Využívanie dronov na vojenské účely zažíva prudký vzostup v každom kúte sveta vrátane Afriky. Prebiehajúce vojny v Saheli, v Demokratickej republike Kongo (DRK) a v Sudáne poskytujú jasné príklady kľúčovej úlohy, ktorú si tieto nástroje vydobyli v hlavných konfliktoch na kontinente. Podrobná analýza nasadených modelov odhaľuje zodpovednosť mnohých cudzích mocností, ktoré exportujú modely domácej produkcie do všetkých kútov kontinentu, čím menia tradičný spôsob boja a prispievajú k nepredvídateľnosti konfliktov. Arzenály ozbrojených skupín sa neustále rozrastajú a diverzifikujú, pričom medzinárodní aktéri využívajú krehkosť týchto oblastí na rozširovanie svojho globálneho vplyvu.
Technologické preteky v Saheli a hrozba pre Spojené štáty
V Saheli bojujú vojenské junty Mali, Burkiny Faso a Nigeru (vedené Assimi Goïtom, Ibrahimom Traorém a Abdourahamanom Tchianim) proti islamskému fundamentalizmu, najmä proti širokej džihádistickej aliancii Jama’a Nusrat ul-Islam wa al-Muslimin (JNIM). Ozbrojené strety v regióne Liptako-Gourma zaznamenali obrovský nárast vo využívaní dronov obidvomi stranami. Kým štátne armády nakupujú od tureckých firiem sofistikované modely ako Bayraktar TB2, Akıncı a Aksungur, ktoré dokážu operovať vo veľkých výškach a s dlhým doletom, fundamentalisti odpovedajú lacnými civilnými dronmi ako DJI Mavic alebo DJI M30T. Tieto bežne dostupné drony prispôsobujú na vojenské účely pomocou rudimentálnych techník, čo ich robí obzvlášť nebezpečnými. Okrem JNIM začala drony využívať aj odnož Islamského štátu ISSP (Islamic State in the Sahel Province), ktorá ich prvýkrát nasadila 29. januára tohto roku pri útoku na letisko v Niamey v Nigeri.
Táto expanzia džihádistických skupín v Saheli začína budiť vážne obavy vo Washingtone. Generál Dagvin Anderson, šéf Veliteľstva USA pre Afriku (Africom), varoval pred Senátom USA, že africké odnože Islamského štátu a al-Káidy majú vôľu zasiahnuť americké záujmy. Americký spravodajský a vojenský aparát v Afrike je však obmedzený a disponuje len minimálnymi potrebnými zdrojmi. Situáciu zhoršuje strata západného vplyvu, narušenie vzťahov s miestnymi juntami a vyhostenie amerických síl zo strategických základní. Generál Anderson označil za kritický bod najmä Mali, kde by prípadné dobytie hlavného mesta Bamako džihádistami znamenalo zásadnú zmenu pravidiel hry, pritiahlo nových bojovníkov a posilnilo ich medzinárodnú legitimitu.
Napriek obmedzeniam USA pokračujú v protiteroristických operáciách, čo dokazuje nedávne spoločné usmrtenie dvojky ISIS, Abu-Bilala al-Minukiho, v spolupráci s nigérijskými silami. Aby však Africom dokázal eliminovať „čiernu dieru“ spravodajských informácií v Saheli, žiada v rozpočte na rok 2027 investície do systémov ISR (Intelligence, Surveillance, Reconnaissance – spravodajstvo, prehľad, prieskum), pričom sa plánuje zamerať na satelitné systémy, komerčné platformy a umelú inteligenciu.
Zástupná vojna v Kongu a zapojenie súkromných armád
V Demokratickej republike Kongo sa drony stali ústredným prvkom v bojoch štátnej armády (FARDC) proti rebelskej skupine Mouvement du 23 mars (M23), ktorá vedie zástupnú vojnu s podporou Rwandy. M23 disponuje kamikadze dronmi EOS VTOL od estónskej spoločnosti Threod Systems. Na druhej strane konžská armáda masívne nasadzuje drony čínskej a tureckej výroby (napríklad CH-4B) z letiska v Kisangani. Od začiatku roka 2026 uskutočnila FARDC viac ako 60 dronových útokov, pričom pri jednom z nich zahynul hovorca M23 Willy Ngoma, no iný útok z 11. marca nešťastne pripravil o život aj francúzsku pracovníčku UNICEF-u Karine Buisset.
Do tohto konfliktu navyše vstúpil dôležitý medzinárodný prvok. Konžská vláda uzavrela dohodu s Erikom Princeom, zakladateľom súkromnej vojenskej spoločnosti Blackwater. Princeovi muži začali vo februári 2026 podporovať konžských vojakov pri obsluhe dronov a pomohli im znovudobyť mesto Uvira z rúk rebelov. Okrem M23 využívajú drony na špionáž a sledovanie aj ďalšie fundamentalistické skupiny na východe krajiny, napríklad Allied Democratic Forces (ADF).
Sudánska humanitárna kríza pod paľbou bezpilotných lietadiel
Tretím kľúčovým bojiskom je Sudán, kde prebieha najväčšia humanitárna kríza na svete. V konflikte proti sebe stoja Sudánske ozbrojené sils (SAF) pod vedením generála Abdela Fattaha al-Burhana a Sily rýchlej podpory (RSF), ktoré vedie Mohamed Hamdan Dagalo (Hemedti). Obe strany vytvorili rozsiahle a pestré flotily bezpilotných lietadiel. Vládne sily SAF využívajú iránske drony Mohajer-6, domáce modely Zajil-3 a Safrouq, čínske DJI Mavic, turecké Bayraktar TB2 a najnovšie aj turecko-pakistanské kamikadze drony Yiha-III. Naopak, povstalci z RSF sa spoliehajú na drony čínskej výroby Wing Loong II a FH-95, ktoré získavajú predovšetkým cez Spojené arabské emiráty. Masívne nasadenie dronov zo strany RSF od konca roka 2024 výrazne oslabilo doterajšiu vzdušnú dominanciu vládnych síl a umožnilo rebelom ovládnuť rozsiahle oblasti južného Darfúru a Kordofánu.
Prípad Sudánu, podobne ako situácia v Saheli a Kongu, jasne ukazuje, s akou ľahkosťou dokážu aj neštátne zbrojné skupiny získať moderné technológie. Export dronov od mocností ako Turecko, Čína či Spojené arabské emiráty mení lokálne konflikty na hrozbu s globálnym dosahom, čo potvrdzujú aj obavy amerického veliteľstva Africom. Sahel a ďalšie africké regióny už nie sú len lokálnym problémom, ale potenciálnym inkubátorom globálnych hrozieb, čo si bude vyžadovať rázny a predefinovaný prístup zo strany celého medzinárodného spoločenstva.