Aprílové prímerie v Libanone, iniciované Spojenými štátmi, prechádza zaťažkávacou skúškou, ktorá môže definitívne pochovať nádeje na diplomatické riešenie. Minulý víkend premenil sever Izraela a priľahlé pohraničie na zónu nepretržitého hučania sirén. Šíitska teroristická skupina Hizballáh totiž rozpútala masívnu sériu dronových útokov, ktoré cielili nielen na izraelských vojakov operujúcich v rámci takzvanej žltej línie v južnom Libanone, ale aj na civilné komunity. Bilancia víkendových stretov je tragická. V piatok prišiel o život dvadsaťtriročný rotný Noam Hamburger, príslušník technického zabezpečenia a údržby z komunity Atlit, ktorého zabil výbuch samovražedného dronu blízko hraničného plotu. Explózia zranila ďalších dvoch vojakov, pričom sobotňajší nálet bezpilotných prostriedkov vyradil z boja dvoch ďalších príslušníkov Izraelských obranných síl (IDF). Rotný Hamburger sa stal deviatym izraelským vojakom, ktorý padol od oficiálneho začiatku prímeria. Celkovo si toto najnovšie kolo bojov, ktoré vypuklo 2. marca ako reakcia Hizballáhu na likvidáciu iránskeho najvyššieho vodcu, vyžiadalo na libanonskej strane už viac ako tri tisícky obetí a životy dvadsiatich dvoch izraelských vojakov.
Zatiaľ čo medzinárodné spoločenstvo upiera zrak k formálnemu dodržiavaniu dohôd, realita na bojisku svedčí o niečom inom. Mimovládna organizácia HonestReporting, ktorá monitoruje médiá, upozornila na do očí bijúcu disproporciu v informovaní. Počas prvých dvadsiatich štyroch dní libanonského prímeria zaútočil Hizballáh na izraelské sily a územie celkovo 220-krát s využitím dronov, rakiet a výbušných systémov. Svetové médiá však tieto incidenty takmer ignorujú, zatiaľ čo odvetné izraelské údery pravidelne vykresľujú ako jednostranné porušovanie dohôd. Hizballáh demonštruje rastúcu odvahu aj agresivitu, čo dokazujú nielen koordinované útoky desiatich výbušných dronov na Kirjat Šmonu či Metulu, ale aj tichý zásah populárneho turistického centra Roš ha-Nikra, kde sa sirény nestihli ani aktivovať. Zverejnené zábery IDF z minulého týždňa navyše odhalili útok dvoch dronov na jednotku preverujúcu sklad zbraní elitných síl Radwan, pri ktorom bol vážne zranený vojenský fotograf.
Tento stupňujúci sa konflikt dostáva úplne nový geopolitický rozmer v kontexte rodiacej sa strategickej dohody medzi Washingtonom a Teheránom. V hebrejských médiách silnejú obavy, že pripravovaný americko-iránsky pakt by mohol Izrael dostať do úzkej uličky a prinútiť ho radikálne obmedziť vojenské operácie proti Hizballáhu. Portál Axios dokonca varoval, že podľa podmienok rodiacej sa dohody by Izrael stratil možnosť preventívnych úderov a na Hizballáh by smel zaútočiť len v prípade, ak hrozbu ako prvý vyprovokuje alebo priamo uskutočí samotná teroristická skupina. To je pre Jeruzalem, ktorý tradične presadzuje doktrínu proaktívnej obrany, neprijateľný scenár. Vodca Hizballáhu Naím Kásim už vyjadril nádej, že dohoda s Iránom pokryje aj Libanon, pričom rázne odmietol akékoľvek odzbrojenie svojej organizácie a označil Spojené štáty za nečestného sprostredkovateľa.
Izraelská politická a vojenská elita prechádza do ofenzívy na diplomatickom aj plánovacom fronte. Premiér Benjamin Netanjahu oznámil, že od amerického prezidenta Donalda Trumpa získal ubezpečenie o zachovaní úplnej slobody konania voči vojenským hrozbám na všetkých frontoch vrátane Libanonu. Izrael už oficiálne informoval Washington, že sa nemieni vrátiť k predchádzajúcemu statusu quo. Požaduje permanentnú kontrolu nad bezpečnostným pásmom s hĺbkou približne sedem až osem kilometrov na libanonskej strane hranice, ktoré IDF obsadila počas jarných operácií. Náčelník generálneho štábu IDF generálporučík Ejal Zamir po návšteve Severného veliteľstva a 401. obrnenej brigády potvrdil schválenie nových plánov na pokračovanie bojov a vyhlásil odhodlanie zasadiť štruktúram Hizballáhu ešte tvrdší úder.
Armádne velenie v súčasnosti zvažuje dve hlavné taktické alternatívy, ako udržať severné komunity v bezpečí pred infiltráciou a bezpilotnými hrozbami. Prvou možnosťou je vybudovanie stálych vojenských pozícií priamo v opustených juholibanonských dedinách, čo by zamedzilo návratu teroristických buniek, ale aj civilného obyvateľstva, ktoré bezpečnostní analytici vnímajú ako štít pre operátorov Hizballáhu. Druhou alternatívou je pretavenie statickej obrany do intenzívnych, vysoko mobilných cielených razií, ktoré by čistili územie bez nutnosti budovať trvalú infraštruktúru, prípadne kombinácia oboch prístupov.
Čas na realizáciu týchto plánov sa kráti a Severné veliteľstvo IDF sa ocitlo v ťažkej situácii. Na jednej strane tlačí na čo najrýchlejšie zničenie logistického zázemia nepriateľa, vrátane nedávno objaveného stometrového podzemného tunela so štyrmi obytnými komplexmi pre teroristov či odpaľovacích základní v oblastiach Tyr a Bikáa. Velitelia si uvedomujú, že rozkaz na zastavenie paľby a stiahnutie môže prísť z noci na ráno. Na druhej strane však masívne stupňovanie tlaku nesie obrovské riziko, pretože Hizballáh sa riadi rovnakou rovnicou. S vedomím blížiaceho sa konca vojenských operácií sa snaží maximalizovať škody na izraelskej strane, čoho dôkazom je aj likvidácia piatich teroristov priamo v ich veliteľstve letectvom IDF po tom, ako zaútočili na izraelské pozície. Pohraničie tak zostáva v plameňoch a namiesto upokojenia situácie pred príchodom veľkej diplomacie zažíva eskaláciu, aká tu nebola od začiatku jari.