Napriek oficiálnemu prímeriu sa južný Libanon a izraelské pohraničie opäť ponárajú do nebezpečnej špirály násilia, v ktorej tradičné zbrane nahrádza psychologický teror a moderná technológia. Izraelský chirurgický úder v Bejrúte zabil kľúčového veliteľa elitných jednotiek Radván, čím Jeruzalem vyslal jasný signál, že žiadny terorista nemá imunitu, zatiaľ čo Hizballáh reaguje nasadením rojov samovražedných dronov a hrozbami o návrate k taktike samovražedných atentátnikov.
Bezpečnostná situácia na izraelsko-libanonskej hranici prechádza v týchto dňoch zásadnou skúškou. Hoci režim dočasného prímeria vstúpil do platnosti už 16. apríla, realita na bojisku hovorí o niečom úplne inom. Hizballáh sa pravdepodobne pokúša systematicky narúšať izraelské operácie v južnom Libanone využívaním takzvanej obťažujúcej paľby. Nejde o náhodné výstrely, ale o premyslenú stratégiu, ktorej cieľom je obmedziť schopnosť Izraelských obranných síl upevniť si pozície v novej bezpečnostnej zóne. Táto taktika sa nesnaží len o priame spôsobenie strát, ale primárne o podkopanie morálky izraelských vojakov a narušenie ich operačného tempa.
Jednotky Radván (niekedy prepisované ako Radwan) predstavujú absolútnu elitu v štruktúre libanonského hnutia Hizballáh. Ide o vysoko vycvičené špeciálne operačné sily, ktoré sú považované za „hrot kopije“ v akomkoľvek pozemnom konflikte s Izraelom. Kľúčové informácie o ich pôvode, výcviku a úlohe:
Pôvod a názov – Jednotka nesie meno po Imádovi Mugnijovi, ktorého prezývka v Hizballáhu bola „Hádždž Radván“. Mugnija bol zakladateľom vojenského krídla hnutia a jedným z najhľadanejších teroristov sveta, kým nebol v roku 2008 zavraždený v Damasku (pravdepodobne pri spoločnej operácii Mossadu a CIA). Na jeho počesť boli pôvodné špeciálne jednotky reorganizované a premenované na Sily Radván.
Výcvik a vybavenie – Členovia Radvánu nie sú bežní partizánski bojovníci. Prechádzajú tvrdým výcvikom, ktorý je v mnohom porovnateľný s výcvikom špeciálnych jednotiek regulárnych armád.
- Iránska podpora: Výcvik často prebieha pod dohľadom iránskych Revolučných gárd (jednotky Quds).
- Zručnosti: Sú vycvičení v boji zblízka, infiltrácii, ostreľovaní, používaní protitankových riadených striel a prieskume pomocou dronov.
- Vybavenie: Používajú modernú výstroj – nočné videnie, moderné komunikačné systémy a pokročilé protitankové zbrane.
Bojové skúsenosti zo Sýrie – Zásadným bodom obratu pre jednotky Radván bola občianska vojna v Sýrii. Na rozdiel od predchádzajúcich dekád, kedy sa Hizballáh sústredil na obrannú partizánsku vojnu, v Sýrii sa tieto jednotky naučili:
- Viesť ofenzívne operácie vo veľkom meradle.
- Dobývať a držať mestské aglomerácie.
- Koordinovať svoj postup s delostrelectvom a letectvom (ruským alebo sýrskym).
Tieto skúsenosti z nich urobili oveľa nebezpečnejšieho protivníka pre Izrael (IDF), pretože už nie sú len „neviditeľnými bojovníkmi v tuneloch“, ale formovanou útočnou silou.
Strategická úloha: Dobyť Galileu – Hlavným cieľom jednotiek Radván v prípade totálnej vojny s Izraelom je realizácia plánu na inváziu do Galiley.
- Ich úlohou je infiltrovať sa cez hranicu (cez tunely alebo prekonaním bariér).
- Obsadiť izraelské obce alebo vojenské základne v blízkosti hraníc.
- Držať tieto pozície ako rukojemníkov, čím by spôsobili Izraelu bezprecedentný strategický a psychologický šok.
Súčasná situácia a eliminácia velenia – Izrael považuje jednotky Radván za najväčšiu bezprostrednú hrozbu na svojich severných hraniciach. V rámci eskalácie v roku 2024 a 2025 sa IDF cielene zameriava na likvidáciu ich veliteľskej štruktúry:
- V januári 2024 bol pri nálete zabitý vtedajší veliteľ Wassim Tawil.
- V máji 2026 (podľa aktuálnych správ) bol v Bejrúte eliminovaný jeho nástupca Malek Balut.
Izraelská stratégia momentálne spočíva v zatlačovaní týchto jednotiek za rieku Litáni, aby sa zabránilo ich schopnosti podniknúť náhly pozemný útok na izraelské civilné obyvateľstvo. Jednotky Radván sú však hlboko integrované do terénu južného Libanonu, kde využívajú hustú sieť podzemných bunkrov a skladov zbraní.
Jedným z najvýraznejších prvkov tohto konfliktu je masívne nasadenie FPV dronov. Tieto malé, rýchle a lacné stroje, ovládané cez videookuliare, predstavujú pre izraelskú armádu novú a mimoriadne nepríjemnú hrozbu. Na rozdiel od rakiet alebo mínometov sú FPV drony veľmi ťažko detegovateľné a ich trajektória je nepredvídateľná. Izraelskí záložníci operujúci v teréne potvrdzujú, že čelia neustálemu ohrozeniu z oblohy, pričom počet poplachov kvôli dronom dosahuje v priemere najmenej desať za deň. Hizballáh drony vypúšťa v náhodných časoch a z rôznych pozícií, čím úmyselne bráni izraelským jednotkám v prispôsobení sa akémukoľvek predvídateľnému režimu.
Psychologická vojna však nekončí pri dronoch. Hizballáh začal prostredníctvom spriatelených médií šíriť informácie o možnom nasadení samovražedných atentátnikov, čo je taktika, ktorú hnutie intenzívne využívalo v 80. a 90. rokoch minulého storočia. Už samotná hrozba takéhoto postupu vyvoláva u vojakov v poli obrovský stres a úzkosť. Ak sa samovražedný atentátnik stane reálnou súčasťou bojiska, každý civilista či okoloidúci sa v očiach vojaka mení na potenciálnu smrtiacu hrozbu. Podľa vyjadrení predstaviteľov Hizballáhu je cieľom týchto útokov maximalizovať počet izraelských obetí a vyvolať taký politický tlak v Jeruzaleme, ktorý by donútil IDF k úplnému stiahnutiu sa, no zároveň nebol taký intenzívny, aby viedol k obnoveniu totálnej vojny.
Izrael na tieto provokácie odpovedal s nečakanou razanciou. V stredu 6. mája otriasol južným predmestím Bejrútu silný výbuch. Išlo o prvý izraelský letecký úder v libanonskom hlavnom meste od začiatku prímeria. Terčom operácie bol Malek Balut, veliteľ elitných špeciálnych síl Radván. Tieto jednotky, vybudované s iránskou podporou, sú určené na vykonávanie rozsiahlych pozemných útokov priamo na územie Izraela. Balut prevzal velenie nad jednotkou v januári 2024 po tom, čo Izrael zlikvidoval jeho predchodcu Wassima Tawila.
Premiér Benjamin Netanjahu a minister obrany Jisrael Kac v spoločnom vyhlásení potvrdili, že úder autorizovali osobne. Cieľom bolo okrem eliminácie vysoko postaveného teroristu aj rozptýlenie pochybností o tom, že izraelská armáda je v dôsledku tlaku zo strany Spojených štátov paralyzovaná. „Sľúbili sme obyvateľom severu bezpečnosť a presne takto budeme konať aj naďalej,“ vyhlásil Netanjahu. Podľa izraelských zdrojov bola operácia koordinovaná s Washingtonom a vykonaná „chirurgicky“ so zameraním na veliteľstvo, ktoré priamo vydávalo rozkazy na ostreľovanie izraelských obcí a vojakov.
Zatiaľ čo sa v diplomatických kuloároch hovorí o blížiacom sa úspechu rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom, situácia priamo v teréne zostáva výbušná. Len v stredu bol pri dopade výbušného dronu vážne zranený jeden izraelský vojak a traja ďalší utrpeli ľahké zranenia. Odvetou boli masívne nálety na viac ako 15 cieľov teroristickej infraštruktúry v južnom Libanone, vrátane skladov zbraní a odpaľovacích zariadení. Náčelník generálneho štábu IDF Eyal Zamir počas návštevy jednotiek uviedol, že od obnovenia bojov bolo zabitých už viac ako 2 000 teroristov Hizballáhu.
Zamir zdôraznil, že Izrael má historickú príležitosť zmeniť regionálnu realitu a demontovať infraštruktúru Hizballáhu tak, aby už nepredstavovala hrozbu pre severné hranice štátu. Napriek tomuto odhodlaniu však armáda musí čeliť aj interným výzvam a kontroverziám. Nedávno sa na internete objavila fotografia izraelského vojaka, ktorý zneuctil sochu Panny Márie v južnom Libanone. Vedenie IDF tento incident ostro odsúdilo ako konanie, ktoré hrubo odporuje hodnotám armády, a prisľúbilo prísne disciplinárne opatrenia. Jeruzalem tak deklaruje, že jeho cieľom je výhradne teroristická sieť Hizballáhu, nie civilná infraštruktúra alebo náboženské symboly.
Budúcnosť prímeria teraz visí na vlásku. Libanonské zdroje varujú, že ak Hizballáh odpovie na smrť Baluta masívnou eskaláciou, môže to znamenať definitívny koniec dohôd a zrušenie pripravovaných diplomatických stretnutí v Jeruzaleme a Bejrúte. Izrael sa medzitým sústredí na štyri hlavné logistické osi v južnom Libanone, ktoré sú kľúčové pre jeho slobodu pohybu až k rieke Lítání. Táto strategická línia, vzdialená približne 15 kilometrov od súčasných pozícií, zostáva hlavným cieľom izraelskej kampane v snahe o vytvorenie trvalej bezpečnostnej nárazníkovej zóny. V tomto neľútostnom súboji technológií, vôle a psychológie je jasné len jedno: cesta k skutočnému mieru v regióne je ešte stále v nedohľadne.