Americký prezident Donald Trump oznámil nečakané zrušenie rozsiahleho vojenského útoku na Irán, ktorý bol naplánovaný na utorok. K tomuto rozhodnutiu dospel po tom, čo ho kľúčoví spojenci z regiónu Perzského zálivu, konkrétne katarský emir, saudskoarabský korunný princ a prezident Spojených arabských emirátov, ubezpečili o obnovení vážnych rozhovorov s Teheránom. Títo lídri vyjadrili presvedčenie, že nová dohoda je na dosah a bude prijateľná pre Spojené štáty aj celý Blízky východ. Trump však jasne deklaroval, že akceptovateľná zmluva musí definitívne zamedziť tomu, aby Irán získal jadrové zbrane. Zároveň inštruoval armádnych generálov, aby zostali v plnej pohotovosti a boli pripravení spustiť masívny útok v prípade, že diplomatické úsilie v najbližších dňoch zlyhá.
Hoci Biely dom trvá na prísnych podmienkach, v zákulisí sa začínajú objavovať náznaky americkej flexibility. Podľa iránskych diplomatických zdrojov mal Washington prejaviť ochotu dočasne zmraziť ropné sankcie a umožniť Teheránu obmedzené civilné jadrové aktivity pod dohľadom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Tieto ústupky prichádzajú v čase, keď americká verejná mienka vyjadruje s pokračujúcim konfliktom nesúhlas, čo sa odráža aj na klesajúcich preferenciách súčasného prezidenta pred blížiacimi sa voľbami do Kongresu. Izrael a USA napriek tomu pokračujú v intenzívnych vojenských prípravách a izraelský premiér Benjamin Netanjahu opakovane zvoláva bezpečnostný kabinet pre prípad, že by sa rozhovory opäť ocitli na mŕtvom bode.
Jadrové ultimáta a komplikované vyjednávanie
Vyjednávacie pozície oboch strán konfliktu sú zatiaľ plné protirečení a vzájomného tlaku. Washington predložil päťbodový zoznam požiadaviek, v ktorom žiada redukciu iránskych jadrových zariadení na jediné funkčné stanovište a odovzdanie zásob vysoko obohateného uránu priamo do USA. Iránska strana prostredníctvom svojich médií označila tieto podmienky za prehnané a obvinila Spojené štáty, že sa snažia pri vyjednávacom stole získať to, čo nedosiahli na bojisku. Teherán prostredníctvom pakistanského sprostredkovateľa naopak požaduje úplné zrušenie dlhodobých sankcií, uvoľnenie zmrazených finančných aktív v zahraničí a zaplatenie vojnových reparácií za konflikt, ktorý považuje za nezákonný.
Súčasne s týmito diplomatickými diskusiami zostáva situácia na poli reálnej obrannej pripravenosti napätá. Akékoľvek doterajšie iránske protinávrhy považujú americkí predstavitelia za nedostatočné a otvorene varujú, že ak Teherán neukáže reálnu snahu o detailný dialóg, diplomatickú reč opäť nahradia bomby. Riziko obnovenia bojov po krehkom aprílovom prímerí je stále vysoké, keďže Irán odmieta trvalé zastavenie obohacovania uránu na šesťdesiatpercentnú úroveň, ktorá podľa západných expertov nemá žiadne zmysluplné civilné využitie.
Kontrola nad Hormuzským prielivom a hrozba energetickej krízy
Paralelne s politickými rozhovormi sa vyostruje situácia okolo strategických námorných trás. Iránsky najvyšší bezpečnostný orgán oznámil vytvorenie nového Úradu pre prieliv v Perzskom zálive, ktorého cieľom je uplatňovať plnú suverenitu nad Hormuzským prielivom a zaviesť poplatky za prechod prechádzajúcich komerčných lodí. Teherán už začal rozosielať námorným prepravcom nové záväzné nariadenia a potvrdil prvé príjmy z týchto poplatkov. Keďže táto kľúčová vodná cesta zostáva v dôsledku vojnového stavu zväčša uzavretá a USA reagovali vlastnou blokádou iránskych prístavov, globálny trh s energiami čelí obrovskému tlaku. Medzinárodná energetická agentúra varovala pred rýchlym vyčerpávaním svetových zásob ropy, pričom uvoľnenie strategických rezerv štátov G7 situáciu rieši iba dočasne.
Regionálne varovania a útoky na infraštruktúru
Iránska diplomacia zároveň ostro vystúpila proti zbližovaniu niektorých arabských štátov s Izraelom. Teherán varoval krajiny v regióne, predovšetkým Spojené arabské emiráty, že prítomnosť amerických a izraelských síl neprinesie Blízkemu východu bezpečnosť, ale naopak podnieti ďalšiu vlnu nestability. Iránsky rezort zahraničia vyzval susedné štáty, aby prevzali kontrolu nad vlastným územím a neposkytovali svoje zdroje zahraničným aktérom. Napriek deklaráciám o mierových úmysloch voči susedom zostávajú vzťahy v regióne kritické. Spojené arabské emiráty čelia od začiatku vojnového konfliktu opakovaným útokom a najnovší incident s nasadením nepriateľského dronu spôsobil požiar v ich jedinej jadrovej elektrárni, čo len zvýrazňuje krehkosť aktuálneho prímeria.