Potom, čo Irán vydal oficiálnu odpoveď na najnovší mierový návrh Spojených štátov na ukončenie vojny, prezident Donald Trump vyhlásil, že iránsku reakciu kategoricky odmieta. Vo svojom vyhlásení ju označil za absolútne neprijateľnú, čím dal jasne najavo, že Washington nie je ochotný ustúpiť z nastavených podmienok. Správy z nedele naznačujú, že Irán zaslal svoju odpoveď prostredníctvom pakistanských sprostredkovateľov, pričom Teherán sa podľa iránskych médií sústredil na požiadavky na ukončenie vojny na všetkých frontoch. To zahŕňa nielen priame operácie, ale aj zastavenie izraelských aktivít proti Hizballáhu v Libanone a okamžité ukončenie americkej námornej blokády Hormuzského prielivu.
Podľa agentúry Tasnim News, ktorá je úzko spriaznená s iránskym režimom, Teherán vo svojom protinávrhu vyzval na okamžité ukončenie vojny a nastolenie dlhodobého prímeria v Libanone. Medzi ďalšie kľúčové požiadavky patrí úplné a bezpodmienečné zrušenie všetkých sankcií zo strany USA, prepustenie zmrazených iránskych aktív v zahraničí a garancia neobmedzeného vývozu iránskej ropy na svetové trhy. Iránsky režim navyše deklaroval požiadavku na plnú suverenitu a kontrolu nad strategicky kritickým Hormuzským prielivom, čo je pre Washington a jeho spojencov dlhodobo neprijateľný bod.
Reakcia Donalda Trumpa na seba nenechala dlho čakať a prišla prostredníctvom jeho sociálnej siete Truth Social. Vo svojom príspevku nešetril kritikou na adresu iránskych vyjednávačov. Práve som si prečítal odpoveď od takzvaných zástupcov Iránu, uviedol prezident. Nepáči sa mi to, je to absolútne neprijateľné, dodal s tradičným dôrazom na nekompromisný postoj USA. V ďalších príspevkoch Trump ostro útočil aj na administratívu bývalého prezidenta Baracka Obamu, ktorú obvinil z minulej slabosti voči Teheránu. Podľa Trumpa sa Irán príliš dlho smial Spojeným štátom, ale táto éra sa podľa jeho slov definitívne skončila.
Prezident zdôraznil, že Irán sa so svetovým spoločenstvom zahráva už 47 rokov, pričom využíva taktiku neustáleho odkladania a zavádzania. Pripomenul obete iránskych bombových útokov, potláčanie domácich protestov a nedávne tragické udalosti, pri ktorých prišlo o život tisíce neozbrojených demonštrantov. Trumpov postoj naznačuje, že USA nebudú akceptovať nič iné ako úplné podriadenie sa ich jadrovým požiadavkám. Hoci denník The Wall Street Journal naznačil, že Irán by mohol uvažovať o pozastavení obohacovania uránu na kratšie obdobie, než je požadovaných 20 rokov, pre Biely dom zostáva akýkoľvek kompromis v tejto oblasti nedostatočný.
Iránsky prezident Masúd Pezeškiján medzitým potvrdil vzdorný postoj Teheránu. Vo svojom vyhlásení na sieti X uviedol, že Irán nikdy neskloní hlavu pred nepriateľom a že diskusia o dialógu v žiadnom prípade neznamená kapituláciu alebo ústup z národných záujmov. Tento postoj len prehĺbil diplomatickú priepasť medzi oboma stranami. Situáciu komplikujú aj správy zo štátov Perzského zálivu, ako sú Spojené arabské emiráty, Kuvajt a Katar, ktoré v uplynulom týždni nahlásili sériu útokov v blízkosti svojich území. Hoci Irán účasť na týchto incidentoch oficiálne popiera, napätie v regióne dosahuje kritické hodnoty.
Do diskusie vstúpil aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý v obsiahlom rozhovore pre CBS News varoval, že vojna s Iránom sa ani zďaleka neskončila. Netanjahu priznal istú mieru zodpovednosti za zlyhania zo 7. októbra, no zároveň zdôraznil, že jeho prioritou zostáva vyviesť Izrael z iránskej slučky smrti. Podľa jeho slov sa Izrael pripravuje na obnovenie bojov, ak rokovania zlyhajú, pričom zdôraznil potrebu fyzického odstránenia všetkého jadrového materiálu z iránskeho územia. Netanjahu tiež naznačil, že iránsky režim je momentálne v najslabšom bode od roku 1979 a že spoločné vojenské úsilie USA a Izraela už v ňom vytvorilo hlboké trhliny.
Z vnútra Iránu sa však ozývajú hlasy, ktoré akékoľvek vyjednávanie s USA považujú za škodlivé. Poslanec Kamran Ghazanfari uviedol, že vyjednávanie v tieni hrozieb je vopred odsúdené na neúspech a vníma ho ako pascu Washingtonu, ktorej cieľom je zmocniť sa strategických ostrovov na juhu Iránu. Ghazanfari obvinil USA z plánovania rozsiahlej vojenskej operácie a odmietol požiadavku na úplné zastavenie obohacovania uránu ako nezákonnú. Tieto protichodné postoje na oboch stranách naznačujú, že mierový návrh pozostávajúci zo 14 bodov, ktorý USA zaslali Teheránu začiatkom týždňa, má v súčasnej politickej atmosfére len minimálnu šancu na úspech.
Budúcnosť prímeria tak zostáva nejasná. Kým Trump trvá na tom, že Irán musí odovzdať zásoby vysoko obohateného uránu a zastaviť vývoj jadrových zbraní na minimálne 12 rokov, Teherán žiada okamžité ekonomické úľavy a uznanie svojej regionálnej suverenity. S rastúcim tlakom zo strany Izraela a nekompromisným postojom Donalda Trumpa sa zdá, že diplomatické riešenie je nateraz v slepej uličke a svet s obavami čaká, či sa krehký pokoj zbraní premení na ďalšiu fázu otvoreného konfliktu.