami, pričom strácajú na presnosti aj užitočnom zaťažení.
Čítajte viac Lukašenko ohlasuje prípravu na vojnu: Už nie je priestor na mierové obdobie
Nové pozície v Bielorusku by otvorili priamu cestu pre ťažké drony typu Shahed a lacnejšie systémy Molnija k životne dôležitým tepnám Ukrajiny. Primárnym terčom by sa mohla stať strategická diaľnica prechádzajúca západnými oblasťami, ktorá slúži ako hlavná zásobovacia trasa z Poľska, a taktiež kritická železničná sieť spájajúca Ukrajinu so západnými spojencami. Hlavný rozdiel oproti doterajším útokom spočíva v dramatickom náraste efektivity. Vypúšťanie dronov v tesnej blízkosti ukrajinských hraníc by umožnilo ruským operátorom kontrolovať stroje prostredníctvom technológie FPV na oveľa väčšiu vzdialenosť hlboko v ukrajinskom tyle. Tým sa rapídne zvýši ich presnosť a schopnosť úspešne zasahovať aj pohybujúce sa ciele, napríklad transporty techniky a munície. Že nejde o teoretickú hrozbu, potvrdzuje aj incident z decembra minulého roka, kedy ruský operátor z bieloruského územia úspešne naviedol FPV dron priamo na ukrajinský nákladný vlak neďaleko Korosteňa v Žytomyrskej oblasti, len päťdesiat kilometrov od hraníc.
Čítajte viac Rusko rozmiestňuje rakety Orešnik na východe Bieloruska
Černihivom otriasol masívny útok, Rusko udrelo aj na desiatky obcí v Sumskej oblasti
V Černihive zaznela v priebehu noci séria približne pätnástich explózií. Šéf mestskej vojenskej administratívy Dmytro Bryžynskyj potvrdil, že terčom masívneho útoku sa stal jeden z miestnych podnikov, ktorý bol vážne poškodený a podľa predbežných správ prakticky zničený. Ukrajinské vzdušné sily pred samotným úderom opakovane varovali obyvateľov pred vlnou útočných bezpilotných lietadiel smerujúcich nad mesto a okolitú oblasť. Dobrou správou nateraz zostáva, že z miesta nahlásených výbuchov zatiaľ neboli hlásené žiadne obete ani zranení.
Čítajte viac Ruská rétorika verzus realita na fronte: Putin opäť obhajuje obrovské straty a prorokuje kolaps Kyjeva
Omnoho dramatickejšia situácia však bola v susednej Sumskej oblasti, ktorá sa nachádza pod neustálym tlakom ruského delostrelectva a letectva. Za uplynulých 24 hodín tu ruské vojská ostreľovali až 20 rôznych obcí a miest. Regionálna polícia potvrdila zranenia dvoch osôb. V Seredyno-Budskej komunite zasiahol nepriateľský dron priestor, kde zranil službukonajúceho policajta a 55-ročnú ženu. Útoky v Sumskom regióne poškodili desiatky objektov. V Hluchivskej komunite výbuchy zdemolovali súkromný rodinný dom, priľahlé hospodárske budovy a lokálnu kaviareň. Samotná Sumská komunita hlási poškodenie viacerých obytných budov, administratívneho objektu, civilných vozidiel a miestneho pneuservisu. Ruské ostreľovanie v tejto oblasti navyše spôsobilo rozsiahly lesný požiar, ktorý museli hasiči urýchlene lokalizovať. Terčom sa stala aj Bilopiľská komunita, kde úrady taktiež dokumentujú škody na domoch a majetku obyvateľov. Moskva tak pokračuje v taktike systematického ničenia pohraničného zázemia a civilných štruktúr s cieľom vyvolať paniku a destabilizovať severné krídlo ukrajinskej obrany.
Čítajte viac Neviditeľní lovci v éteri: Ako ukrajinskí analytici jednotiek rádioelektronického prieskumu čítajú ruský strach a maria ofenzívy
Na frontovej línii bolo počas uplynulého dňa, 26. mája 2026, zaznamenaných 296 bojových stretov Obranných síl Ukrajiny s ruskými jednotkami. Ako uvádza agentúra Ukrinform, vyplýva to z vyhlásenia Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny na sociálnej sieti Facebook o situácii k 8:00 hod. dňa 27. mája. Nepriateľ uskutočnil 76 leteckých úderov, pri ktorých zhodil 239 riadených leteckých bômb. Rusi taktiež nasadili 7 089 samovražedných dronov a uskutočnili 2 568 delostreleckých ostreľovaní, z toho 36-krát zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 358 950 (včera o 1 000) vojakov.
Čítajte viac Rusi počas dvoch dní takmer nepretržitého ostreľovania vyslali na Ukrajinu viac ako 1 600 rakiet a útočných dronov
Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 150 zo 163 bezpilotných lietadiel, ktorými ruskí vojaci útočili na Ukrajinu od večera 26. mája. Ako uvádza agentúra Ukrinform, informovali o tom Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny v aplikácii Telegram. Od utorka 26. mája 18:00 hod. Rusi útočili 163 dronmi typu Shahed (vrátane verzií s prúdovým pohonom), Gerbera, Italmas a imitačnými dronmi Parodija zo smerov: Kursk, Brjansk, Orjol, Millerovo, Šatalovo (Rusko). Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja (REB) a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Obranných síl Ukrajiny. Zaznamenané boli zásahy ôsmich útočných dronov v siedmich lokáciách a taktiež pády trosiek zostrelených dronov v štyroch lokalitách.
