Krehký mier, ktorý na Blízkom východe panoval necelý mesiac, sa v priebehu pondelka takmer úplne rozpadol. Strategický Hormuzský prieliv sa opäť stal dejiskom priamej konfrontácie, keď si americké a iránske sily vymenili paľbu v reakcii na pokus Washingtonu o spustenie operácie „Projekt Sloboda“. Táto iniciatíva, ohlásená prezidentom Donaldom Trumpom, má za cieľ vyviesť stovky uviaznutých komerčných plavidiel z Perzského zálivu, čo však Teherán vníma ako hrubé porušenie svojej suverenity a kontrolných práv nad kľúčovou vodnou cestou, ktorou pred vypuknutím vojny pretekala pätina svetovej ropy. Situácia eskalovala do takej miery, že Trump pohrozil Iránu úplným zničením, ak sa pokúsi napadnúť americké lode.
Napätie sa prvýkrát od uzavretia prímeria z 8. apríla prelialo aj na územie Spojených arabských emirátov. Ministerstvo obrany SAE oznámilo masívny útok, pri ktorom sily protivzdušnej obrany zachytili 19 objektov vrátane dvanástich balistických rakiet a štyroch dronov. Napriek úspešným zásahom jeden z dronov zasiahol ropný priemyselný komplex Al-Fudžajra, čo spôsobilo požiar a zranenia trom indickým štátnym príslušníkom. SAE tento incident označili za neprijateľnú eskaláciu a vyhradili si právo na zákonnú odvetu. Útoky zasiahli aj susedný Omán, kde v meste Bukha utrpeli zranenia dvaja robotníci po zásahu obytnej budovy. Tieto kroky vyvolali vlnu medzinárodného odsúdenia, pričom nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval Teherán na okamžitý návrat k rokovaniam a varoval pred ďalším braním celého sveta za rukojemníka.
Prezident USA a použitie vojenskej sily
V americkom ústavnom systéme je otázka použitia vojenskej sily prezidentom upravená zákonom o vojenských právomociach z roku 1973, známym ako War Powers Resolution. Tento zákon vznikol ako reakcia na vojnu vo Vietname s cieľom obmedziť schopnosť prezidenta zapojiť USA do dlhodobých konfliktov bez súhlasu zákonodarného zboru. Tu sú konkrétne časové lehoty a podmienky:
Časové limity (60 + 30 dní) – Prezident môže nasadiť vojenské sily do nepriateľského prostredia bez predchádzajúceho súhlasu Kongresu za týchto podmienok:
- 60 dní: Toto je základná lehota. Ak Kongres počas týchto 60 dní nevyhlási vojnu alebo neschváli špecifické povolenie na použitie vojenskej sily, prezident je povinný sily stiahnuť.
- Dodatočných 30 dní: Ak prezident písomne potvrdí, že bezpečnosť amerických síl si vyžaduje ich postupné stiahnutie, lehota sa môže predĺžiť o ďalších 30 dní.
- Celkovo: Maximálne 90 dní od začiatku operácie.
Podmienky nasadenia síl – Podľa zákona môže prezident vyslať armádu do boja len v troch prípadoch:
- Ak Kongres oficiálne vyhlási vojnu.
- Ak existuje špecifické zákonné povolenie (tzv. AUMF – Authorization for Use of Military Force).
- V prípade národnej núdze spôsobenej útokom na Spojené štáty, ich územie, dŕžavy alebo ozbrojené sily.
Povinnosť informovať (48 hodín) – Prezident musí o každom nasadení ozbrojených síl do bojových akcií alebo do situácií, kde hrozí bezprostredné nepriateľstvo, informovať predsedu Snemovne reprezentantov a dočasného predsedu Senátu. Musí tak urobiť písomne najneskôr do 48 hodín od začiatku operácie. V správe musí uviesť dôvody, právny základ a predpokladaný rozsah konfliktu.
Realita a kontroverzie – V praxi je tento zákon často predmetom sporov medzi Bielym domom a Kongresom:
- Výklad „nepriateľstva“: Prezidenti (napríklad Obama v prípade Líbye v roku 2011) občas argumentujú, že obmedzené operácie, ako sú letecké útoky alebo drony, nepredstavujú „nepriateľstvo“ v zmysle zákona, a preto lehoty nemusia dodržať.
- Ústavnosť: Mnohí právni experti a samotní prezidenti tvrdia, že zákon o vojenských právomociach je protiústavný, pretože zasahuje do právomocí prezidenta ako hlavného veliteľa ozbrojených síl (Commander-in-Chief). Najvyšší súd sa k tejto otázke doteraz definitívne nevyjadril.
Informačná vojna medzi oboma stranami naberá na obrátkach, pričom každá z nich prezentuje diametrálne odlišnú verziu udalostí. Zatiaľ čo americké zdroje hovoria o potopení siedmich iránskych člnov a úspešnom prechode prvých dvoch obchodných lodí pod americkou vlajkou, Teherán tieto tvrdenia popiera. Iránska štátna televízia naopak obvinila USA zo zabitia piatich civilných pasažierov na malých člnoch. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Araghčí varoval Washington aj SAE, že vojenské riešenie neexistuje a projekt sprevádzania lodí označil za patovú situáciu, ktorá USA opäť zatiahne do nebezpečného bahna konfliktov. Napriek snahe Donalda Trumpa zľahčovať škody na sociálnych sieťach, trhy reagovali okamžite a cena ropy Brent vyskočila o viac ako päť percent.
Čítajte viac Prímerie len na papieri: Izrael ničí v Libanone podzemné mestá Hizballáhu a hrozí totálnou ofenzívou
Ekonomické a politické dôsledky tohto kolapsu prímeria sú ďalekosiahle. Prudký nárast cien energií spôsobuje celosvetovú nestabilitu a pre americkú administratívu predstavuje vážny problém pred blížiacimi sa kongresovými voľbami. V regióne navyše narastá tlak na ďalších frontoch, najmä v Libanone, kde pokračujú tvrdé strety medzi Izraelom a Hizballáhom. Hoci Trump navrhuje historické stretnutie izraelských a libanonských lídrov v Bielom dome, libanonská strana podmieňuje akékoľvek rokovania ukončením izraelských náletov. Blízky východ sa tak v marci 2026 nachádza v stave najvyššej pohotovosti, pričom diplomacia ustupuje rinčaniu zbraní a neistote, ktorá ohrozuje globálnu energetickú bezpečnosť.
