Situácia na izraelsko-libanonskej hranici zostáva kritická, pričom realita v teréne ostro kontrastuje s diplomatickými snahami o udržanie pokoja zbraní. Náčelník generálneho štábu izraelskej armády (IDF), generálporučík Ejal Zamir, počas svojej stredajšej návštevy jednotiek v južnom Libanone otvorene vyhlásil, že napriek oficiálne platnému prímeriu sa na bojovom fronte žiadny pokoj nekoná. Podľa jeho slov armáda pokračuje v plnom nasadení s cieľom eliminovať hrozby pre severné komunity Izraela, pričom zdôraznil, že vojaci majú plnú slobodu konania pri ničení infraštruktúry Hizballáhu a likvidácii teroristov. Táto nekompromisná rétorika prichádza v čase, keď si obe strany naďalej vymieňajú paľbu, hoci dohoda o zastavení nepriateľstva sprostredkovaná Spojenými štátmi platí už takmer dva týždne a nedávno bola prezidentom Donaldom Trumpom predĺžená o ďalších 21 dní.
Foto: Israel Defence Forces
Zatiaľ čo generál Zamir potvrdzuje pokračovanie bojových operácií, v politickom zákulisí prebieha intenzívny súboj o ďalší strategický postup. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa podľa uniknutých informácií snaží tlačiť na americkú administratívu, aby stanovila prísny dvojtýždňový limit na priame mierové rozhovory s libanonskou vládou. Jeruzalem argumentuje, že neustále útoky Hizballáhu podkopávajú dôveryhodnosť diplomacie a oslabujú izraelskú odstrašujúcu silu. Ak sa do polovice mája nedosiahne hmatateľný pokrok, Izrael požaduje súhlas Washingtonu na spustenie rozsiahlej ofenzívy, ktorú má armáda už dlhšie pripravenú. Prezident Trump však zatiaľ tieto požiadavky tlmí a vyzýva Netanjahua na zdržanlivosť, pričom situáciu v Libanone vníma v širšom kontexte prepojenom s vyjednávaniami s Iránom.
Čítajte viac Strategický posun na severnom fronte: Izraelská ofenzíva v Libanone a boj Hizballáhu o prežitie
Dôkazom rozsahu hrozby, ktorej Izrael v južnom Libanone čelí, je nedávne zničenie doteraz najväčšieho a najkomplexnejšieho systému tunelov Hizballáhu. Táto podzemná sieť v meste Qantara, ktorú armáda prirovnala k skutočnému „mestu“, bola budovaná viac ako desaťročie za masívnej finančnej a technickej podpory Iránu. Tunely s dĺžkou približne dva kilometre dosahovali hĺbku až 25 metrov a boli vybavené modernou infraštruktúrou vrátane obytných priestorov, sociálnych zariadení a širokých chodieb prispôsobených pre rýchly presun na motocykloch. Pri ich likvidácii museli ženijné jednotky použiť neuveriteľných 450 ton výbušnín, čo vyvolalo otrasy zaznamenané seizmickými senzormi ako slabé zemetrasenie. V priestoroch sa nachádzali aj rozsiahle sklady zbraní určené pre elitné jednotky Radwan, ktoré mali podľa tajných služieb slúžiť na plánovanú inváziu do oblasti Galiley.
Čítajte viac Žltá línia v Libanone: Prímerie na pokraji kolapsu po útoku na mierové sily a izraelskej ofenzíve
Okrem strategických a vojenských otázok sa čoraz naliehavejšie ozývajú varovania pred humanitárnou katastrofou, ktorá zasahuje libanonské civilné obyvateľstvo. Medzinárodní pozorovatelia a globálne organizácie upozorňujú, že v dôsledku pretrvávajúceho konfliktu a masového vysídľovania bude v najbližších mesiacoch čeliť vážnej potravinovej neistote viac ako milión Libanončanov. Boje v južnej časti krajiny prakticky paralyzovali poľnohospodársky sektor, pričom až 76 % miestnych farmárov bolo nútených opustiť svoje pozemky a veľká časť úrodnej pôdy bola zničená ostreľovaním. Minister zahraničných vecí Gideon Sa’ar v tejto súvislosti zopakoval, že Izrael nemá v Libanone územné ambície, no obviňuje Hizballáh z toho, že berie celú krajinu ako rukojemníka a naďalej ju zaťahuje do zničujúcej vojny, ktorá ničí ekonomiku aj sociálnu stabilitu Libanonu.
Čítajte viac Izrael uťahuje slučku okolo Hizballáhu: Strategický prielom na rieke Lítání a nasadenie elitných divízií
Oranžová línia neistoty: Izrael v tichosti rozširuje kontrolu nad Pásmom Gazy
Izrael v tichosti zaviedol nové mapy Pásma Gazy, ktoré dramaticky rozširujú zónu pod izraelskou vojenskou správou a stavajú tisíce vysídlených Palestínčanov do nebezpečnej právnej a bezpečnostnej šedej zóny. Najnovšie mapy, ktoré armáda poskytla humanitárnym organizáciám v polovici marca, zavádzajú takzvanú oranžovú líniu. Táto nová hranica ohraničuje obmedzenú oblasť tvoriacu približne 11 % územia Gazy nad rámec pôvodnej žltej línie, ktorá bola stanovená počas októbrového prímeria. V dôsledku tohto posunu sa pod priamu izraelskú kontrolu dostali už takmer dve tretiny celého územia Pásma Gazy, čo vyvoláva vážne pochybnosti o dočasnosti týchto opatrení.
Foto: X / Free Palestine
Oficiálne miesta pod záštitou orgánu COGAT tvrdia, že táto rozšírená zóna slúži výhradne na lepšiu koordináciu humanitárnej pomoci a bezpečnosť personálu v zložitom operačnom prostredí. Realita v teréne je však pre civilné obyvateľstvo chaotická a život ohrozujúca. Palestínčania žijúci v týchto oblastiach čelia neustálemu strachu, že budú armádou vyhodnotení ako hrozba. Neistotu umocňuje fakt, že hranice oranžovej zóny nie sú v teréne pevne vyznačené a armáda si vyhradzuje právo ich kedykoľvek aktualizovať podľa aktuálnej situácie. Obyvatelia táborov blízko mesta Gaza tak často netušia, či sa práve nachádzajú v zakázanom pásme, pričom od polovice marca už v tejto nárazníkovej zóne zahynuli najmenej traja humanitárni pracovníci.
Skratka COGAT znamená v angličtine Coordinator of Government Activities in the Territories. V slovenčine sa tento názov najčastejšie prekladá ako: Koordinátor vládnych aktivít na územiach (alebo na okupovaných územiach).
Čo je COGAT – Ide o špeciálnu jednotku v rámci Ministerstva obrany Štátu Izrael, ktorá má na starosti civilnú správu a koordináciu medzi izraelskou vládou, armádou (IDF), medzinárodnými organizáciami a palestínskou samosprávou.
Medzi hlavné úlohy COGAT patria:
- Humanitárna pomoc: Koordinácia dovozu potravín, liekov a paliva do Pásma Gazy a Judska a Samárie (Západný breh Jordánu).
- Povolenia: Vydávanie vstupných povolení pre Palestínčanov (napríklad za prácou v Izraeli alebo zo zdravotných dôvodov).
- Infraštruktúra: Správa projektov týkajúcich sa vody, elektriny a výstavby na územiach pod izraelskou kontrolou.
- Civilná komunikácia: Spolupráca s medzinárodnými agentúrami (ako OSN, WHO či Červený kríž) pri riešení civilných potrieb palestínskeho obyvateľstva.
V období vojenských konfliktov je táto inštitúcia kľúčovým bodom pre komunikáciu ohľadom bezpečných trás pre humanitárne konvoje a určovanie zón, kde prebieha koordinácia civilného pohybu.
Tento plazivý posun kontrolných línií vrhá tieň aj na mierový plán prezidenta Donalda Trumpa, ktorý je momentálne paralyzovaný konfliktom s Iránom. Kým izraelský premiér Benjamin Netanjahu otvorene hovorí o tom, že Izrael drží iniciatívu a prekvapuje nepriateľov, palestínski výskumníci a analytici varujú pred strategickým cieľom vytláčania obyvateľstva. Podľa Jada Isaaca z Inštitútu aplikovaného výskumu v Jeruzaleme je snahou natlačiť takmer dvojmiliónovú populáciu na čo najmenšie územie pozdĺž pobrežia, ktoré bez infraštruktúry a poľnohospodárskej pôdy stráca akúkoľvek životaschopnosť. Humanitárne organizácie sa navyše obávajú do týchto nestabilných oblastí vysielať svojich zamestnancov, čo odrezáva tisíce ľudí od vody a základných potrieb.
Čítajte viac Gazu čaká neistá budúcnosť: Hamas využíva regionálny chaos a odmieta zložiť zbrane
Rozširovanie nárazníkových zón, ktoré Izrael realizuje nielen v Gaze, ale aj v Sýrii a Libanone, podľa kritikov naznačuje snahu o trvalé zadržiavanie územia. Betónové bloky, ktoré kedysi jasne označovali žltú líniu prímeria, sa postupne presúvajú hlbšie do pôvodne palestínskych území. Pre obyvateľov Gazy to znamená každodenný boj o prežitie v neustále sa zmenšujúcom priestore, kde sa hranica bezpečnosti posúva bez varovania a kde sa ráno môžu zobudiť v zóne, ktorá bola ešte večer považovaná za prístupnú. V atmosfére, kde politickí predstavitelia otvorene volajú po odchode Palestínčanov z Gazy, sa oranžová línia stáva pre mnohých symbolom neistej budúcnosti a straty domova.
