Svet si môže nateraz vydýchnuť. Len niekoľko hodín pred vypršaním kritického ultimáta oznámil americký prezident Donald Trump dosiahnutie dohody o dvojtýždňovom prímerí s Iránom. Tento krok odvrátil bezprostredne hroziacu vojenskú eskaláciu, ktorú samotný Trump predtým opísal ako útok, pri ktorom by mohla „zahynúť celá civilizácia“. Dohoda o dočasnom zastavení bojov je výsledkom intenzívneho tlaku a sprostredkovateľského úsilia Pakistanu. Hlavné body dohody zahŕňajú:
- Otvorenie Hormuzského prielivu: Prímerie je striktne podmienené tým, že Irán umožní bezpečný a nerušený prechod lodí cez tento strategický dopravný uzol, ktorým preteká pätina svetovej ropy.
- Zastavenie útokov: USA pozastavujú bombardovanie a vojenské údery na Irán. K tomuto záväzku sa podľa zdrojov z Bieleho domu pripojí aj Izrael.
- Iránsky desaťbodový plán: Teherán predložil návrh na dlhodobý mier, ktorý Trump označil za „realizovateľný základ pre rokovania“. Iránska strana tento moment interpretuje ako svoje víťazstvo, pričom žiada zrušenie sankcií a zavedenie poplatkov za prechod prielivom.
Čítajte viac Digitálne oko Pekingu v službách Teheránu: Koniec americkej neviditeľnosti na Blízkom východe
Rozhodujúci podnet prišiel od pakistanského premiéra Šehbáza Šarífa, ktorý verejne vyzval prezidenta Trumpa na predĺženie ultimáta, aby dostala šancu diplomacia. Trump jeho žiadosti vyhovel s odôvodnením, že USA už aj tak „splnili a prekročili všetky vojenské ciele“. Oficiálne mierové rozhovory sa majú začať 10. apríla v Islamabade. Iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti síce potvrdila ochotu rokovať, no zároveň zdôraznila, že k americkej strane pristupuje s „úplnou nedôverou“.
Čítajte viac Zemetrasenie v Pentagóne: Hegseth uprostred vojny proti Iránu odvolal náčelníka štábu Pozemných síl USA
Kým Trumpova administratíva prezentuje prímerie ako cestu k definitívnej dohode o mieri na Blízkom východe, domáca opozícia zostáva kritická. Demokratické vedenie Snemovne reprezentantov odsúdilo predchádzajúcu eskaláciu ako „bezohľadnú voľbu“, ktorá krajinu takmer uvrhla do tretej svetovej vojny. Naopak, trhy reagovali na správu s opatrným optimizmom. Ceny pohonných hmôt, ktoré v dôsledku blokády prielivu prudko vzrástli, by sa po obnovení lodnej dopravy mohli začať stabilizovať. Nasledujúcich 14 dní bude kľúčových pre určenie, či ide o trvalý mier, alebo len o dočasnú prestávku v ničivom konflikte.
Foto: SITA/AP, Matthias Schrader
Vojenské aktivity obidvoch bojujúcich strán pokračovali
Útoky spojených síl na iránsku dopravnú infraštruktúru pravdepodobne viedli k odrezaniu niekoľkých kľúčových komunikácií slúžiacich na presun zbraní, rakiet a odpaľovacích zariadení naprieč krajinou. Izraelské obranné sily zasiahli osem železničných mostov a cestných úsekov, ktoré režim využíva na vojenskú logistiku, pričom údery sa sústredili najmä na severozápadný a centrálny Irán. Zničenie tejto infraštruktúry má okrem priameho vojenského dopadu aj sekundárne účinky, ako je narušenie ekonomiky a obmedzenie mobility bezpečnostných zložiek režimu.
Čítajte viac Trump vo svojom prejave sľúbil definitívne ukončenie iránskej hrozby v priebehu niekoľkých týždňov
Cielené údery boli navrhnuté tak, aby prerušili zásobovanie severozápadu krajiny, kde sa nachádzajú významné raketové základne v blízkosti Tabrízu. Geolokalizované snímky potvrdili poškodenie železničných mostov v Čaharbághu a Aminabade, ktoré spájajú Teherán s provinciami Východný a Západný Azerbajdžan. Keďže spojené sily oslabili schopnosť Iránu odpaľovať rakety zo západnej časti krajiny, režim sa čoraz viac spolieha na centrálne regióny, odkiaľ sa pokúša presúvať rakety s dlhším doletom. V rámci leteckej kampane USA a Izraela došlo k systematickému oslabovaniu iránskej protivzdušnej obrany s cieľom udržať si vzdušnú prevahu. Izraelské obranné sily (IDF) k 7. aprílu nahlásili zničenie viac ako 130 systémov, vrátane raketového komplexu S-300 v Kahrizaku. Útoky smerovali aj na priemyselné objekty, ako je Shiraz Petrochemical Company, kde sa vyrába kyselina dusičná potrebná pre balistické rakety, či na zariadenia v komplexe South Pars. Okrem toho boli zasiahnuté obranné priemyselné lokality v Isfaháne a Teheráne, ktoré sa podieľajú na vývoji leteckých a vesmírnych technológií s dvojakým použitím.
Čítajte viac Donald Trump: V Iráne sme dosiahli svoje ciele, do dvoch-troch týždňov vojna skončí
Strategický tlak sa stupňoval aj na veliteľské štruktúry a vzdialené územia. IDF zasiahli centrálu Iránskych revolučných gárd (IRGC) v Teheráne, ktorá zodpovedá za raketový arzenál a podporu Osi odporu. Americké sily zase uskutočnili masívne opätovné údery na vojenskú infraštruktúru na ostrove Chark, pričom sa zamerali na bunkre a radarové stanice, ale cielene vynechali ropné terminály. Tieto kroky reagujú na posilňovanie ostrova iránskymi silami v posledných týždňoch.
Čítajte viac Americká dilema v Iráne: Použiť pozemné sily alebo nie?
Irán na situáciu reagoval vyhlásením novej fázy vojny a zavedením systému dvojitého odpaľovania balistických rakiet stredného doletu, čím sa snaží odradiť spojené sily od ďalších úderov. Teherán pokračoval v raketových útokoch na Izrael, pričom v centrálnom Izraeli boli zaznamenané dopady kazetovej munície. Súčasne pretrvávali útoky dronmi a raketami na štáty Perzského zálivu, najmä na Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty, čo viedlo k uzavretiu kľúčových cestných spojení v regióne. Prvýkrát po týždni došlo aj k útoku na nákladnú loď v Perzskom zálive južne od ostrova Kiš.
