Geopolitické napätie okolo ukrajinského hlavného mesta opäť prudko eskaluje. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov z poverenia prezidenta Vladimira Putina telefonoval so svojím americkým náprotivkom Marcom Rubiom, aby mu adresoval priame varovanie. Moskva podľa jeho slov pristupuje k „systémovým a dôsledným úderom“ na objekty v Kyjeve a Washingtonu dôrazne odporučila, aby zabezpečil evakuáciu svojho diplomatického personálu. Ruská strana tieto kroky obhajuje tým, že ciele v metropole slúžia potrebám Ozbrojených síl Ukrajiny a ide o centrá prijímania príslušných rozhodnutí. Lavrov zároveň obvinil Európu a Kyjev z podkopávania predchádzajúcich dohôd z Anchorage z augusta 2025, ktoré mali otvárať cestu k dlhodobému urovnaniu konfliktu. Americké ministerstvo zahraničných vecí nateraz detaily rozhovoru nešpecifikovalo a obmedzilo sa na vyhlásenie, že diplomati si vymenili názory na vojnu, bilaterálne vzťahy a situáciu v Iráne.
Ukrajinská diplomacia reagovala na nové hrozby mimoriadne ostro a označila ich za nehanebné vydieranie. Podľa Ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny sa Moskva týmito vyhláseniami fakticky priznala, že jej ostreľovanie je cielene zamerané na zastrašovanie zahraničného diplomatického zboru, čo bude slúžiť ako cenný dôkaz v budúcich medzinárodno-právnych procesoch proti agresorovi. Kyjev zároveň upokojuje situáciu a pripomína, že celková úroveň bezpečnostných hrozieb zostáva rovnaká ako v predchádzajúcich mesiacoch a rokoch. Hovorca ministerstva Heorhij Tychyj na sociálnej sieti X sarkasticky poznamenal, že Rusko bombarduje Kyjev prakticky každý týždeň už viac ako štyri roky a tri mesiace, takže nová rétorika Kremľa je len prázdnym strašením. Ukrajinský rezort diplomacie vyjadril veľkú vďaku všetkým zahraničným misiám, ktoré odmietli ruské ultimáta a zostávajú pracovať v Kyjeve. Veľvyslanci krajín Európskej únie už evakuáciu rázne odmietli a pokračujú v bežnom režime, pričom ukrajinská strana im v prípade potreby ponúkla súčinnosť pri dodatočnom posilnení bezpečnosti.
Hrozby prichádzajú bezprostredne po tom, čo Kyjev v noci na 24. mája zažil jeden z najmasovejších útokov od začiatku plnohodnotnej vojny. Ruská armáda vtedy proti Ukrajine nasadila celkovo 90 striel s plochou dráhou letu a balistických rakiet spolu so 600 útočnými dronmi. Medzi použitými zbraňami bola aj raketa stredného doletu Orešnik, schopná niesť jadrové hlavice. Tento masívny úder si vyžiadal štyri obete, desiatky zranených a spôsobil rozsiahle materiálne škody po celom meste, pričom tlaková vlna poškodila aj kyjevskú kanceláriu stanice Deutsche Welle. Podľa zistení denníka Le Monde ukrajinská a americká spravodajská služba o takýchto plánoch niekedy vedia aj týždeň vopred, čo potvrdzuje aj varovanie veľvyslanectva USA zo 23. mája, ktoré svojich občanov s predstihom upozorňovalo na riziko rozsiahleho vzdušného napadnutia. Ukrajina v tejto situácii opätovne vyzvala svojich západných spojencov, že jedinou správnou odpoveďou na kremeľský nátlak zostáva nepoľavujúca jednota, posilnenie sankčného tlaku a predovšetkým urýchlené dodávky systémov protivzdušnej obrany.
Ruské vzdušné útoky pustošili Odesu aj ďalšie ukrajinské regióny
Ukrajinské mestá majú za sebou ďalšiu nepokojnú noc plnú explózií a ničivých požiarov. Ruská armáda v pondelok 25. mája večer cielila masívny kombinovaný úder na odeský región. Podľa informácií náčelníka oblastnej vojenskej správy Oleha Kipera použili okupačné vojská kombináciu rakiet a útočných dronov. Tento bezohľadný útok si vyžiadal život jedného muža, ktorého sa záchranári a lekári na mieste pokúšali resuscitovať, no, žiaľ, bezúspešne. Ďalší traja ľudia utrpeli zranenia. Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS) musela v Odese urýchlene likvidovať požiar, ktorý vypukol po tom, čo trosky a výbuchy vážne poškodili fasádu a okná objektu infraštruktúry, ako aj priľahlé budovy.
Ničivá vlna ruských útokov neobišla ani Poltavskú oblasť, kde nočné nálety zasiahli civilný sektor a kritickú infraštruktúru. V Poltavskom okrese zničil ruský bezpilotný prostriedok obytný dom, v ktorom spala staršia žena. Záchranárom sa podaril malý zázrak, keď zranenú dôchodkyňu dokázali včas vytiahnuť zo sutín zrútenej stavby a okamžite ju odovzdali do rúk privolaných zdravotníkov. Miestne hasičské zbory mali plné ruky práce aj s hasením ďalších ložísk požiarov, ktoré po útokoch ohrozovali obytné štvrte.
Dramatická situácia nastala v meste Romny v Sumskej oblasti, kde po úderoch na infraštruktúru a obytné domy utrpeli zranenia traja ľudia. Záchranné práce tam navyše skomplikovala bezprostredná hrozba opakovaných náletov, kvôli ktorej museli hasiči zásah dočasne prerušiť a stiahnuť sa do bezpečia. Všetky požiare sa v tejto oblasti nakoniec podarilo úspešne zlikvidovať. Útoky dronov spôsobili škody aj v Koriukivskom okrese v Černihivskej oblasti. Pád nepriateľského bezpilotného lietadla tam zapálil suchú vegetáciu a lesný porast, pričom oheň rýchlo pohltil plochu približne siedmich hektárov. Záchranári však včasným zásahom zabránili katastrofálnemu šíreniu lesného požiaru a situáciu dostali pod kontrolu.
Na frontovej línii bolo za uplynulý deň, 25. mája 2026, zaznamenaných 267 bojových stretov Síl obrany Ukrajiny s ruskými jednotkami. Nepriateľ najviac útočí na Pokrovskom smere. Ako informuje Ukrinform, uvádza sa to v správe Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny na Facebooku o situácii k 8:00 hod. 26. mája. Nepriateľ vykonal štyri raketové údery s použitím štyroch rakiet a vykonal 79 leteckých úderov, pri ktorých zhodil 254 riadených leteckých bômb. Okrem toho Rusi nasadili 8684 samovražedných dronov a vykonali 2848 delostreleckých ostreľovaní, z toho 54 zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 357 950 (včera o 1 010) vojakov.
Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 111 zo 122 bezpilotných lietadiel, ktorými ruskí vojaci útočili na Ukrajinu od večera 25. mája. Ako informuje Ukrinform, Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny o tom bezprostredne informovali na Telegrame. Od pondelka 25. mája 18:00 Rusi zaútočili na Ukrajinu dvomi balistickými raketami Iskander-M z Rostovskej oblasti Ruskej federácie a z dočasne okupovaného Krymu, a tiež 122 útočnými dronmi typu Shahed (vrátane prúdových), Gerbera, Italmas a imitačnými dronmi typu Parodija zo smerov: Orjol, Kursk, Brjansk, Millerovo, Primorsko-Achtarsk (Rusko) a Hvardijske (Krym). Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja (REB) a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Síl obrany Ukrajiny. Zaznamenané boli zásahy 9 útočných dronov a rakiet v 11 lokalitách, a tiež pády zostrelených cieľov (trosiek dronov) v troch lokalitách.