Kombinovaný masívny úder ruskej armády z 24. mája 2026, pri ktorom boli na ukrajinské ciele odpálené aj sofistikované a drahé zbraňové systémy vrátane balistickej rakety stredného doletu Orešnik, vyvolal vlnu ostrej kritiky z nečakaného smeru. Ruskí nacionalistickí vojenskí blogeri, takzvaní milblogeri (niekedy nazývaní vojenkori – vojenskí korešpondenti), tieto útoky otvorene spochybňujú a označujú ich za prevažne symbolické gesto. Podľa ich názoru táto demonštrácia sily prichádza v čase, keď ruské sily na fronte prežívajú zjavné neúspechy a nedokážu v prebiehajúcej jarno-letnej kampani dosiahnuť žiadne operačne významné postupy.
Kritika z radov ruských komentátorov sa sústreďuje najmä na neefektívne vynakladanie obrovských finančných prostriedkov. Nasadenie systému Orešnik proti Bilej Cerkvi podľa nich nemalo žiadny jasný ani vojensky dôležitý cieľ. Poukazujú na to, že kým velenie v Moskve investuje do astronomicky drahých raketových úderov na mestá, prvolíniové jednotky trpia kritickým nedostatkom základných zdrojov. Jeden z popredných blogerov otvorene skritizoval armádne velenie za to, že ignoruje akútny deficit FPV dronov na fronte, čo umožňuje ukrajinským silám získať v tejto technológii materiálnu prevahu a úspešne postupovať. Ďalšie hlasy z tejto komunity pripomínajú, že útoky na Kyjev nedokážu zabrániť Ukrajine v presných a citeľných úderoch na ruskú logistiku na okupovaných územiach aj hlboko v ruskom zázemí. Všetko nasvedčuje tomu, že masívny útok na hlavné mesto bol len márnym pokusom armádneho vedenia odpútať pozornosť od vlastných zlyhaní na bojisku a predstierať silu pred domácim i medzinárodným publikom.
Oficiálna rétorika Kremľa pritom opäť naráža na realitu. Ministerstvo obrany RF a podpredseda Rady bezpečnosti Dmitrij Medvedev sa snažili kombinovaný úder ospravedlniť ako odvetu za údajný ukrajinský útok na civilistov a deti v okupovanom Starobiľsku z 22. mája. Zatiaľ čo ukrajinský generálny štáb deklaroval úspešný zásah veliteľstva ruského Centra pre pokročilé bezpilotné technológie Rubikon, Moskva tvrdila, že išlo o školský internát. Snaha Ruska štylizovať sa do roly obrancu civilného obyvateľstva však priamo odporuje jeho dlhodobej a systematickej praxi. Ruská armáda od začiatku konfliktu pravidelne a zámerne útočí na civilnú infraštruktúru po celej Ukrajine, pričom maximalizáciu škôd na civilnom obyvateľstve využíva ako vedomý taktický nástroj vedenia vojny.
Stíhačky F-16 excelovali, no oblohu sami neudržia: Ukrajina naliehavo žiada o rakety PAC-3
Posledný masívny raketový a dronový útok ruskej armády zo 24. mája opäť naplno obnažil najpálčivejší problém ukrajinskej obrany vzdušného priestoru. Hoci západné stíhačky F-16 odviedli počas ruského náletu mimoriadne úspešnú prácu a dokázali efektívne zasahovať proti prichádzajúcim hrozbám, Ukrajina čelí kritickému nedostatku rakiet pre pozemné systémy protivzdušnej obrany, najmä pre komplexy Patriot.
Šéf komunikačného oddelenia Vzdušných síl Ozbrojených síl Ukrajiny Jurij Ihnat otvorene priznal, že obmedzený počet antirakiet je momentálne hlavnou prekážkou pri odrážaní takýchto rozsiahlych úderov. Problémom podľa neho nie je samotný nedostatok odpaľovacích zariadení, ale akútny deficit munície do nich. Keď nepriateľ vypáli naraz približne 90 rakiet, súčasné zdroje Ukrajiny jednoducho nedokážu eliminovať úplne všetko, hoci armáda likviduje ciele vo všetkých fázach letu. Ihnat preto dôrazne apeloval na medzinárodných partnerov, aby urgentne zvýšili dodávky antirakiet PAC-3. Zdôraznil, že arzenál ako balistické strely Iskander-M, systémy S-400 či nadzvukové strely Zirkón a Kinžal nedokáže spoľahlivo zastaviť nič iné, len systémy Patriot s touto špecifickou muníciou. Vážnosť situácie s chýbajúcimi antiraketami potvrdil aj vojenský analytik a poradca ministra obrany pre technologické smery Serhij „Flash“ Beskrestnov. Podľa jeho slov bola bilancia škôd opäť vysoká najmä preto, že počet útočiacich ruských rakiet výrazne prevýšil kapacitné možnosti ukrajinskej PVO.
Analytici zároveň upozorňujú na jasný posun v ruskej stratégii, kde Moskva definitívne stavila na kvantitu a masovosť na úkor presnosti a efektívnosti. Cieľom nedeľňajšieho náletu bolo predovšetkým banálne preťažiť ukrajinské radary a vyčerpať zásoby obranných rakiet. Rusko preto na Kyjev vyslalo nové modifikácie prúdových dronov Geraň-3 a Geraň-4, pričom klasických riadených Shahedov bolo minimum. Ruské velenie navyše útočilo na hlavné mesto podľa zastaraných súradníc z roku 2022. Rakety tak dopadali na objekty, ktoré sú už dávno prázdne alebo zničené, ako napríklad areál veliteľstva pozemných vojsk či závod na Lukjanivke. Z technologického či taktického hľadiska tak útok nepriniesol nič nové, no potvrdil, že bez masívnych a rýchlych dodávok západných antirakiet bude preťažovanie ukrajinského neba pre obranu čoraz zložitejšie.
Porovnanie situácie na Pokrovskom smere, ktorý je Rusmi preferovaný, medzi 1. januárom 2026 a 23. májom 2026
Na frontovej línii bolo počas uplynulého dňa, 24. mája 2026, zaznamenaných 233 bojových stretov Síl obrany Ukrajiny s ruskými vojakmi. Nepriateľ najviac útočí na Pokrovskom a Huljajpoľskom smere. Ako informuje agentúra Ukrinform, uvádza sa to v správe Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny na Facebooku o situácii k 8:00 hod. 25. mája. Nepriateľ vykonal jeden raketový úder, pri ktorom použil 89 rakiet, a 89 leteckých útokov, pri ktorých zhodil 261 riadených leteckých bômb. Okrem toho Rusi nasadili 9975 samovražedných dronov a vykonali 2898 delostreleckých ostreľovaní, z toho 58 zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 356 940 (včera o 1 020) vojakov.
Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 246 z 262 bezpilotných lietadiel, ktorými ruskí vojaci útočili na Ukrajinu od večera 24. mája 2026. Ako informuje agentúra Ukrinform, Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny o tom oznámili na Telegrame. Od nedeľe 24. mája 17:30 hod. Rusi zaútočili na Ukrajinu 262 útočnými bezpilotnými prostriedkami typu Shahed, vrátane prúdových verzií, dronov Gerbera a Italmas, ako aj klamných cieľov typu Parodija. Útoky boli vedené z oblastí: Orjol, Kursk, Šatalovo, Brjansk, Millerovo, Primorsko-Achtarsk (Rusko) a Hvardijske (dočasne okupovaný Krym). Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky elektronického boja (REB), systémy bezpilotných prostriedkov a mobilné palebné skupiny Síl obrany Ukrajiny. Zaznamenané boli zásahy 10 útočných dronov v deviatich lokalitách a taktiež pády zostrelených dronov (ich trosiek) v siedmich lokalitách.