Súčasná kríza, ktorá sa naplno rozhorela koncom februára 2026, stavia Spojené štáty pred zásadnú strategickú otázku. Letecké údery síce dokážu oslabiť vojenskú infraštruktúru Iránu, no odborníci upozorňujú, že na definitívne odstránenie jadrovej hrozby a zabezpečenie zásob obohateného uránu je potrebná fyzická prítomnosť na mieste. To je hlavným dôvodom, prečo vojenskí plánovači uvažujú o cielených pozemných výpadoch. Hlavným terčom by mohol byť ostrov Khark, cez ktorý preteká 90 % iránskeho exportu ropy, alebo pobrežné oblasti Hormuzského prielivu, kde sa nachádzajú zbrane ohrozujúce svetovú námornú dopravu.
Teherán na tieto prípravy reaguje mimoriadne ostro. Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bágher Ghalibáf obviňuje Washington z dvojitej hry, kedy oficiálne deklarovaná ochota k rokovaniam slúži len ako krytie pre invázne plány. Irán navyše prešiel k taktike asymetrických hrozieb, kedy Islamské revolučné gardy (IRGC) otvorene pohrozili útokmi na americké a izraelské univerzity v regióne Perského zálivu ako odvetu za bombardovanie iránskych vzdelávacích inštitúcií. Táto eskalácia núti tisíce študentov a zamestnancov v krajinách ako Katar či Spojené arabské emiráty k evakuácii.
Čítajte viac Irán hrozí americkým jednotkám „historickým peklom“. Krajina masívne mobilizuje, do obrany zapája aj deti
Prezident Donald Trump sa nachádza v zložitej politickej situácii. Na jednej strane jeho administratíva pohrozila, že na Teherán „rozpúta peklo“, ak neustúpi zo svojich jadrových ambícií, na druhej strane sám prezident čelí odporu vo vnútri vlastnej strany aj u širokej verejnosti. Prieskumy naznačujú, že až 62 % Američanov je kategoricky proti nasadeniu pozemných vojsk, čo v kontexte prebiehajúcich protestov vo všetkých 50 štátoch USA predstavuje obrovské politické riziko. Straty na životoch amerických vojakov, ktorých už v regióne za posledný mesiac zahynulo trinásť, sú pre voličov citlivou témou.
Foto: US Marine Corps
Regionálna diplomacia, vedená krajinami ako Pakistan či Turecko, sa v týchto dňoch pokúša nájsť únikovú cestu z konfliktu. Pakistan sa javí ako kľúčový sprostredkovateľ, cez ktorého by mohli prebiehať reálne rokovania, možno aj za účasti viceprezidenta J.D. Vancea, známeho svojím skeptickým postojom k vojenským avantúram. Otázkou zostáva, či je Washington ochotný prijať diplomatické riešenie, alebo či sú tieto rozhovory len prostriedkom na získanie času pred „rozhodujúcim úderom“, ktorý by zahŕňal kombináciu masívneho bombardovania a bleskových pozemných výsadkov.
Aktuálny americký kontingent na Blízkom východe dosiahol 50 000 vojakov a do oblasti stále prichádzajú ďalšie výsadkové lode, vrátane USS Tripoli a USS Boxer. Irán na tento pohyb síl reaguje hrozbou uzavretia strategického prielivu Báb al-Mandeb, čo by ochromilo 12 % svetového námorného obchodu. Budúce týždne tak ukážu, či preváži operačná logika Pentagónu, ktorá volá po eliminácii iránskych hrozieb na mieste, alebo politická opatrnosť Bieleho domu, ktorý si uvedomuje nepredvídateľné následky ďalšej zdĺhavej vojny na Blízkom východe.
