Ruský prezident Vladimir Putin už po druhýkrát v priebehu jedného roka verejne vyhlásil, že masívne ľudské straty, ktoré Ruská federácia znáša počas vojny na Ukrajine, nie sú márne. Na stretnutí s vojakmi a absolventmi vládneho programu „Čas hrdinov“ zdôraznil, že každá jedna obeť mala svoj zmysel a poslúžila vyššiemu cieľu. Týmto vyhlásením nadviazal na svoje slová z augusta 2025, kedy počas schôdzky s Alexandrom Lukašenkom na Valaame tvrdil, že padlí vojaci vytvorili podmienky pre súčasný postup a že všetko, čo bolo Ukrajine zabraté, už natrvalo patrí Rusku. Šéf Kremľa opísal situáciu na bojovom poli ako úspešnú, pričom vyzdvihol najmä výrazný pohyb vpred v záporožskom smere pod vedením zoskupení Východ a Dnepr.
Čítajte viac Neviditeľní lovci v éteri: Ako ukrajinskí analytici jednotiek rádioelektronického prieskumu čítajú ruský strach a maria ofenzívy
Tieto optimistické vyhlásenia z Moskvy však ostro kontrastujú s nezávislými analýzami a údajmi o skutočnom vývoji na fronte. Podľa overených prepočtov portálov Mediazona a BBC bolo menovite identifikovaných už viac ako 221-tisíc padlých ruských vojakov. Washingtonské Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) odhaduje, že do januára tohto roka stúpol počet len samotných zabitých na ruskej strane na 325-tisíc. Celkové straty Kremľa vrátane zranených sa už takmer vyšplhali k hranici 1,2 milióna ľudí. Analytici tieto čísla označujú za bezprecedentné, keďže žiadna svetová mocnosť neutrpela také masívne straty v jednom konflikte od konca druhej svetovej vojny. Navyše sa výrazne spomalilo aj tempo samotného ruského postupu, ktoré v úvode roka kleslo na necelé tri štvorcové kilometre za deň, čo je tretinová rýchlosť v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.
Čítajte viac Ukrajinský dronový úder v Syzrani si vyžiadal obete a prehĺbil ruskú palivovú krízu
Tvrdenia o katastrofe Kyjeva na pozadí vlastných neúspechov
Napriek nepriaznivej štatistike a preukázateľným územným stratám na začiatku roka 2026 sa Vladimir Putin snaží vykresliť situáciu ukrajinskej armády ako kritickú až katastrofálnu. Pri komentovaní ukrajinského úderu na okupovaný Starobelsk vyhlásil, že kyjevský režim sa uchyľuje k zúfalým činom kvôli neustálym zlyhaniam, opúšťaniu obcí a masovej dezercii. Podľa ruskej hlavy štátu Ukrajine nepomáha západná pomoc, ktorú tamojší predstavitelia údajne okamžite rozkrádajú, ani nútená mobilizácia, pri ktorej sú ľudia na uliciach chytaní ako túlavé psy a posielaní na front bez adekvátneho výstroja.
Čítajte viac Potrubím Družba netiekla ropa, ale ruskí vojaci, doplatili na to. Ich plán sa skončil katastrofou
Zahraničné obranné inštitúcie však vidia situáciu inak a úspechy ukrajinskej ofenzívy pripisujú konkrétnym taktickým faktorom. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) potvrdil, že len v priebehu apríla stratila ruská armáda 116 štvorcových kilometrov okupovaného územia, pričom Pentagón odhaduje celkovú bilanciu oslobodeného územia v prvých mesiacoch roka na približne 400 štvorcových kilometrov. Podľa Obrannej spravodajskej agentúry USA (DIA) sa tento ukrajinský prielom podaril vďaka dočasnému, no podstatnému oslabeniu ruských síl. To bolo zapríčinené najmä cieleným odpojením terminálov satelitného internetu Starlink, ktoré dovtedy ruské jednotky nelegálne využívali, a tiež neuváženým rozhodnutím Kremľa zablokovať komunikačnú sieť Telegram, ktorá slúžila ako hlavný koordinačný nástroj ruských vojakov priamo na bojisku. Tlak ukrajinskej armády sa prejavuje aj v zázemí, kde masívne útoky bezpilotných lietadiel donútili ruské úrady výrazne obmedziť strategickú logistickú trasu po takzvanom suchozemskom koridore z Rostova nad Donom na anektovaný Krym.
Čítajte viac Ukrajinské drony zasiahli strategický chemický závod a významnú rafinériu v Rusku
Ruská služba BBC a Mediazona zozbierali k 23. máju 2026 221 206 mien ruských vojakov, ktorí zomreli od začiatku vojny v Ukrajine. Od 9. mája 2026 pribudlo na zozname 3 398 mien. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia zaznamenala od 24. februára 2022 vo vojne v Ukrajine nasledovné straty:
- okolo 1 354 810 osôb;
- 11 949 tankov;
- 24 599 bojových obrnených vozidiel;
- 42 579 delostreleckých systémov;
- 1 799 salvových raketometov;
- 1 394 prostriedkov protivzdušnej obrany;
- 436 lietadiel;
- 353 vrtuľníkov;
- 1 444 pozemných robotických komplexov;
- 306 478 bezpilotných lietajúcich prostriedkov operačno-taktickej úrovne;
- 4 632 riadených striel s plochou dráhou letu;
- 33 lodí/člnov;
- 2 ponorky;
- 98 406 ks automobilovej techniky a autocisterien;
- 4 212 ks špciálnej techniky;
Čítajte viac Sergej Lavrov o vojne v Ukrajine: Naše ciele sú určené najvyšším hlavným veliteľom. My ich dosahujeme
Zelenskyj ohlásil oslobodenie stoviek kilometrov štvorcových a zintenzívnenie diplomacie
Ukrajinské obranné sily zaznamenávajú od začiatku roka 2026 významné územné úspechy. Prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom najnovšom videopríhovore oznámil, že pod kontrolu Kyjeva sa podarilo vrátiť už 590 štvorcových kilometrov územia. Podľa hlavy štátu sú súčasné pozície Ukrajiny na fronte podstatne silnejšie, než tomu bolo v predchádzajúcich rokoch. Súčasný vývoj na bojisku podľa Zelenského jasne ukazuje, že strategický trend nehrá v prospech ruských okupantov. Kľúčovú rolu v tomto posune zohráva nielen narastajúca efektivita pri eliminácii živého ruského personálu, ale aj pretrvávajúci medzinárodný tlak. Kombinácia vojenských strát na fronte a tvrdých sankčných opatrení vo všetkých formách má za cieľ jediné – dotlačiť Moskvu k tomu, aby uprednostnila diplomatické riešenie konfliktu pred pokračovaním agresie.
Foto: SITA/AP, Ebrahim Noroozi
Spravodajská diplomacia a tlak na spojencov
Paralelne s operáciami na bojovom poli vyvíja Kyjev intenzívnu aktivitu aj na diplomatickom fronte. Zelenskyj potvrdil, že kľúčovým európskym partnerom – Francúzsku, Veľkej Británii a Nemecku – odovzdal čerstvé dáta z ukrajinských spravodajských služieb. Tieto materiály detailne popisujú tak ďalšie vojenské zámery, ako aj politické plány Kremľa. Ukrajinské vedenie zdôrazňuje, že získané spravodajské informácie musia slúžiť ako impulz pre akceleráciu medzinárodnej pomoci a politických rokovaní. V tejto súvislosti Kyjev aktuálne očakáva spätnú väzbu aj od Spojených štátov. Od americkej strany sa očakáva vyjadrenie k možným formátom budúcich rokovaní a k presnému harmonogramu bilaterálnych či multilaterálnych stretnutí, ktoré by pomohli zaktivizovať globálnu diplomaciu.
