Vojna na Ukrajine prináša osudy, ktoré pôsobia ako vystrihnuté zo špionážneho trileru. Jeden z najnovších prípadov, o ktorom informoval portál Glavkom prostredníctvom reportáže novinára Dmitrija Karpenka, odhaľuje príbeh 19-ročného Artema z Novosibirska. Ten sa namiesto slepého plnenia rozkazov rozhodol riskovať všetko, aby zastavil krviprelievanie, do ktorého bol vtiahnutý podvodom. Artemov príbeh sa začal v roku 2006. Ako študent práva na dennej forme štúdia mal byť pred vojenskou službou chránený, no realita ruskej mobilizácie bola iná. Po sérii manipulácií zo strany velenia, ktoré mu sľubovalo hodnosť práporčíka pod podmienkou podpisu kontraktu, sa ocitol v pasci. Sľuby sa rozplynuli a mladík skončil ako zmluvný vojak v oblasti Avdijivky, kde ho pridelili k jednotke operátorov dronov.
Artem sa však odmietol zmieriť so svojím osudom. Kontaktoval ukrajinský projekt Chcem žiť a začal unikátnu operáciu. Neuveriteľných 80 dní v režime 24/7 odovzdával ukrajinskej strane kľúčové informácie o pozíciách ruskej pechoty, stanovištiach dronov, tankoch a mínometoch. Jeho svedectvo vykresľuje drsný obraz súčasnej ruskej armády. Podľa jeho slov kvalitu mužstva nahrádzajú trestanci a drogovo závislí ľudia, často vo veku nad 50 rokov. Disciplína upadá a vojaci na fronte trpia nielen neustálym tlakom, ale aj elementárnym nedostatkom jedla. Samotný útek na ukrajinskú stranu bol precízne koordinovaný. Artem dostal špeciálny inštruktážny balíček obsahujúci uniformu, telefón, vysielačku a lepiacu pásku pre správnu identifikáciu, aby ho ukrajinské jednotky pri prechode línie nepovažovali za hrozbu. Dnes je mladík v bezpečí a jeho postoj k vojne sa vykryštalizoval – vyjadril túžbu vstúpiť do Ruského dobrovoľníckeho zboru (RDK) a bojovať priamo na strane Ukrajiny.
Projekt Chcem žiť (ukrajinsky Хочу жити) je unikátny štátny projekt Ukrajiny, ktorý funguje ako oficiálna horúca linka a koordinačné centrum pre ruských vojakov, ktorí sa chcú dobrovoľne vzdať do zajatia. Spustilo ho Hlavné spravodajské riaditeľstvo Ministerstva obrany Ukrajiny (GUR) v septembri 2022, krátko po vyhlásení čiastočnej mobilizácie v Rusku. Jeho primárnym cieľom je zachrániť životy vojakov, ktorí nechcú bojovať v agresívnej vojne, a zároveň oslabiť bojaschopnosť okupačných síl bez zbytočného krviprelievania.
Fungovanie projektu je postavené na nepretržitej dostupnosti prostredníctvom viacerých komunikačných kanálov vrátane telefónnych liniek, komunikačnej aplikácie Telegram či špeciálneho webu. Ruskí vojaci alebo ich príbuzní sa môžu spojiť s operátormi, ktorí im poskytnú presné inštrukcie, ako bezpečne prejsť frontovú líniu. V mnohých prípadoch je tento proces mimoriadne technologicky vyspelý a koordinovaný – ukrajinská strana môže na navigáciu vojaka k svojim pozíciám použiť napríklad drony, ktoré muža „vedú“ cez mínové polia alebo nebezpečné úseky nikoho, aby sa predišlo paľbe z oboch strán.
Pre vojakov, ktorí sa rozhodnú pre tento krok, Ukrajina garantuje dodržiavanie Ženevských dohovorov o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami. To zahŕňa tri stravy denne, primeranú lekársku starostlivosť a možnosť kontaktovať príbuzných. Dôležitým aspektom je aj právna ochrana – zajatci majú možnosť vybrať si, či chcú byť zaradení do zoznamov na výmenu zajatcov s Ruskom, alebo či chcú požiadať o azyl v Ukrajine či v niektorej z krajín Európskej únie, ak sa obávajú perzekúcie po návrate do vlasti.
Projekt zaznamenal obrovský ohlas, o čom svedčia tisíce kontaktov mesačne. Pre ukrajinskú rozviedku má však aj sekundárny význam, ktorý ilustrujú prípady ako ten s vojakom Artemom. Niektorí vojaci totiž pred samotným vzdaním sa využívajú svoje pozície na to, aby ukrajinskej strane poskytovali cenné informácie o rozmiestnení techniky, munície či plánovaných útokoch. Takáto spolupráca im často zaisťuje ešte lepšie podmienky pri následnom prechode do zajatia a vníma sa ako akt aktívneho odporu proti režimu. Napriek snahám Ruska blokovať webové stránky a komunikačné kanály projektu na svojom území, „Chcem žiť“ zostáva jedným z najúčinnejších nástrojov psychologickej vojny. Ukazuje totiž ruským brancom cestu von zo situácie, ktorú mnohí vnímajú ako beznádejnú, a priamo tak narúša morálku v nepriateľských zákopoch.
Artemov prípad nie je ojedinelý. Podobné sklamanie vyjadril pre denník The New York Times aj ruský väzeň Alexander Abbasov-Deršan, ktorý vo vojne prišiel o nohu a cíti sa byť ruskou vládou hlboko oklamaný. Situáciu ruskej okupačnej armády navyše komplikujú technické straty. Po tom, čo Elon Musk vo februári znemožnil Rusom využívať terminály Starlink, ukrajinské sily prešli do efektívnej protiofenzívy. Na juhu krajiny sa im podarilo získať späť približne 400 štvorcových kilometrov územia, čo v kombinácii s rozkladom morálky, aký opísal Artem, naznačuje prehlbujúce sa problémy ruskej ofenzívy.
Nedávne ruské taktické zisky by mohli podporiť ofenzívne operácie na sever proti Lymanu alebo na juh proti Kosťantynivke, ale doteraz sú nedostatočné pre priamy postup na samotný Slovjansk
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vyhodnotil, že ruské sily pravdepodobne začali svoju ofenzívu jar – leto 2026 medzi 17. a 21. marcom po výraznom zintenzívnení mechanizovaných a motorizovaných útokov v rôznych sektoroch frontu, vrátane mechanizovaného útoku o veľkosti práporu v smere Borova – Lyman, obdobia zintenzívnených útokov dronmi, delostrelectvom a leteckými údermi a presunu ťažkej techniky a vojsk na frontovú líniu. Tempo ruských ofenzívnych operácií v smere na Lyman sa však v posledných dňoch spomalilo, čo naznačuje, že ruské sily nie sú schopné udržať rovnakú intenzitu svojich nedávnych mechanizovaných útokov za cenu významných strát utrpených v blízkom období. Aktuálne poveternostné podmienky môžu tiež spomaľovať ruskú rýchlosť postupu. Hovorca Operačno-taktického zoskupenia ukrajinských síl plukovník Viktor Trehubov 28. marca vyhodnotil, že ruské sily pravdepodobne čakajú na objavenie sa väčšieho množstva jarnej vegetácie, ktorá by poskytla krytie pre ruské útoky a infiltračné misie smerom k Lymanu. Zostáva nepravdepodobné, že ruské sily v roku 2026 obsadia ukrajinský pevnostný pás, najmä ak mnohé zo síl zapojených do takejto operácie uviaznu v ukrajinskej obrane.
Na frontovej línii bolo počas uplynulého dňa, 29. marca 2026, zaznamenaných 147 bojových stretov ukrajinských Obranných síl s ruskými útočníkmi. Informuje o tom agentúra Ukrinform s odvolaním sa na správu Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny na Facebooku o situácii k pondelku 30. marca k 8:00 hod. Nepriateľ podnikol jeden raketový úder a 70 leteckých útokov, pri ktorých zhodil 237 riadených leteckých bômb. Okrem toho ruská armáda nasadila 9 355 samovražedných dronov a vykonala 3 912 delostreleckých ostreľovaní, z toho 61 zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 296 700 (včera o 870) vojakov.
Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 150 zo 164 bezpilotných lietadiel, ktorými ruská armáda útočila na Ukrajinu od večera 29. marca. Ako uvádza agentúra Ukrinform, informovali o tom Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny na platforme Telegram. Od pondelka 29. marca 18:00 útočili Rusi na Ukrajinu balistickou raketou Iskander-M z dočasne okupovaného Krymu a tiež 164 útočnými dronmi typu Shahed, Gerbera, Italmas a ďalšími typmi bezpilotných lietadiel z oblastí Brjansk, Orjol, Kursk, Millerovo, Primorsko-Achtarsk v Rusku a z lokalít Čauda a Hvardijske na Kryme. Približne 90 dronov bolo typu Shahed. Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky elektronického boja a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny ukrajinských obranných síl. Zaznamenané boli zásahy balistickou raketou a 12 útočnými dronmi v siedmich lokalitách, ako aj pád zostrelených cieľov a ich trosiek na dvoch miestach.