Vojna proti Iránu nebola náhodným vyústením aktuálneho napätia, ale dlhodobo plánovanou súčasťou izraelskej stratégie. Tvrdí to generálmajor Nitzan Alon, jedna z najvýznamnejších postáv Izraelských obranných síl, ktorý v exkluzívnom rozhovore pre Il Giornale objasnil logiku vojenských operácií v regióne. Alon, ktorý má za sebou tri desaťročia na vrcholných postoch a viedol aj špeciálnu jednotku na hľadanie rukojemníkov, zdôraznil, že predtým, než mohol Izrael pristúpiť k priamej konfrontácii s Teheránom, bolo nevyhnutné eliminovať hrozbu, ktorú predstavoval Hizballáh v Libanone.
Generálmojr Nitzan Alon nie je v izraelskom obrannom aparáte žiadnym nováčikom. Jeho kariéra, trvajúca viac ako tridsať rokov, je príbehom elitného vojaka, ktorý sa vypracoval na jedného z najvplyvnejších strategických analytikov v krajine. Svoju cestu začal v Sayeret Matkal, najprestížnejšej špeciálnej jednotke izraelskej armády, ktorej neskôr aj velil. Práve skúsenosti z tajných operácií hlboko v nepriateľskom území sformovali jeho pragmatický a vysoko efektívny prístup k vedeniu vojny. Počas pôsobenia v generálnom štábe zastával kľúčové posty, ktoré mu umožnili priamo ovplyvňovať bezpečnostnú architektúru Blízkeho východu. Ako veliteľ Centrálneho veliteľstva mal na starosti stabilitu na Západnom brehu Jordánu a neskôr, z pozície šéfa operácií (J3), koordinoval všetky útočné aj obranné aktivity Izraelských obranných síl. Jeho odbornosť v otázke iránskej hrozby bola natoľko uznávaná, že bol vymenovaný za hlavného zmocnenca pre boj proti iránskemu jadrovému programu, kde mal za úlohu pripraviť Izrael na scenáre, ktoré dnes vidíme v praxi.
Podľa Alona sa Izrael desaťročia snažil brzdiť iránske jadrové ambície prostredníctvom kybernetických útokov a tajných operácií. Napriek tomuto úsiliu sa však Iránu podarilo napredovať, k čomu podľa neho prispela aj jadrová dohoda z éry prezidenta Obamu z roku 2015. Hoci dohoda dočasne spomalila tempo iránskeho programu, zároveň krajine umožnila investovať do výskumu pokročilejších technológií, ako sú odstredivky typu IR6. Alon varuje, že Irán sa dnes nachádza v štádiu, kedy dokáže vyrobiť niekoľko jadrových bômb v horizonte len niekoľkých týždňov.
Čítajte viac Bitka o libanonskú rieku Lítání: Izrael prekresľuje mapu a Bejrút vypovedá poslušnosť Teheránu
Ďalším kritickým problémom, na ktorý Alon poukázal, je absencia limitov pre iránsky balistický raketový program v rámci medzinárodných dohôd. To umožnilo Teheránu napumpovať miliardy dolárov do zbrojárskeho priemyslu a výrazne posilniť svoje zástupné sily, predovšetkým Iránske revolučné gardy, Hamas a Hizballáh. Tento masívny rozmach vojenskej moci vyústil do štádia, ktoré iránsky režim otvorene definoval ako plán na zničenie Izraela.
Čítajte viac Koniec éry Larídžáního a drvivé následky izraelsko-amerických útokov na iránsku vojnovú mašinériu
Z taktického hľadiska Alon vysvetlil, že pre Izrael bolo prioritou zničiť 80 % kapacity Hizballáhu predtým, než sily presunie hlbšie do Iránu. Úspešné zneškodnenie vodcu Nasralláha a ochromenie libanonského frontu v roku 2024 vytvorilo podmienky na to, aby Izrael mohol zasiahnuť priamo v Iráne s oveľa menším rizikom vedenia vojny na dvoch silných frontoch súčasne. Efektivita izraelsko-americkej spolupráce sa v prvej fáze útoku prejavila momentom prekvapenia, vďaka ktorému sa podarilo neutralizovať odpaľovacie základne rakiet po celom Iráne a eliminovať kľúčových politických a vojenských lídrov. Vďaka precíznej práci tajných služieb majú teraz izraelské stíhačky voľné ruky, pretože iránska protivzdušná obrana bola prakticky vyradená z prevádzky.
Čítajte viac Izraelská armáda preniká hlbšie do južného Libanonu, Hizballáh pokračuje v ostreľovaní severného Izraela
Napriek úspešnej taktickej koordinácii s USA Alon priznal, že priority oboch spojencov nie sú identické. Zatiaľ čo Washington sa sústreďuje primárne na jadrový program, Tel Aviv považuje za rovnako dôležité zničenie iránskeho raketového priemyslu a logistických uzlov. Alon tiež poukázal na rozdiel v domácej podpore – zatiaľ čo v Izraeli vníma verejnosť tieto kroky ako nevyhnutné pre národnú bezpečnosť, v Amerike je situácia komplikovanejšia kvôli tlaku verejnej mienky a obavám z energetickej krízy spojenej s nárastom cien ropy.
Čítajte viac Hizballáh udrel hlboko v Izraeli, Bejrút volá po mieri
V závere svojej analýzy sa Alon dotkol aj snáh Iránu vyvíjať nátlak na USA prostredníctvom krajín Perzského zálivu a hrozby uzavretia Hormuzského prielivu. Keďže Irán stráca priamu vojenskú silu, snaží sa destabilizovať trh s energiami a prinútiť arabské štáty, aby tlačili na Washington za účelom ukončenia vojny. Alon však dodal, že krajiny v Perzskom zálive si nebezpečenstvo iránskej agresie plne uvedomujú, čo vytvára ďalšiu úroveň tlaku na samotný teheránsky režim.
